Cyklo Podhradie - 21.apríl 2007

Cyklo Podhradie - 21.apríl 2007, so.

Úsek 1, Alekšince - Nové Sady
čas v cieli úseku - 9:06 hod.; dĺžka úseku - 13,68 km; čistý čas jazdy - 0:37:29 hod.
Tohtoročný apríl vôbec nepotvrdzoval svoju povesť, opäť je pekné slnečné počasie, nemám teda dôvod nevyraziť na tretiu víkendovú cyklotúru v poradí.
Nemal by som chuť bojovať s chladným ránom, od domu odchádzam smerom na západ až o 8:22 hodín. Zdolávam andačské kopce, cez Zbehy sa presúvam do časti Mlyn a pri veľkosklade Retic odbočujem na smer Piešťany. Dosť ma prekvapil pomerne vytrvalý protivietor, zdá sa, že nepríjemnosti s ním budem mať po celý deň. Najskôr to ide sťažka, no pozvoľna sa dostávam do tempa. So Zoborom za chrbtom míňam priemyselný park, odbočku na Čab a v obci Nové Sady pauzujem pri manufaktúre spomínanej firmy Retic (výrobca pletiva na ploty).

Úsek 2, Nové Sady - Urmince
čas v cieli úseku - 10:31 hod.; dĺžka úseku - 21,68 km; čistý čas jazdy - 1:02:20 hod.
Cez Malé Zálužie pokračujem za minimálnej premávky ku križovatke na Kapince (chvíľu uvažujem, či si to nepredĺžiť cez Merašice), vstupujem do susedného okresu Topoľčany a ďalej ťahám obcami Biskupová, Malé Ripňany a Veľké Ripňany. Tu sa dostávam na hlavnú cestu č.514 (Hlohovec – Topoľčany), no nesmerujem hneď von z dediny, neodolal som možnosti zastaviť sa pri miestnej opustenej železničnej stanici. Naposledy som ju navštívil pred niečo vyše rokom, no konštatujem, že jej stav sa rozhodne nezlepšil. Jeden ujko sa mi zo záhradky posťažoval, že tam chodia samí feťáci, že to chátra, keby tam aspoň dakto býval sa staral sa o stav budovy. Mohol som len prisvedčiť a dať tip, nech si 5.mája príde pozrieť jazdu mimoriadneho vlaku z Bratislavy, ktorý zavíta aj na túto inak nepoužívanú trať.
Od Ripnian sa dávam po hlavnej ceste smerom na Topoľčany, po prvom stupáku nasleduje pauza na tyčinku pri poľnohospodárskom družstve. Krajina je tu vlnitá, s kopcami sa ešte natrápim. Premiérovo prechádzam obcami Lužany a Horné Štitáre, nato tiahlym stupákom, pričom si vychutnávam perfektný výhľad na pohorie Považský Inovec s výrazným vrchom Marhát (748 m.n.m.), rovnako i na Tríbeč na juhu, na zelenajúce sa polia, miestami preťaté pásikmi sýtožltej repky olejnej. Najprudší zjazd podstupujem v Urminciach, kde pri mostíku cez potok Bojnianka zakončujem úsek.

