Ohliadnutie za cyklistickou sezónou 2007

Znie to možno neuveriteľne, no rok 2007 sa blíži k svojmu záveru. Pripadá mi to však ako včera, keď sa ešte len začínal. Hoci doposiaľ neuplynulo tých 365 dní, nastal čas ohliadnuť sa späť. Nakoľko pre pešiu turistiku sú podmienky stále vhodné, zatiaľ sa zameriam len na nedávno skončenú cyklistickú sezónu.
Zima sa ani tento rok netvári ako pravá zima – žiaden sneh, sychravo, teploty sa motajú okolo nuly. Všetko to evokuje pochmúrnu náladu. Keď sa však v mysli vrátim pár mesiacov dozadu, do obdobia medzi aprílom a augustom, hneď mi je teplo pri srdci. Zvlášť na letné prázdniny sú spomienky najkrajšie.
Avšak všetko poporiadku. Na počiatku tohtoročnej cyklistickej sezóny, tak ako každý rok, stála návšteva nášho záručného servisu Cyklo Belo v Považskej Bystrici niekedy v polovici marca, na ktorej sa však zúčastnili iba Robi a Roland. Zásadné úpravy na našich dvojkolesových „tátošoch“ sa nekonali, akurát na mojom Mongoose sa vymenili ojazdené pneumatiky, Robi sa rozhodol prejsť na pedále s úchytom pre tretry. Ja tento systém používam už tretí rok a môžem ho len doporučiť.
Do samotnej cyklistiky sme sa mohli pustiť už posledný marcový víkend, keďže počasie to umožňovalo. Nie však môj voľný čas. Po posledné roky sme zvykli počas veľkonočných prázdnin vybehnúť do Vysokých Tatier, vychutnať si naposledy zimnú atmosféru, tentoraz však ostávame doma. Tie tri voľné dni som rozhodne nechcel presedieť, preto jeden z nich využívam na prvú „ostrú“ cyklistiku (pozn.za ostrú považujem cyklotúru počnúc celkovou vzdialenosťou 80-100 km), respektíve zahájenie cyklistickej sezóny 2007. Hoci kondične som mal k najlepšej forme ešte ďaleko, vyšlo mi počasie, nevyskytli sa žiadne neočakávané problémy a z výjazdu na Bezovec pri Piešťanoch bola teda celkom pekná cyklotúra.
Apríl roka 2007 sa z hľadiska poveternostných podmienok temer vôbec nepriklonil k svojej povesti, cez víkendy som vystihol prevažne dobré počasie. S cyklistikami do Smoleníc a Podhradia (okr.Topoľčany), čítajúcimi okolo 120 km, sa postupne dostávam do kondície. Posledný aprílový víkend absolvujem cyklotúru do Kolárova, malého mesta ležiaceho vo svojskom prostredí Podunajskej nížiny, pričom sa dostávam nad hranicu 160 km celkovej dennej vzdialenosti. To už osobne považujem za jeden z väčších výkonov.
Kým po uplynulé roky (2005, 2006) predstavoval máj ťažisko prvej tretiny cyklistickej sezóny (obdobie pred letnými prázdninami), tentoraz bol akosi slabší. Uskutočniť sa mi podarilo iba jednu väčšiu akciu – Cyklo Senec, no o to vydarenejšiu. Tejto predchádzal malý výjazd na Oponický hrad, organizovaný v rámci Párovského gymnázia, ktorého negatívne dôsledky som pociťoval ešte minimálne dva týždne potom v podobe opakovaných defektov na najmenej vhodných miestach. Holt, skrytý tŕň v pneumatike je veľký nepriateľ, deravé duše by mohli rozprávať...
Jún už možno považovať za plodnejší. Začiatkom mesiaca som z dôvodu časovej tiesne vypustil autoškolu, na našej „alma mater – gross vater“ to už tiež za veľa nestálo. Podarilo sa mi uskutočniť už dlhšie plánovaný výjazd do Trenčína, ktorý sa celkovou vzdialenosťou cca 173 km zaradil len tesne za tú doposiaľ najdlhšiu (Cyklo Nové Mesto n.V.), ešte z minulého roka. Trocha ma to sklamalo, no presvedčenie, že hranice sú nato, aby sa prekonávali, vo mne ostalo.
