Cyklo Aggtelek - 1.august 2007

Cyklo Aggtelek - 1.august 2007, st.

Úsek 1, Košice - Čečejovce
čas v cieli úseku - 9:29 hod.; dĺžka úseku - 23,43 km; čistý čas jazdy - 0:52:32 hod.
Ráno vstávame zhruba okolo šiestej, v pláne je cyklistika do Poľska, no najskôr sa musíme dopraviť vlakom do Bardejova. Vyššia moc nám však dnes nepraje – zrána je súvisle oblačno a navyše pomaly začína popŕchať. Stratil som posledné nádeje na uskutočnenie pôvodných zámerov, no predsa ostávam v strehu kvôli neskoršiemu prípadnému zlepšeniu poveternostnej situácie.
Tak sa aj stalo – oblačnosť sa v priebehu hodiny a pol roztiahla, takže dávam tašky na bike a o 8:19 hodín vyrážam na cyklistiku alternatívnou trasou. Z Košíc postupujem na presne opačnú svetovú stranu, ako som pôvodne zamýšľal, a síce na juhovýchod a do Maďarska. Za Perešom opúšťam štvorprúdovku a ťahám hore prvým kopcom, pričom spolu s ďalším výšľapom od Lorinčíka sa dostávam do toho správneho prevádzkového tempa. V Malej Ide si dávam krátku pauzu a nato pokračujem dolinou Idy do mestskej časti Šaca. Napájam sa na hlavnú cestu č.50 (Košice – Zvolen) a mierne zvlneným terénom ťahám cez osadu Dobogov do Čečejoviec. Nasleduje krátky oddych, kde inde ako pri tunajšom pomníku padlým.

Úsek 2, Čečejovce - Hosťovce (št.hr.)
čas v cieli úseku - 10:31 hod.; dĺžka úseku - 20,07 km; čistý čas jazdy - 0:45:48 hod.
Za obcou pri trafostanici VSE hlavný ťah opúšťam, prechádzam cez Mokrance a cez priemyselnú perifériu Moldavy nad Bodvou, pričom aj križujem lokálnu trať č.168 (smer Medzev), sa dostávam do centra tohto košického satelitného mesta. Počasie je nádherné, len tu a tam nejaký ten obláčik, kto by to bol ráno povedal.
Za Moldavou postupujem opäť po hlavnej, zakrátko sa ocitám v Drienovci, kde nevynechávam možnosť zastaviť sa na miestnej železničnej zastávke. Kým si pochutnávam na čokotyčine, z východu sa prehnal akýsi rýchlik, pravdepodobne Gemeran. Za dedinou, pri poľnohospodárskom družstve míňam drevený kríž venovaný pamiatke disidenta Jána Langoša, ktorý sa tu pred rokom zabil pri autonehode.
Po pomerne dlhom rovinatom úseku s výhľadom na úpätie Jasovskej planiny, výrazný Turniansky hradný vrch a tiež záver planiny Dolný vrch sa dostávam do veľkej obce Turňa, odkiaľ už postupujem po štátnej ceste č.168 k maďarskej hranici. Za traťou ma na chvíľu zdržal michalovský nákladiak, ktorého vodič sa pýtal na cestu do Turne a tvrdil, že má roztrhnutý klinový remeň. Istý čas som pobudol aj na hraničnom priechode Hosťovce, dal som sa totiž do reči so slovenským colníkom, tiež veľkým priaznivcom cyklistiky. Dal mi aj nejaké zaujímavé tipy na trasy a poinformoval ma aj o oficiálnych turistických prechodoch v okolí.