Úsek 3, Urmince - Podhradie (hrad)
čas v cieli úseku - 12:03 hod.; dĺžka úseku - 20,37 km; čistý čas jazdy - 1:07:27 hod.
Z Urminiec ma čaká ešte jeden kopec a dole do Nemčíc, kde sa napájam na ešte hlavnejšiu cestu č.499 od Piešťan a naberám smer sever. V osade Izát opúšťam hlavnú hradskú a cez obec Kuzmice prechádzam kopcom do Jacoviec, čím som sa nateraz vyhol prejazdu chaotickým okresným mestom Topoľčany. Cítil som však potrebu dať si pauzu – to uskutočňujem na zastávke SAD na konci dediny. Popri tom som aj zavolal kolegovi Radeckému, že z toho futbalu o piatej zrejme nebude nič – mrzí ma to o to viac, že hosťujúcim mužstvom budú Košice.
Za Jacovcami vedie lokálka hore tokom potoka Chotina ku križovatke tvaru trojzubých vidiel pri majeri Mreža. Že odbočujem, som rukou naznačoval už najmenej 100 metrov pred ňou, no napriek tomu okolo mňa jeden génius prefrčal prinajmenšom osemdesiatkou a ešte si aj dovolil vytrubovať. Od Mreže klesám údolím Slivnice do Velušoviec, bezprostredne po nich prechádzam obcou Závada a začína stúpanie, ktoré sa od poslednej križovatky (na Duchonku) stále viac stupňuje. Zdolanie každého výškového metra je v tej páľave extrémne ťažké, no energiu mi čiastočne dodáva aj môj cieľ, zrúcaný Topoľčiansky hrad, s ktorým už som vo vizuálnom kontakte.
Okolie hradu nie terénne náročné, dá sa sem vyliezť aj s mojim bicyklom. Samotný výšľap do Podhradia však ešte nepredstavuje konečné víťazstvo. Dedina sa mi zdá trocha „vymretá“, veď komu by sa chcelo žiť takto od ruky. Na jednej z uličiek schádzam na spevnenú cestu, vedúcu hlbšie do lesa, k lyžiarskemu areálu, potom radím megarange a už ťahám prudko hore hradným vŕškom po úzkom chodníčku pre peších. Záverečné metre, keďže som sa už zastavil, som nútený vytlačiť. Na nádvorí sa na pravé poludnie skladám k obedňajšej pauze, fotím ruiny a plánujem návratovú trasu.

Úsek 4, Podhradie - Topoľčany (ČS Shell)
čas v cieli úseku - 13:48 hod.; dĺžka úseku - 22,22 km; čistý čas jazdy - 0:55:11 hod.
Topoľčiansky hrad vznikol ako kráľovský niekedy v 13.storočí, neskôr patril rodine Széchényi a po vypálení vojskom palatína Hunyadyho roku 1446, sa stal majetkom Országhovcov. V ďalších storočiach sa tu vystriedali mnohí feudálni vlastníci, poslední, Stummerovci, sa koncom 18.storočia presťahovali do kaštieľa v Tovarníkoch. Hrad je, alebo skôr v minulosti bol, stavbou obdĺžnikového pôdorysu v strede s hlavným objektom. Okerm Tematína je len druhým hradom, postaveným na ochranu prechodov pohorím Považský Inovec. Vnútorné priestory i okolie je upravené, burina vysekaná, zdá sa, že ochrancovia pamiatok, dobrovoľníci, sa tu činili.
Pár minút som bol hore sám, no postupne pribúdajú návštevníci. Ja sa po menšom občerstvení odoberám, na vyhliadke ešte robím panoramatický záber a testujem 2mpx foťák na mojej novej Nokii 6300, potom ma čaká pomerne prudký, nervydrásajúci zjazd späť do Podhradia. Plášte dostali zabrať.
Od turistického hríbika na námestíčku začínam zjazd – do nejakých vysokých rýchlostí to neženiem kvôli veľkému počtu neprehľadných zákrut, navyše cestu dobre nepoznám. Nazad nejdem cez Závadu, ale pokračujem k známemu rekreačnému stredisku Duchonka v katastri Prašíc. Na Topoľčiansky hrad mám ešte stále výhľad, až kým nevstupujem do ovadmi zamoreného lesíka. Od severu obchádzam vodnú nádrž a pri pomníku padlým sa stáčam dole do chatovej osady. O tomto mieste som mal inakšie predstavy; Radecký tu bol na školskom výlete, no nespomenul, že to vyzerá ako skanzen turistického ruchu za socializmu. Jediná mladšia stavba ako 20 rokov bol azda iba reštaurant pri jazere. Samotný kemping pôsobil značne zanedbane. Po popraskaných a ihličím zasvinených asfaltových chodníkoch som si to cez neho sekol až k priehradnému múru a odtiaľ sa na hlavnú dostal zasa inou spojkou.
Klesám do veľkej obce Prašice a odtiaľ ma cesta pomaly privádza ku križovatke na Mreži. Jacovce a Tovarníky sú síce samostatné, no tvoria akoby jeden celok, navyše plynule prechádzajú do Topoľčian (obe boli kedysi mestskými časťami). Pri poloschátranom kaštieli sa znova dostávam na autocestu od Piešťan, ktorá ma panelákovou perifériou privádza do stredu tohto bezmála 30-tisícového okresného mesta. Za nadjazdom trate č.140 zatáčam na smer Nitra a nato zastavujem na pumpe Shell. Oddych a výdatnejší obed sú už totiž nevyhnutné.

