Cyklo Vráble - 25.august 2007

Cyklo Vráble - 25.august 2007, so.

Úsek 1, Alekšince - Štitáre
čas v cieli úseku - 8:22 hod.; dĺžka úseku - 22,3 km; čistý čas jazdy - 0:58:11 hod.
Prázdniny sa pomaly chýlia k svojmu koncu, pred návratom do školských lavíc nám ostávajú už iba dva víkendy. Ten predposledný ešte má byť pekné počasie, no v priebehu týždňa by sa malo zhoršiť. Čas preto chcem maximálne využiť. Navyše dnes „zabijem“ dve muchy jednu ranou, keďže Jano ma pozval na zápas B-mužstva Nitry, za ktoré teraz pravidelne hráva. Predtým sa však pokúsim vyšplhať na Veľký Inovec, dôverne známy z niekoľkých peších turistík, bicyklom zatiaľ nepokorený.
Z Alekšiniec vyrážam mierne neskôr oproti plánu, o 7:21 hodín, pričom cez andačské kopce, dediny Zbehy, Čakajovce a Drážovce prechádzam v rýchlosti do Nitry. Dnes nezastavujem tradične na Šindolke, miesto toho pokračujem popod Zobor a hore tiahlym stupákom na Nitrianske Hrnčiarovce. Trochu mi ten kopcovitý terén podhoria Tríbeča lezie na nervy, od príchodu z Košíc tadiaľ už idem totiž tretí raz. Pauzu na oddych a zápis si dávam až v Štitároch na námestí.

Úsek 2, Štitáre - Zlaté Moravce (ČS Agip)
čas v cieli úseku - 9:36 hod.; dĺžka úseku - 21,2 km; čistý čas jazdy - 0:56:56 hod.
Zo Štitárov pokračujem stúpaním nad hlavnú cestu č.65 (Nitra – Zvolen) a odtiaľ zbieham do Kolíňan. Dole križujem hlavnú a s masívmi Zobora a Žibrice za chrbtom stúpam na Jelenec. Po rýchlom a intenzívnom postupe začínam pociťovať únavu, preto na autobusovej zastávke pri odbočke k stanici, sa na chvíľu zastavujem a čokotyčinkou dopĺňam energiu.
Nato sa pomaly dostávam do tempa, no rýchlosť s prvými kopcami za obcou Neverice strácam. Sponad dediny je však pekný výhľad na okolie, najmä najzápadnejšiu časť pohoria Tríbeč, vrátane hradného vrchu Dúň nad Jelencom. Pred Sľažanmi už po tretí raz križujem železničnú trať č.141 (Leopoldov – Kozárovce), tentoraz zrekonštruovaným nadjazdom, nato vbieham do samotnej obce, za ktorou absolvujem najprudšie stúpanie tejto trasy. Po zdolaní záverečných dvoch-troch výšľapov sa napokon zjazdom od záhradkárskej osady ku kozárovskému zhlaviu železničnej stanice dostávam do Zlatých Moraviec. Ani nezachádzam do centra mesta, hneď pokračujem cestou II.triedy č.511 na sever, pričom ako obyčajne pauzujem na čerpacej stanici Agip pri Mestskom futbalovom štadióne.