Úsek 3, Hosťovce (št.hr.) - Jósvafő
čas v cieli úseku - 12:16 hod.; dĺžka úseku - 28,83 km; čistý čas jazdy - 1:09:40 hod.
Za štátnou hranicou postupujem nivou rieky Bodva (maďarsky Bódva) popod južnú stranu planiny Dolný vrch, križujem lokálnu trať z Miskolca a nato ma hlavná cesta č.27 privádza do obce Tornanádaska. Túto už poznám, avšak minulý rok som zabudol navštíviť tunajšiu najdôležitejšiu pamätihodnosť – kaštieľ rodiny Hadik z 19.storočia, dnes využívaný pre účely nejakej špeciálnej internátnej školy. Samotný objekt i park je prístupný turistom, ale len v určený čas. Prezrel som si ešte pomníček padlým a odobral sa k stanici. Musím však konštatovať, že väčšinu osadenstva dediny tvoria Cigáni – ibaže zrejme inej mentality, lebo na rozdiel od našich, tu to vôbec nevyzerá ako v cigánskej osade. Výhrady mám len voči povrchu vozoviek, hrozné.
Na koncovej stanici železnice, nazývanej tiež „Bódva-völgyi vasút“, tak ako posledne stretávam pristavenú súpravu osobného vlaku, zostavenú prevažne z vozňov typu Bzmot. Pauzu si dávam len na pár minút, po tyčinke a skontrolovaní mapy ešte dopĺňam obsah príručnej fľašky a nato s ďalším postupom na juhovýchod opúšťam dedinu.
Za obcou Komjáti už vstupujem do neznámej zeme – všetko je pre mňa nové. Údolie Bodvy je z východu obklopené pahorkami pohoria Cserehát (Bodvianska pahorkatina), na západe ho uzatvára mohutná hradba krasovej planiny Alsó-hegy (teda Dolný vrch). V stanici Bódvaszilas sa mi podarilo vystihnúť spomínaný osobák smerujúci od severu na Miskolc. Dolina Bodvy sa postupne stáča, ja ju po chvíli postupu rovinou opúšťam.
Schádzam na lokálnu komunikáciu, no premávku mám paradoxne asi väčšiu než od hranice, nachádzam sa totiž v turisticky atraktívnom národnom parku Aggtelek. Prvým sídlom v údolí riečky Jósva je obec Szin, všimol som si tu zaujímavý kostol – na veži mal hviezdu aj kohúta, žeby ho mali obe protestantské cirkvi spoločne? Začínam pociťovať potrebu dať si pauzu, no najbližšie to bude možné až v Jósvafő. Postup údolím Jósvy sa mi zdá dosť zdĺhavý a monotónny, okrem toho oblačnosť postúpila od západu a opäť sa nad celou krajinou zatiahlo.

Úsek 4, Jósvafő - Plešivec (žst.)
čas v cieli úseku - 14:06 hod.; dĺžka úseku - 24,44 km; čistý čas jazdy - 1:07:01 hod.
Na autobusovej zastávke na začiatku obce Jósvafő si dávam prestávku na občerstvenie. Je to jedno zo stredísk turistického ruchu v Aggteleckom krase, nachádza sa tu kemping a niekoľko privátnych ubytovateľov. Veľmi rušno tu však momentálne nie je.
Doposiaľ som postupoval zväčša po rovinke, no za obcou začínajú kopce. Na planinu vystupuje serpentínovitým stúpaním, zakrátko prichádzam k jednému z portálov jaskyne Baradla, kde už je koncentrácia turistov o čosi väčšia. Kúsok opodiaľ prichádzam k rázcestiu so žltou turistickou značkou pri akejsi kaplnke a po poslednom krátkom výšľape začínam klesať. Terén je tu podobný ako na slovenskej strane krasovej oblasti – prevažne pahorkatý, pasienky posiate riedkym porastom krov. Pri ceste stretávam stádo kráv – nie však obyčajných, tu chovajú o čosi mohutnejší a neodrohovaný takzvaný uhorský stepný dobytok.
Zjazd ma privádza do obce Aggtelek – po nej je pomenovaný kraj i národný park, zároveň ide o centrum turizmu v regióne. Zo zaujímavostí spomeniem krasové jazierko, Petőfiho pamätnú izbu, no predovšetkým jaskyňu Baradla, podzemnými štruktúrami prepojenou aj s našou Domicou. Obrovské parkovisko je do posledného miesta zaplnené, ľudí je tu jak na Manhattane.
Štátna hranica sa nachádza na „zelenej lúke“, pretína pole. Colnica je bez výraznejšieho ruchu, financov som teda mojou tradičnou žiadosťou o razítko aspoň troška popreháňal. Pri portáli jaskyne Domica, najväčšej na slovenskej strane, v porovnaní s našimi južnými susedmi „chcíp“ pes. To z hľadiska návštevnosti, no možno sa to o nejaký čas zmení – práve tu totiž prebieha výstavba rekreačného rezortu pre boháčov :)
Pokračujem prevažne rovinkou, míňam obec Dlhá Ves a Dlhoveskou dolinou postupne klesám, pričom absolvujem aj najprudší dnešný zjazd okolo Ardova s rekordnou hodnotou okamžitej rýchlosti, no nato musím čosi podobné vyšľapať. Na vrchole najbližšieho kopca, ktorým napokon zbieham do Plešivca, sa mi ponúka čarokrásny pohľad – na Štítnické údolie, vrazené medzi strmé steny Plešiveckej a Koniarskej planiny, v diaľke sa črtajúce kopce Stolickej vrchoviny. Oblačnosť ešte umocňuje môj dojem, okolie robí pochmúrnejším, no majestátnejším.
Niečo vyše dvojtisícová obec Plešivec bola v minulosti sídlom gemerskej župy. Koncom 19.storočia sa však všetka administratívna dôležitosť preniesla na Rimavskú Sobotu a Plešivec v tomto smere nezachránila ani jeho významná geografická poloha na „bráne“ do banskej oblasti okolia Rožňavy, rovnako ani významný železničný uzol na ústí troch dolín – Muránskej, Štítnickej a Slanskej. Región v stredoveku preslávili Bebekovci, priekopníci dobývania nerastného bohatstva v Slovenskom Rudohorí.
Cez centrum obce sa okolo bývalého župného domu presúvam k železničnej stanici, ležiacej na pravom brehu rieky Slanej. Počas pauzy na peróne spomínam na náš prestup v Plešivci počas akcie „Po železnici – marec 2006“ a zároveň uvažujem, ako budem postupovať ďalej. Mal som v pláne tu niekde nasadnúť na vlak, teraz aj jedna 812-ka pôjde, no ešte je podľa mňa skoro. Naviac keď som sa u výpravcu poinformoval, že až najbližší spoj na Košice bude mať prívesný vozeň (kvôli pohodlnejšej preprave bicykla), bol som rozhodnutý – potiahnem to až po Rožňavu, respektíve Lipovník.