Úsek 5, Topoľčany - Výčapy-Opatovce (Sigmonet)
čas v cieli úseku - 15:26 hod.; dĺžka úseku - 24,35 km; čistý čas jazdy - 1:04:49 hod.
Po tom, ako som bagetou zahnal hlad a isostarom doplnil ióny, kľučkujem ulicami mesta okolo železničnej stanice až na pešiu zónu. Od gymnázia potom pokračujem na hlavné námestie, trocha podobné tomu v Nových Zámkoch, ale predsa len historickejšie.
Dlho som sa tam nemotal, len sfotil kostol a radnicu a dal sa do pohybu. Okolo Tesca a cez kruhový objazd opúšťam Topoľčany – mal som v pláne pustiť sa na Práznovce a nadísť si zopár kilákov, no zasa som si tu zmýlil cesty a zrazu sa vynoril v Solčanoch. Nič už teda, idem rovno po podhorskej ceste č.593 (Drážovce – Partizánske) na juh, míňam obce Nitrianska Streda, Čeľadince, Kovarce (pri pošte chvíľu odpočívam) a Oponice. Hradská potom vedie poniže Oponického hradu a vbieha do okresu Nitra. V Dolných Lefantovciach spojkou prechádzam do Koniaroviec a tu už po ceste I.triedy č.64, takzvanej „Route Sixty-four“, do Výčapov-Opatoviec.

Úsek 6, Výčapy-Opatovce - Alekšince
čas v cieli úseku - 19:14 hod.; dĺžka úseku - 22,01 km; čistý čas jazdy - 1:09:11 hod.
Pri opatovskom cintoríne sa stretávam s kolegom Kazánom a ešte sa aj na momentík zastavujem uňho doma. Sám by som k nemu netrafil, tie ich uličky sú hotové blúdisko. Moja krátka návšteva sa natiahla zhruba na tri hodiny, odchádzam až o 18:23 hodín. Kazán ma cez „separatistickú“ dedinku Ľudovítovú (predtým patrila Výčapom) odprevadil k hlavnej. Chvíľu ešte kecáme na autobusovej zastávke, keď definitívne pokračujem v ceste o 18:50 hodín.
Tou pauzou som nabral novú energiu, vietor mám v chrbte, postupujem pomerne rýchle. Jelšovce i Čakajovce mám v momente za sebou, potom ešte Zbehy a andačské kopce, ktoré sú poslednou obtiažnejšou prekážkou. Domov som to od „Ľudevítky“ stihol za neuveriteľných 24 minút, ani sa mi veriť nechce.
S dnešným výletom som veľmi spokojný, na tom hrade sa mi skutočne páčilo. Možno celková vzdialenosť mohla byť vyššia, no dlho som pobudol u spolužiaka Kazána. Keby som nestál, azda by sa dalo rozmýšľať aj o tom futbalovom zápase v Nitre.

Počasie - ráno chladno, veterno, jasno, slnečno, k večeru ochladenie, tep.cez deň asi 15°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
124,31 km	10:52 hod.	5:56:27 hod.	21,35 km/h	55,7 km/h	Podhradie

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007