Cyklo Štúrovo - 23.jún 2007

Cyklo Štúrovo - 23.jún 2007, so.

Úsek 1, Alekšince - Nitra (Chrenová)
čas v cieli úseku - 8:30 hod.; dĺžka úseku - 20,01 km; čistý čas jazdy - 0:44:52 hod.
I keď sme náš pokus o prechod Ponitrianskou magistrálou skončili akosi predčasne, v piatok sme sa rozhodli do školy nejsť, bolo by to len na hanbu. Posledný deň pracovného týždňa teda len oddychujem, vybaľujem a suším veci, v poobedňajších hodinách sa potom stretávam s Janom. V krčme na Domovine z Zbehoch sme prediskutovali postup na ďalšie dni, ako prvú plánujeme jednosmernú cyklotúru do Štúrova, nedeľu zatiaľ nechávame otvorenú. Ja osobne sa teším, nerátajúc Tatry na bicykli som s Janom nebol na cyklistike už vyše dva roky, naposledy na Bradle.
Z Alekšiniec vyrážam o 7:39 hodín, zdolávam andačské kopce, prechádzam Domovinou a 15 minút nato stojím pri základnej škole v Zbehoch. Na severe sa nad krajinou rozlieha akási oblačnosť, no na juhu, teda našim dnešným smerom, to vyzerá podstatne lepšie.
Zakrátko prichádza od pohostinstva aj kolega, môžeme teda vyraziť. Pokračujeme cez miestnu časť Mlyn do Čakajoviec, kde sa stáčame k „statue parku“ slovenských národovcov a skratkou sa napájame na hlavnú cestu č.64 (Žilina – Komárno). Za Drážovcami míňame stále sa rozrastajúci priemyselný park, podchádzame kopček Lupka (248 m.n.m.) a do „mesta pod Zoborom“ vbiehame na Šindolke. Cez Nitru len v rýchlosti – najskôr úpätím Zobora, nato kruhovým objazdom a krížom sídliskom Chrenová.

Úsek 2, Nitra - Černík
čas v cieli úseku - 9:20 hod.; dĺžka úseku - 20,98 km; čistý čas jazdy - 0:45:41 hod.
Von z mesta sa dávame po lokálnej komunikácii, za Janíkovcami postupne slabne hustota cestnej premávky, preto môžeme chvíľami ťahať vedľa seba a preberať rôzne aktuality. Popri starom koryte rieky Nitry postupujeme cez Čechynce, Malý a Veľký Cetín a taktiež Vinodol. Nato sa rovinou dostávame do Černíka, míňame časť Beťár a na konci obce zastavujeme kvôli menšej prestávke a zapísaniu údajov z cyklocomputera.

Úsek 3, Černík - Bešeňov
čas v cieli úseku - 10:08 hod.; dĺžka úseku - 15,15 km; čistý čas jazdy - 0:35:28 hod.
V areáli školy v Černíku kedysi býval vyradený MiG, dnes už po stíhačke ostal len betónový podstavec (buď skončila v šrote alebo tom „Schusterovom“ leteckom múzeu). Zaujímavosťou susedného Mojzesova je zasa zmenšená replika sochy Ježiša Krista z Rio de Janeiro, umiestnená pri tamojšom kostole.
V Úľanoch nad Žitavou priecestím križujeme železničnú trať č.150, pričom stretávame aj laminátkou ťahaný nákladiak od Zvolena. Za riekou Žitava schádzame z hlavnej cesty č.580 (Palárikovo – Levice) na 511-ku do Dolného Ohaja, kde chvíľu postupujeme popri dnes už nepoužívanej a zarastenej vlečke do niekdajšieho liehovaru, v súčasnosti škrobárne Slovškrob. Úsek zakončujeme v Bešeňove pri kostole.

