Cyklo Trebišov - 13.júl 2007

Cyklo Trebišov - 13.júl 2007, pi.

Úsek 1, Košice - Bohdanovce
čas v cieli úseku - 10:48 hod.; dĺžka úseku - 18,47 km; čistý čas jazdy - 0:40:15 hod.
V pláne som na tento deň som mal cyklistiku, no ráno ma nemilo prekvapila mohutná oblačnosť nad Košicami, pre ktorú som od svojich pôvodných zámerov upustil. Vybalil som kapsy a sadol za počítač spisovať prechádzajúce výlety. Postupne sa ale vyčasilo, a aj keď sa najskôr snažím to ignorovať, predsa mi to nedalo – znova balím veci a o 10:00 hodín vyrážam po rozlúčke s Viliamom z Bernolákovej ulice smeru juh.
Ako prvé zastavujem na pumpe Esso pri Všešportovom areáli, kupujem zásoby a mestským obchvatom zo Železníkov schádzam na Juh a sídlisko Nad Jazerom. Po prejazde ponad Hornád a mestskú časť Krásna opúšťam Košice a rovinkou pokračujem na Nižnú Hutku, odkiaľ absolvujem menšie stúpanie a následný zjazd do údolia Oľšavy a obce Bohdanovce. Tu si dávam prvú pauzu, počas zajedania tyčinky zároveň pozerám mapu, že kam sa vôbec mám vydať. Volím postup k jazeru Izra.

Úsek 2, Bohdanovce - Kalša
čas v cieli úseku - 13:07 hod.; dĺžka úseku - 26,55 km; čistý čas jazdy - 1:28:23 hod.
Za Bohdanovcami križujem nadjazdom trať č.190 a širokorozchodku, pričom začínam stúpanie na sedlo Slanec. Po prejazde Rákošom sa stráca otvorený terén, vbieham do lesa a ďalej zaberám do pedálov. Hore na sedle schádzam z hlavnej cesty č.552 (Košice – Veľké Kapušany) na horskú asfaltku so zákazom vjazdu pre motorové vozidlá. V tieni lesa si dávam len krátku prestávku na vydýchanie a nazretie do mapy, nato postupujem po spomínanej asfaltke, nápadne pripomínajúcej mne už známu tríbečskú trasu Zlatno – Remitáž, kľukatiacej sa po úbočiach masívu Milič. V krátkych intervaloch sa strieda lesa a exponované úseky, poväčšine mierne stúpam.
Dostávam sa na križovatku so zeleno značeným turistickým chodníkom, z okraja lesa mám čiastočný výhľad na Slanskú Hutu v Salašskej brázde, počuť kostolné zvony. Naberám klesanie, nie však rýchlosť, pre zhoršujúcu sa kvalitu povrchu vozovky musím byť obozretný. Zakrátko prichádzam na rázcestie pri akejsi chate, kde sa zároveň nachádza prameň sv.Františka – príjemne mi padlo sa tu po tých stupákoch osviežiť. Na strome je značenie cyklotrasy orientované na smery Košice a Ónod – zrejme to bude mať nejaký súvis s Rákoczim.
K jazeru musím ešte kúsok zbehnúť a keďže tam od rázcestia vedie iba táto cesta, potom to aj vyšľapať. Na mieste som o 12:15 hodín, po chladnom zjazde sa hneď presúvam na breh slnkom zaliateho jazera. Ľudí tu zopár je, nejakí cyklisti a rybári, krčma funguje. V blízkosti vodnej plochy je i kemping. Čo sa turistiky týka, prechádza tadiaľto diaľková trasa E3 (Atlantik – Čierne more) a na hríbiku je umiestnená aj ceduľka „Medzinárodnej horskej trasy priateľstva“ Eisenach – Budapest. Táto je však datovaná do roku 1983, takže pravdepodobne ju postihol rovnaký osud ako predchádzajúci režim.
Jazero Izra leží na juhovýchodnom úpätí sopečného masívu Veľký Milič (895 m.n.m.) v katastri obce Slanská Huta. Vzniklo zahradením doliny Malej Izry zosuvom pôdy, prirodzená hrádza však bola neskôr umelo upravená, čím sa plocha jazera zväčšila na päť hektárov. Hĺbka tejto vodnej plochy dosahuje približne osem metrov, kvôli sedimentom však môže táto hodnota kolísať.
Po občerstvení a skontrolovaní mapy sa vydávam na ďalšiu cestu – stúpam späť na rázcestie, odtiaľ ešte kúsok mierne do kopca a prichádza zjazd. Aj keď tu už je vjazd pre autá bežných smrteľníkov povolený, cesta na to nevyzerá. Ani neviem, či ju môžem nazvať asfaltkou. Samé diery, výmole, štrkové polia – dole idem pomalšie ako pri tom stúpaní. Z tejto strany je to naviac prudšie, po výjazde z lesa cesta zbieha do Kalše. Tu len chvíľka na zapísanie údajov a zbežnú kontrolu škôd a ide sa ďalej.

