Cyklo Senec - 27.máj 2007

Cyklo Senec - 27.máj 2007, ne.

Úsek 1, Alekšince - Pata
čas v cieli úseku - 8:52 hod.; dĺžka úseku - 21,79 km; čistý čas jazdy - 0:52:33 hod.
Kým minulý rok bol máj ťažiskom jarnej časti cykloturistickej sezóny, tohto roku sa to posunulo o mesiac skôr. Moje plány doteraz zbrzdilo počasie, krátky výpadok kvôli chorobe, ale i študijné povinnosti. Nastal čas dať sa do pohybu. Keďže nasleduje pre nás tretiakov pohodový maturitný týždeň (počkaj budúci rok) a tým pádom nebudem potrebovať prípravu do školy, rezervoval som si na voľnočasové aktivity oba dni víkendu. V sobotu sme makali v záhrade, podvečer skočili do Bratislavy na futbalový zápas miestneho Interu s Rimavskou Sobotou a nato sa pustili do plánovania nejakej tej cyklotúry. S Rudolfom som sa dohodol na Štúrove, potom na Leviciach, avšak brácho sa ráno rozhodol pre poveternostné podmienky svoju účasť zanechať.
Ja ale pohyb už potrebujem ako soľ, preto na nejakú oblačnosť a veterno neberiem ohľad. Keď som sa niečo pred pol ôsmou vymotal z domu, v letnej kuchynke nachádzam Mongoose s úplne spustenou gumou – asi následok výletu na Oponický hrad. Síce ma to trocha naštvalo, ale čo už, stáva sa. Rýchle sa teda púšťam do výmeny, aby som už o 7:54 hodín mohol vyraziť smerom na Hlohovec.
V Rišňovciach sa z hlavnej cesty č.513 stáčam hore kopcom na Rumanovú a Báb, kde prudkým stupákom ťahám ku exitu Alexandrov Dvor. Skôr ráno by som to nepovedal, ale dnes bude excelentné počasie. Len nebyť toho vetriska – fúka práve od juhu, juhozápadu; môžem však rátať, že cestou späť ma bude naopak poháňať. Zbieham do Paty a úsek zakončujem v „centre“ pri reštaurácii Koruna.

Úsek 2, Pata - Sládkovičovo (centr.)
čas v cieli úseku - 10:11 hod.; dĺžka úseku - 23,3 km; čistý čas jazdy - 0:58:26 hod.
Z Paty potom prechádzam ponad rýchlostnú komunikáciu Nitra – Trnava do Šoporne, kde sa po ceste motajú davy ľudí z akurát skončenej svätej omše. Na križovatke s cestou č.573 naberám smer sever, podchádzam R1-ku a v rýchlosti pokračujem do Šintavy. Malá, už pomaly historická pumpa Benzinol na začiatku obce zmizla, po demolícii ostala len odstavná plocha.
Zakrátko križujem rieku Váh a som v Seredi. Zastavujem až takmer na konci mesta, v priemyselnej časti za traťou č.133 (Galanta – Leopoldov), kde zachádzam na čerpaciu stanicu Slovnaft kúpiť zásoby. S postupom do šírošírej Podunajskej roviny za sebou nechávam sivasté paneláky mesta Sereď i schátrané priemyselné objekty haldy bývalej nikelky na jeho periférii, pričom sa panelovou hlavnou cestou č.62 zvoľna približujem k Sládkovičovu, približne 6-tisícovému mestečku v okrese Galanta. Abrahámskou ulicou sa stáčam do centra, kde sa pristavujem, podobne ako minulý rok v auguste, pri pomníku padlým v prvej svetovej vojne.