Úsek 4, Bešeňov - Strekov (odb.)
čas v cieli úseku - 11:47 hod.; dĺžka úseku - 29,98 km; čistý čas jazdy - 1:04:41 hod.
Postupujeme pomerne rýchlym tempom, praje nám aj počasie – obloha je jasná, vietor sa nám opiera do chrbta. Doposiaľ sme veľmi nezastavovali, no kofola je v pláne. Prvý podnik na trase je pohostinstvo U Rudiho v centre veľkej obce Dvory nad Žitavou, tu si teda dávame dlhšiu pauzu na občerstvenie.
Za dedinou križujeme pri miestnej stanici aj hlavnú trať č.130 (Bratislava – Štúrovo – Szob) a pomedzi háje smerujeme ďalej na juh. Cesta za osadou Vlkanovo vedie aj popri uznanej bažantnici, z lesa sa vynára na križovatke za Bajčom. Stáčame sa na hlavnú cestu č.44, zakrátko obiehame osadu Chrasť, pozostávajúcu z niekoľkých zúbožených obydlí, a ďalej postupujeme šírou rovinou na juhovýchod. Po okraji prechádzame obcou Pribeta, nasledujúci pomerne dlhý rovinatý úsek nás privádza k odbočke na Strekov. Naposledy som tu bol približne pred rokom, no to som odtiaľ s kolegom Radeckým smeroval na presne opačnú svetovú stranu.

Úsek 5, Strekov - Kamenín (žst.)
čas v cieli úseku - 12:55 hod.; dĺžka úseku - 22,59 km; čistý čas jazdy - 0:50:56 hod.
Krajina začína byť mierne zvlnená, sem-tam sa vyskytne nejaký ten mierny stupák či zjazdík. V Novej Vieske na chvíľu opúšťame cestu, keď zbiehame odfotografovať budovu železničnej zastávky. Pred Gbelcami nevychádzame z údivu pri pohľade na novostavbu veľkosti paláca, pravdepodobne budúceho hotela, nato sa stáčame do dediny a po rýchlej kontrole mapy znova sadáme na biky.
Opúšťame hlavnú cestu a krížom cez dedinu vnikáme hlbšie do dolinky potoka Paríž, ktorý tu vytvára trstinou porastené luhy a močariny. Ide o unikátnu prírodnú lokalitu, vtáčiu rezerváciu európskeho významu. Za Gbelcami sa nám do cesty pritrafil aj akýsi pomník – venovaný maďarskému revolučnému vojsku, ktoré v tejto oblasti bojovalo s Rakúšanmi roku 1849. Lokálna komunikácia smeruje po toku potoka severným úpätím Belianskych kopcov, prvým sídlom je dedina s mierne bizarným názvom – Šarkan. Bohatstvom tento kraj rozhodne neoplýva, skôr by sa mu hodil prívlastok „zapadákov“.
Na ľavý breh potoka prechádzame pri majeri Diva, nato míňame odbočku na obec Ľubá, ako i vodnú nádrž Kamenný Most a napokon sa ocitáme na súbehu s hlavnou cestou č.76 (Štúrovo – Hronský Beňadik), ktorou kúsok postupujeme za plnej premávky a proti vetru na sever. Prestávku si dávame v Kameníne na železničnej zastávke so stanovištím závorára na lokálnej trati č.152.

Úsek 6, Kamenín - Esztergom (Szt.István tér)
čas v cieli úseku - 14:10 hod.; dĺžka úseku - 16,42 km; čistý čas jazdy - 0:42:53 hod.
Z Kamenína sa vydávame v ústrety Ipeľskej pahorkatine, na ktorej úpätí po prekonaní mohutnej rieky Hron nachádzame pamätník Červenej armáde. Sovieti sa tu ku koncu vojny zúčastnili bojov o strategické Kamenínske predmostie. Na ich pamiatku potom vystavali betónový monument s osadeným jedným tankom T-34.
Popri Hrone ťaháme na juh, na svahoch pahorkatiny míňame početné vínne pivnice a chalupy, prechádzame Malou nad Hronom a po Kamenicu zdolávame i niekoľko menších kopcov. Postupne začíname mať výhľad na ostrihomskú baziliku, dominantu širokého okolia. Do Štúrova sa dostávame pre mňa netradične od severu, v rýchlosti prebiehame centrom ku hraničnému prechodu, odtiaľ po povrchnej pasovej kontrole peši križujeme rieku Dunaj. V strede obnoveného Mosta Márie Valérie ho rozpoľuje štátna hranica medzi Maďarskou a Slovenskou republikou.
Na pravom brehu, už na pôde našich južných susedov, znova sadáme na bicykle, Kossuthovym mostom prechádzame ponad riečny kanál a pokračujeme nahor k bazilike. V meste vládne ako vždy čulý ruch, okrem domácich sa tu motá veľký počet cudzincov. Zašli sme až na vyhliadku pri spomínanej bazilike, kde si dávame obedňajšiu prestávku.