Vrcholným podujatím mesiaca jún mal byť peší pochod Ponitrianskou magistrálou, ktorý sa však skončil predčasne, neúspešne. Janovi však ostávalo pár dní dovolenky, a keďže sa mi ho podarilo ukecať na cyklotúru, vybrali sme si relatívne nenáročnú a zaujímavú trasu – do Štúrova/Esztergomu a späť vlakom. Posledný týždeň školského roka sa niesol na Párovciach v uvoľnenej atmosfére, rozhodol som sa teda jeden deň uliať a vyraziť na cesty. Tentoraz ma netradične ráno zviezol otec autom a vysadil v Zohore na Záhorí. Do Alekšiniec sa vraciam po „vlastných“ s menšou, premiérovou zachádzkou do Rakúska.
Tento výlet bol zamýšľaný ako moje vlastné perspektívne predĺženie lychapárskej akcie Tatry na bicykli, konajúcej sa každoročnej na trase Nitra – Poprad. Tu sa už dostávam k jednému zo zásadných negatív tejto sezóny, a síce že Tatry na bicykli sa po ohlásenej nízkej účasti (pravdepodobne len Dušan a ja) nekonali. V zálohe ale ostávajú Košice.
A je tu leto. Staré-dobré, príjemné, slnečné. Veget, bufet... a cyklistika ako sa patrí. Úvodná cyklotúra iba slabšia, Robi a ja smer Piešťany cez sedlo Havran. Koncom prvého júlového týždňa potom odchod do metropoly východu. V Košiciach sa počasie nečakane zhoršuje, jeden výjazd musím predčasne zrušiť na Jahodnej. Nakrátko potom opäť prívetivejší čas, jednosmerný výlet do ďalekovýchodnej Čiernej nad Tisou, prejazd pekným krajom severovýchodného rohu Maďarska, premiérovo i účasť Rudolfa. Nechýba defekt na zlepšenie nálady.
Veľkú páľavu vystriedali prechodne zhoršené poveternostné podmienky, masívny prílev oblačnosti, občasné zrážky. Stresy s počasím som si užil najmä pri Cykle Veľký Šariš, kedy som mal pol dňa nepríjemne zamračené. Absolvoval som však krajinársky pôsobivú trasu a poobede ma potešilo postupné vyjasňovanie. Čosi podobné sa mi prihodilo aj počas cyklotúry k jazeru Izra a do Trebišova, avšak v obrátenom poradí.
Na niekoľko dní sa premenlivé počasie zmenilo na jasné, zlepšujúce sa výkony mi tentoraz poznačili otrasné horúčavy. Na obed som musel často pretrpieť teploty nad 30°C, kedy sa postupuje veľmi ťažko, fyzické sily sa rýchlo strácajú. Pre psychiku je to však rozhodne príjemnejšie ako mať čierňavu za zadkom. Za typickú akciu tohto „obdobia“ považujem Cyklo Michalovce – veľmi náročné podujatie, obzvlášť vo svojej druhej polke. Dodnes nezabudnem na stúpanie hore Slancom, myslel som, že tam snáď dušu vypustím. Určite ide o najťažšiu cyklistiku v priebehu tohtoročného košického pobytu, no teší ma prejavenie psychickej odolnosti a pokračovanie až do cieľa aj napriek fyzickým útrapám.
Po krátkej odmlke sa k cyklistike vraciam až 21.júla, kedy som sa vybral do Sabinova. Malo ísť pôvodne o oddychovku, no dostal som sa do tempa a s chuťou si trasu všemožne predlžoval, až napokon dosiahla 154 km. Na poslednú júlovú cyklistiku si vytyčujem ambiciózny plán – prechod dvomi najťažšími výšľapmi okolia Košíc, Štóskym a Uhornianskym sedlom, s prípadným návratom cez Sorošku. Vyrážam skoro ráno, plním plán, a vďaka bohatej časovej rezerve si trasu predlžujem cez Rožňavu, Silicu... domov prichádzam podvečer po 205 kilometroch. Nielenže som prekonal svoj rekord, ale aj pokoril tú magickú hranicu, 200 km/deň. Na čerpacej stanici Agip pri Jablonove zároveň dosahujem 10-tisíci kilometer od roku 2004. Doma úplná eufória, maximálna vnútorná spokojnosť, oslavy. Cyklo Rožňava je za mnou, hľadím už do budúcnosti. Pokiaľ vo mne ostane chuť hrať sa s rekordmi, vôľa dosahovať vytýčené ciele a ísť za hranice svojich možností, budem v cyklistike napredovať.