Úsek 3, Kalša - Zemplínsky Branč (ObÚ)
čas v cieli úseku - 14:27 hod.; dĺžka úseku - 24,41 km; čistý čas jazdy - 0:55:35 hod.
Nejako sa mi od severovýchodu začalo mračiť, dúfam, že to neskončí dažďom. Stúpam na dedinu, pokračujem súbežne so železničnou traťou tiahlym zjazdom do Kuzmíc a tu absolvujem zo stredu dediny pomerne prudký stupák okolo stanice. Ponúka sa mi zaujímavý pohľad – kým z jednej strany krajinu zahaľuje čierňavou doprevádzaná oblačnosť, za chrbtom mám polojasno, príjemne slnečno.
Krajina je tu na predhorí Slanských vrchov vlnitá. Zjazdom sa dostávam do osady Červený dvor, opäť ťahám hore kopcom a veľkou rýchlosťou zbieham do Čeľoviec, kde sa po druhý raz napájam na hlavnú cestu č.552 od Košíc. Zvláštne je, že na takú malú obec sú tu až štyri kostoly – dva grékokatolícke, jeden protestantský a katolícky (ten samozrejme najväčší). Za dedinou postupujem po rovinke do Nižného Žipova, kde si pri pamätníku na okraji zástavby dávam pauzu na tyčinku. Z hlavnej ma zamávaním ruky zdraví osamotený cyklista v plnej výbave – kapsy vpredu i vzadu, spacák, karimatka. Ktovie, kam až to chce takto na vlastnú päsť potiahnuť.
Hlavnou pokračujem i ja – cez Stanču, kde míňam koľaje trate č.191, Zemplínsky Klečenov až ku križovatke s iným hlavným ťahom, cestou č.553 od maďarských hraníc na sever. Teraz to mám o to ťažšie, že musím bojovať s protivetrom. V Zemplínskom Branči nevedomky prebieham okolo odbočky na Trebišov do stredu obce, kde teda len zapisujem údaje a vraciam sa na pôvodný kurz.

Úsek 4, Zemplínsky Branč - Sečovce (žst.)
čas v cieli úseku - 15:45 hod.; dĺžka úseku - 22,6 km; čistý čas jazdy - 0:56:51 hod.
Schádzam na miestnu komunikáciu a pokračujem cez dedinku Kožuchov rovinou na Trebišov. Do okresného mesta vbieham od juhu a ďalej postupujem pozdĺž celého centra – veľa toho tam nie je, len paneláky, sivé socialistické budovy, historický je azda iba kaštieľ, dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Na konci mestského jadra zastavujem na čerpacej stanici ÖMV, kupujem nejaký proviant a nato sa presúvam ponad železnicu do priemyselnej zóny k zastávke Trebišov na trati č.192. Tu rozbaľujem sendviče z pumpy, môj dnešný olovrant. Podarilo sa mi aj vystihnúť manipulák smerujúci do Vranova.
So znepokojením pozorujem od severu postupujúcu čierňavu, po návrate na cestu mi aj mierne začalo popŕchať, no prehánky vzápätí zmizli. Cez Milhostov a väčšiu obec Vojčice sa dostávam do Hriadok na pravouhlú svetelnú križovatku s hlavnou cestou č.50 smer Ukrajina a zabočujem doľava, teda na západ. Po krátkej rovine nasleduje približne ... -tisícové, kedysi okresné mesto Sečovce. Stáčam sa k stanici zmienenej lokálnej trate č.192 (Trebišov – Vranov nad Topľou), kde si okrem fotenia chátrajúceho objektu dávam menšiu pauzu na tyčinku. Z dopravnej kancelárie práve autom odišli pracovníci Carga Slovakia, ktorí sa sem zrejme doterigali kvôli tomu nákladnému vlaku.
Inak to tu ale zíva prázdnotou – návaly cestujúcich už nezažila dlhé roky, osobná doprava bola zastavená 2.februára 2003, nákladná funguje len v malom objeme. Koľajisko ako i priestor pred prijímacou budovou zarastá burinou, na peróne sa povaľujú smeti a v okolí stanice sa poflakujú Cigáni.