Úsek 3, Sládkovičovo - Zlaté Klasy
čas v cieli úseku - 11:36 hod.; dĺžka úseku - 22,82 km; čistý čas jazdy - 1:02:16 hod.
Mesto je celkom pekné – nemal by som eventuálne nič proti tomu bývať tu; čo sa obchodov týka, je tu toho dosť, dobrá je aj dostupnosť Bratislavy, trištvrťhodinka cesty vlakom. V centre som zastal iba nakrátko, dlhší oddych si dávam na železničnej stanici, ktorá sa nachádza až takmer pri výjazde z mesta, v blízkosti niekdajšieho veľkého cukrovaru (patrila mu aj väčšina pozemkov v okolí Alekšiniec, navyše na zvoz repy z polí v bezprostrednom okolí využíval vlastnú sieť úzkorozchodných tratí).
Po sfotení staničného objektu a jednej čokotyčinke, pokračujem ku križovatke s hlavnou, z ktorej sa dávam na juh smerom na Veľké Úľany. Opäť naplno pociťujem silu vetra, no drží ma fakt, že keď to zvládnem, podarí sa mi dnes zavítať na Žitný ostrov. Kúsok za veľkou dedinou Jelka už ťahám súbežne s hustými krovinami porasteným ľavým brehom Malého Dunaja, tvoriacim severnú hranicu spomínaného vnútrozemského Žitného ostrova, po maďarsky známeho ako Nagycsallóköz sziget. Za posledný mesiac už po druhý raz brázdim cesty na jeho pôde.
Za riekou sa dostávam do obce Nový Život, konkrétne časti Eliášovce. Všade navôkol samá rovina, len polia a polia. Pšenica už aj bude pomaly dozrievať, teoreticky bude možný aj druhý zber – v našich končinách je to však v dnešnej dobe zbytočné, úroda potom končí v kotloch tepelných elektrární. Cez Tonkovce pokračujem viac na západ, do Zlatých Klasov, ktoré ma však mierne sklamali – myslel som, že si tu dám kofolu, ale cesta ma priviedla iba na okraj dediny, k cigánskej osade. Rýchlo padám.

Úsek 4, Zlaté Klasy - Čataj (nocovňa SAD)
čas v cieli úseku - 14:11 hod.; dĺžka úseku - 23,35 km; čistý čas jazdy - 1:01:24 hod.
Dostal som sa na hlavnú cestu č.503 (Šamorín – Malacky), frekvencia dopravy je o poznanie vyššia. Po dlhšom rovinatom úseku opäť prekonávam Malý Dunaj, míňam obec Hurbanova Ves a zakrátko vbieham do Hrubého Šúra. Takmer som minul celkom sympatický podnik – pohostinstvo Mičurin. Kým som stiahol pollitrík kofoly, prezerám si mapu a načrtávam približnú podobu návratovej trasy. Domáci sa postupne začali chystať na obed, odporúčali z podniku všetkých nachmelencov, nuž idem teda aj ja.
Po opustení krčmy ma však čaká nepríjemné prekvapenie – sfúknuté koleso, a to isté ako ráno. Dušu som dohustil za zákrutou a tak sa presúvam do Senca k železničnej stanici. Cvakol som priečelie prijímacej budovy a pustil sa do roboty. V prvom rade kontrolujem pneumatiku, či sa tam neschováva nejaký ten tŕň a taktiež či netrčí špic. Keďže uvedené veci sa zdajú byť OK, musí byť problém v samotnej duši. „Proste sa mi pritrafil štandardný defekt,“ končím sám so sebou polemiku o možnej príčine. Dva roky nič a teraz dvakrát za deň (ale možno lepšie dnes ako za iných okolností).
Najprv som chcel lepiť, no volím rýchlejšiu možnosť, výmenu prasknutej duše za rezervu. Medzitým mi ďalšie starosti spôsobil náhly závan vetra, ktorý zhodil môj obrátený bicykel bez predného kolesa a pri páde poškodil zadný prehadzovák (ale to zisťujem až ďalej, keď mi preskakuje cez jeden prevod). Smola, čo iné už na to povedať.
V Senci som ešte na chvíľku zabehol do centra, v postupe domov volím cestu cez dedinku Boldog. Za Stoličným potokom sa kvalita povrchu miestnej komunikácie radikálne zhoršuje, napokon ústim do Čataja a stojím pri nocovni posádok SAD.