Prázdniny sa prehupli do druhej polovice, čas návratu do školy sa približuje závratnou rýchlosťou. Na turistike, respektíve cyklistike, na to človek aspoň čiastočne prestane myslieť. August sa pre mňa niesol prakticky len v duchu cyklistiky. Už prvého absolvujem „jednosmerku“ cez Aggtelek, deň nato spolu s Rudolfom navštevujeme poľsko-slovenské pohraničie. Túru končíme predčasne, nakoľko brat nestíha, prejavuje sa jeho kondičný výpadok. Dosť sklamanie pre mňa, minulý rok nám to spolu celkom išlo.
Trasu poslednej cyklistiky, rozlúčky s našim košickým pobytom, som situoval do prekrásneho prostredia na pomedzí Spiša a Gemera. Tieto regióny sú takpovediac mojou srdcovkou, takže jazdu som si napriek náročnému terénu vychutnával. Na obed sa zhoršuje počasie, nepríjemne ma prekvapili náhle zrážky, ba dokonca prietrž mračien. Ťažké podmienky pri spiatočnej ceste boli pravou previerkou psychickej odolnosti.
Po návrate z Košíc rodinka cestuje na dovolenku do Chorvátska, ja ostávam strážiť dom. Počasie je ten týždeň dosť premenlivé, no podarilo sa mi urobiť dve väčšie (vyše 160 km) cyklistiky – do Dunajskej Stredy a Levíc. Oba ciele som plánoval už dva roky dozadu, spokojnosť bola teda na mieste. Týždeň zakončujem okruhom cez Veľké Pole a Partizánske.
Jednou z mét, ktoré sa mi stále nedarilo splniť, ostával výlet do Českej republiky. Využil som preto príležitosť zviezť sa otcom do Vrbového, odkiaľ vyrážam na hraničný vrch Veľká Javorina. Prostredie je tam veľmi pekné, doteraz neľutujem. Stupáky ma navyše chytili, preto dva dni nato som si za cieľ zvolil starý-známy Veľký Inovec, kam som bicyklom ešte nezavítal. Hore som sa napokon vďaka menším nepríjemnostiam s pozemkami nedostal, alternatívnou trasou cez Vráble som však spravil 175 km. Neskôr sa ukázalo, že šlo o poslednú cyklistiku letných prázdnin. Počasie už nedovolilo.
V priebehu septembra to z hľadiska cyklistiky nie je nič moc, i keď podmienky sme mali obstojné, kvôli rozbiehajúcej sa škole však nezvyšoval cez víkendy čas. Až posledný septembrový víkend vyrážam na cesty, potreboval som sa s tohtoročnou sezónou dôstojne rozlúčiť. Výsledkom bol 130-kilometrový okruh Cyklo Čachtice. Nerátam výjazd na opekačku do Jelšoviec – pôvodne som tam chcel „prenocovať“ a ráno sa pustiť do cyklistiky, no vypil som viac, než by sa žiadalo, čo vyústilo do náročného návratu domov. Krátka trasa, no skúste ju odjazdiť po opici... :D
Toľko k priebehu tohtoročnej cyklistickej sezóny z môjho pohľadu. Ešte raz by som chcel vyjadriť spokojnosť s týmto rokom, keďže väčšinu cieľov sa mi pošťastilo splniť, videl som mnoho zaujímavých a nových miest, pojazdil ďalšie čarokrásne kúty našej krajiny, dal zabrať psychike i fyzičke. Doposiaľ som sa každým rokom zlepšoval, ostáva mi teda len dúfať, že moja výkonnosť bude aj tých v nasledujúcich prinajmenšom na rovnakej úrovni. Priestoru je na to ešte dosť.

Roland Nádaskay, 13.december 2007

Prehľad najväčších cyklistík roka:
názov akcie dátum celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priem.rýchlosť max.rýchlosť
Cyklo Rožňava 26.7.2007 205,84 km 12:52 hod. 9:20:30 hod. 22,46 km/h 54,9 km/h
Cyklo Vráble 25.8.2007 175,14 km 13:04 hod. 7:55:05 hod. 22,43 km/h 59,5 km/h
Cyklo Plešivec 7.8.2007 173,96 km 10:47 hod. 7:37:48 hod. 23,23 km/h 64 km/h
Cyklo Trenčín 2.6.2007 173,36 km 10:36 hod. 7:00:27 hod. 25,22 km/h 54,5 km/h
Cyklo Dunajská Streda 13.8.2007 162,76 km 9:23 hod. 6:43:43 hod. 24,57 km/h 46,7 km/h