Úsek 5, Sečovce - Ďurkov
čas v cieli úseku - 17:19 hod.; dĺžka úseku - 23,7 km; čistý čas jazdy - 1:05:25 hod.
Od sečovskej stanice pokračujem do neďalekého centra, ktoré však iba prebieham bez väčšieho zastavovania. Za mestom míňam cigánsky tábor a začínam stúpať. Hore tiahlym stupákom sa mi ťahá pomerne ťažko, rozhodne mi nepomáha ani hustá premávka a takmer nijaká krajnica. Pohľad do vrchu ma psychicky deptá, no toto sedlo musím zdolať. V obci Dargov som si trocha uľavil, dedinou postupujem po rovinke, no za ňou opäť zhadzujem na ľahšie prevody. V lokalite Biele studničky sa nachádza pumpa i kemping, zároveň tu vbieham do lesa – slnko na mňa však pečie naďalej. Miestami zastavujem na vydýchanie, no k sedlu mi už veľa nechýba, snažím sa to vystúpať v čo najkratšom čase.
Na vrchole Dargovského priesmyku (476 m.n.m.) som nebol už tak 13-14 rokov. Sedlo od seba oddeľuje dva podcelky Slanských vrchov – masívy Bogoty na juhu a Mošníka. Známe je najmä z obdobia druhej svetovej vojny, kedy o tento strategický bod viedla boje sovietska Červená armáda s ustupujúcimi Nemcami. Za socializmu tu „súdruhovia“ dali postaviť na tieto udalosti pamätník v podobe sochy osloboditeľom, tankov osadených na betónových podstavcoch a Siene bojovej slávy.
Stretol som tu skupinu asi 20 Čechov, vracajúcich sa z „expedície“ na Ukrajine, ktorí ma požiadali, aby som ich odfotografoval na jednej z tých T34-iek. Aj sme trocha pokecali, no čas ma tlačí, musím pokračovať. Zjazd nie je prudký, skôr priamy a tiahly. Hlavná vedie obcami Košický Klečenov a Svinica až na križovatku pri Bidovciach, kde ju opúšťam. Pokračujem cestou II.triedy č.576 (Bohdanovce – Vranov n.T.) do Ďurkova. Nanešťastie mi znova mierne začalo kropiť, aj z dôvodu oddychu a voľby nasledujúcej trasy sa teda na pár minút zastavujem na miestnej autobusovej zastávke.

Úsek 6, Ďurkov - Košice (sídl.Terasa)
čas v cieli úseku - 18:40 hod.; dĺžka úseku - 19,92 km; čistý čas jazdy - 0:53:20 hod.
Uvažoval som o postupe na Bohdanovce, no napokon prechádzam krížom cez nivu Oľšavy a z obce Oľšovany stúpam na hrebienok Toryskej pahorkatiny, na ktorého opačnej strane ma čakajú Sady nad Torysou. Zamračená je už komplet celá obloha, pri ďalšom stúpaní opäť čosi popŕcha, no rozhodne toho niet dosť, aby som zmokol. Z kapsy som vytiahol svoje 5-LED diodové svietidlo, les je k večeru už temnejší. Výšľap končí na okraji Furče, priamo nad Košickou Novou Vsou, odkiaľ sa zjazdom dostávam do Džungle. Okľukou potom prechádzam ponad Hornád, podchádzam železnicu a po Palackého ulici pokračujem na Námestie osloboditeľov. V závere ešte absolvujem stúpanie od starej sladovne, respektíve Steel arény, na Terasu, pričom pred trištvrte na sedem končím na Bernolákovej.
Aj keď ráno sa črtal byť z dnešného dňa deň zabitý, nakoniec som urobil celkom obstojnú cyklotúru. Mínusom mohlo byť premenlivé počasie, no s tým treba vždy rátať. Izra a Dargov však boli v tohtoročnom pláne, takže spokojnosť je na mieste.

Počasie - doobeda polojsno, tep.asi 25°C, postupne pribúdanie oblačnosti, za TV čierňava, inak striedavo oblačno a slnečno, pred KE dážď
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
135,65 km	8:40 hod.	5:58:49 hod.	23,11 km/h	67,7 km/h	Čeľovce

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007