Úsek 5, Čataj - Trnava (Skloplast)
čas v cieli úseku - 15:00 hod.; dĺžka úseku - 15,76 km; čistý čas jazdy - 0:37:37 hod.
Nadjazd diaľnice D1 ma privádza do Igramu a Kaplnej, tu sa napájam na „starú“ hlavnú cestu č.61 smer Žilina a dlhou rovinkou pokračujem na Cífer. Na autobusovej zastávke na okraji dediny si dávam pauzu na občerstvenie, pritom kontrolujem aj stav kolesa – ak by my guma znova nevysvetliteľne spľaskla, mal by som vážny problém.
Za ďalším rovinatým úsekom sa už približujem k Trnave. Najskôr míňam obec Hrnčiarovce, kde sa akurát hrá futbal (s hornonitrianskou Kaniankou, pozeral som to v pondelňajších Trnavských novinách), nato už fičím okolo areálu fabriky Jons Manville (bývalý Skloplast). Na Slovnafte v mestskej časti Tulipán nasleduje ďalšia pauza na odpočinok a nákup zásob.

Úsek 6, Trnava - Červeník
čas v cieli úseku - 16:21 hod.; dĺžka úseku - 22,23 km; čistý čas jazdy - 0:53:44 hod.
Na pumpe som teda chvíľku posedel, zjedol tyčinku a stiahol celú fľašku takzvaného ľadového čaju. Odpočinutý pokračujem popod trať do centra mesta, na jeho severnom okraji potom cez sídliská Vodáreň a Zátvor na samý koniec Trnavy, kde práve prebieha rekonštrukcia križovatky. Keďže na rovnej lokálnej komunikácii č.504 (Modra – Nové Mesto nad Váhom) je pomerne kľud, púšťam si mp3-ky cez handsfree a s vetrom v chrbte postupujem rýchlym tempom na severovýchod. Cestou míňam zopár cyklistov a diaľkového pešieho turistu smerujúceho na západ. Za Malženicami ešte ťahám kúsok k odbočke na atómku a nato zbieham do Žlkoviec. Po ceste I.triedy č.61 sa ponad diaľnicu presúvam do Červeníka, kde zastavujem v strede obce.

Úsek 7, Červeník - Alekšince
čas v cieli úseku - 18:02 hod.; dĺžka úseku - 23,99 km; čistý čas jazdy - 1:11:16 hod.
Novovybudovaným betónovým podchodom podchádzam železničnú trať č.120 (Bratislava – Žilina), čím sa dostávam do Leopoldova a krátko nato, po prejazde ponad Váh, som v okresnom meste Hlohovec. Aj otec vyrazil na menšiu cyklistiku týmto smerom, mám sa s ním teda stretnúť v „krčme pod stromami“ – Mexiko pube. A tak sa i stalo. Krátko po mojom príjazde o 16:45 hodín sa dostavil aj Tenzing starší, no ten si na rozdiel odo mňa čapovanú kofolu nedal.
Cesta domov je neustály boj s vetrom, už aj ja prestávam vládať. V poradí už druhú seneckú cyklistiku končím v Alekšinciach o 18:02 hodín. Hoci v priebehu budúceho týždňa máme až tri branné cvičenia, je otázne, či sa niekam nakoniec vyberiem – v prvom rade treba vyriešiť môj problém s prehadzovákom.

Počasie - jasno až polojasno, veteno od juhu, tep.asi 30°C
Účastníci - Róbert Nádaskay (časť), Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
153,24 km	10:08 hod.	6:37:16 hod.	23,58 km/h	59,3 km/h	Šintava

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007