Úsek 5, Plešivec - Lipovník (žst.)
čas v cieli úseku - 15:23 hod.; dĺžka úseku - 23,68 km; čistý čas jazdy - 0:56:14 hod.
Od stanice sa teda vraciam krížom cez rieku k hlavnej ceste č.50 a zahajujem postup na sever. Oblačnosť je čoraz nepríjemnejšia, radosť mi nespôsobuje ani mierny protivietor. Spočiatku postupujem v pohode, míňam osadu Vidová i lom v Gombaseku, dokonca si trasu predlžujem cez Brzotín. Pri kaštieli, dnešnom sídle rožňavskej filiálky košického krajského archívu, ktorý som minule akosi prehliadol, si dávam krátku pauzu na vydýchanie, pričom zisťujem, že ma začína tlačiť čas. Predsa však nekončím v Rožňave, trúfam si pokračovať až do Lipovníka, teda poslednej stanice pred tunelom.
Výrazne zrýchľujem tempo, a hoci ma vietor mierne brzdí, nevzdávam to. Na severnom zhlaví rožňavskej stanice križujem trate č.167 a 160, lokálkou s výhľadom na Dievčenskú skalu (660 m.n.m.) ďalej postupujem na Jovice a Krásnohorskú Dlhú Lúku. Odtiaľ pozvoľna stúpam, podchádzam železnicu a s vypätím všetkých síl napokon pred pol prichádzam k železničnej stanici Lipovník, ktorú už poznáme z nášho výletu na Krásnu Hôrku. Osobný vlak č.6409 (pravidelný príchod 15:30 hodín) prichádza vzápätí, dokonca by som povedal, že skôr oproti pravidelnému príchodu, stihol som to teda dosť nadoraz.
V Lipovníku nastupujem jediný a až po Jablonov či Hrhov som v zadnom vozni jediným cestujúcim. Návaly cestujúcich prichádzajú až tesne pred Košicami, početne pristupujú najmä železničiari v Haniske. Doma v Košiciach som o 16:51 hodín, po presune z 3.nástupištia pred budovu stanice pokračujem krížom cez centrum mesta, prechádzam okolo Dómu sv.Alžbety a nato už tradične Šrobárovou, Floriánskou a Moldavskou.
Čaká ma vytúžený oddych a premýšľanie o tom, čo zajtra...

Počasie - doobedu polojasno, časom zväčšovanie oblačnosti, miestami zamračené, mierne veterno, bez dažďa, tep.asi 20°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
120,45 km	7:04 hod.	4:51:15 hod.	25,36 km/h	74,4 km/h	Ardovo

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007