Úsek 7, Esztergom - Štúrovo (žst.)
čas v cieli úseku - 16:02 hod.; dĺžka úseku - 6,59 km; čistý čas jazdy - 0:23:01 hod.
Rovinatému okoliu do niekoľkých kilometrov dominuje Ostrihomská bazilika, význačným je však aj súsošie na vyhliadke, pod ktorým práve sedíme. Zobrazuje výjav z korunovácie sv.Štefana akýmsi biskupom, symbolizujúcej zároveň prijatie kresťanstva v Uhorsku. Prichádza pomerne početná skupina nemeckých turistov aj so sprievodkyňou. Čosi z výkladu rozumieme, no viac sa venujeme jedlu. Výhľad máme najmä na ľavý breh Dunaja, mesto Štúrovo (predtým nazývané Parkaň), ale i východnú časť Esztergomu, tvorenú prevažne rodinnými domami, a tiež okraj sopečného pohoria Burda, zo severnej strany uzatvárajúceho úvod dunajskej zákruty – maďarsky Dunakanyar.
Presúvame sa k bazilike; kým ja som vonku vyčkal pri bicykloch (vnútri som bol už nespočetne veľa krát), Jano sa skočil pozrieť na interiér tejto majestátnej stavby. Cestou dole sme ešte obišli portál vynoveného hradu, bývalej vojenskej pevnosti, a pozreli si výstavku historických zvonov z rôznych častí krajiny, vrátane dvoch slovenských zástupcov – Eperjes (Prešov) a Poruba.
Od baziliky potom zbiehame po hlavnej do centra a k mostu sa dostávame menšou okľukou. Na slovenskej colnici nezabúdam požiadať o pečiatku, menší suvenír z cesty, potom sa snažíme vyhľadať dajaký podnik, kde by sme si mohli dať ešte záverečnú pauzu na občerstvenie pred spiatočnou cestou vlakom. Kofolu teda popíjame v jednom z pohostinstiev na nábreží, neďaleko od nás bola kedysi dlhé roky kompa. Most totiž od konca druhej svetovej vojny, kedy bol vyhodený do luftu, prakticky neexistoval. Kým sme sa sem pred pár rokmi po prvý raz vybrali, stihli ho už vlády oboch štátov s finančnou podporou Európskej únie obnoviť podľa historickej predlohy do súčasnej podoby.
Z vynoveného centra pokračujeme Komenského ulicou až k železničnej stanici, ležiacej až takmer na konci mesta, s menšou zachádzkou na pumpu Slovnaft, pričom cyklotúru končíme pár minút po štvrtej. Skočil som kúpiť lístky, urobil zopár fotiek stanice a niekoľko minút potom ešte čakáme sediac na peróne, kedy pristavia súpravu osobného vlaku č.4262 s odchodom o 16:42 hodín.
Počas jazdy do Nových Zámkov stojíme vo všetkých dedinách, ktorými sme dnes prešli aj na bicykli, azda okrem Mužly, prvej stanice za Štúrovom. V spomínaných Nových Zámkoch prestupujeme z trate č.130 na vlak Os 5067 smer Prievidza. Ako napokon vysvitlo, iba smer Nitra, tu musíme o 18:17 hodín prestúpiť na inú súpravu, motorovú rady 810 toho istého vlaku, čo však stíhame len tak-tak. Jazdu končíme o 18:38 hodín v Čakajovciach, ktoré sú od Zbehov, respektíve Alekšiniec, najbližšou zastávkou trate č.140.
V pohostinstve Pod agáčom sa ešte stretávame s Dušanom, pričom témou diskusie je okrem iného i plán na zajtrajší deň. Po zdĺhavom zvažovaní nad pollitríkom kvázi-kofoly voľba nakoniec padla na vlakový výlet do Bratislavy, konkrétne lanovkou na Kamzík.

Počasie - ráno zamračené, postupne vyjasňovanie, slnečno, jasno, resp.polojasno, tep.asi 28-30°C, vietor od SZ
Účastníci - Ján Harbuľák, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
131,72 km	8:23 hod.	5:07:32 hod.	26,19 km/h	54,5 km/h	Andač

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007