Úsek 3, Zlaté Moravce - Obyce (spiatočná cesta)
čas v cieli úseku - 11:37 hod.; dĺžka úseku - 24,28 km; čistý čas jazdy - 1:16:26 hod.
Na pumpe som zakúpil zásoby na ďalšiu cestu, nato nasadol na bike a pokračoval v postupe. Minule som vynechal návštevu Topoľčianok, no dnes, i keď som v miernom časovom sklze, sa tu predsa zastavím. Pred kľúčovým a najnáročnejším úsekom tejto cyklistiky potrebujem pauzu, no a na krátky odpočinok v okolí nie je vhodnejšie miesto, než v tieni mohutných stromov tunajšieho zámockého parku. V súčasnosti topoľčiansky zámok slúži ako hotel v sieti odborárskych rekreačných zariadení Sorea, avšak zažil aj šťastnejšie časy – keď bol letným sídlom cisárskej rodiny Habsburgovcov, či československých prezidentov.
Po prestávke nasleduje rovnaká cesta ako pri poslednej tekovskej cyklistike, teda dolinou Žitavy miernym stúpaním na Obyce, za ktorými sa na rázcestí Modoš po trase zelenej turistickej značky stáčam na miestnu komunikáciu. Vzápätí sa strácam v lesnom poraste, no stúpam pomerne mierne, nie tak zostra, ako by som očakával, prevažne priamo, bez početných zákrut. Po chvíli prichádzam k rázcestníku Jaďová, kde si dávam chvíľu na vydýchanie. Na kmeni jedného zo stromov som si všimol ceduľku „Majetok spoločnosti Sipox – zákaz vjazdu“. „To bude asi niečo s tými Majského pozemkami,“ pomyslel som si, „no hádam mi to pri výstupe nespôsobí žiadne komplikácie.“
Práve naopak – po príchode do chatovej osady na mňa už zdiaľky jeden z chatárov s tónom otázky v hlase kričí, že kam idem. Po odpovedi, že na Inovec, mi odvetil len toľko, že tadiaľto sa to dalo, ale tak desať rokov dozadu. Odkedy tam Majský dal rampu a plot, tadeto cesta nevedie. Nebral som ho vážne – akože nejaká rampa ma má zastaviť!? Pokračujem teda v stúpaní, v týchto miestach už prudšom, no len o niekoľko desiatok metrov povyše. Skoro ma šľak trafil, keď som zbadal, akú prekážku mi tu nachystala vyššia moc – plot nie hocijaký, minimálne dva metre vysoký, železná brána a kamerový systém.
Nato som sa sem trepal, aby mi tu nejaký sk*rvený bastard, nejaký poondený mečiarovský „veľkopodnikateľ“ zakázal vstup? Ja plne rešpektujem súkromné vlastníctvo, je to predsa jeden zo základných pilierov kapitalizmu, ale každý les či pozemok má svojho majiteľa, ba aj tie v národných parkoch – a keby si okolo svojho pozemku každý jeden dal plot, ako by to vyzeralo? Veď les nie je majetok ako každý iný, má aj istý verejnoprospešný charakter... Okrem toho, na mieste je tiež otázka, či príslušníci kedysi toľko zmieňovanej „kapitálotvornej“ vrstvy, ako spomenutý Majský, tiež známy ako Cigán Marhuľa, nadobudli za éry mečiarizmu svoje majetky úplne legálnym spôsobom.
Ešte som sa pokúsil skúsiť na obídenie pozemku blízku lesnú cestu (topiaci sa aj slamky chytá), no tá viedla presne opačným smerom. Ostáva mi teda len popriať Majskému pri jeho „wellness“ pobyte v leopoldovskej base všetko najhoršie a pobrať sa späť. To znamená nazad na štátnu cestu a odtiaľ údolím Žitavy v rýchlosti na juh do Obýc.

Úsek 4, Obyce - Vráble
čas v cieli úseku - 13:37 hod.; dĺžka úseku - 29,78 km; čistý čas jazdy - 1:09:56 hod.
Na začiatku Machuliniec sa zastavujem na autobusovej zastávke, pomaly už bude čas obeda, som hladný. Ešte aj musím v rýchlosti vymyslieť, kadiaľ vlastne budem pokračovať tak, aby som do Nitry neprišiel neskoro, no ani v príliš veľkom predstihu (kvôli zápasu). Rozhodol som sa pokračovať stále južne, po toku Žitavy až pokiaľ to pôjde. Samozrejme až po jedle.
Prechádzam cez centrum Zlatých Moraviec, rýchlo pokračujem von z mesta, no na minútku ešte zastavujem pri akomsi pamätníku padlým neďaleko Poľnohospodárskej školy, kde vyúsťujem na hlavnú cestu č.65. Kúsok sa po nej vraciam na západ, nato ale schádzam na miestnu komunikáciu. Nepôjdem teda celkom s riekou Žitavou, lež dolinkou potoka Siročina – stále však Požitavím. Prvou obcou na trase je miestna časť Zlatých Moraviec, Prílepy, nasledujú Čierne Kľačany a za nimi krátka pauza pri vodnej nádrži Veľké Vozokany. Ja tam celkom pekne, snáď keď splním svoj budúcoročný záväzok, že si vybavím rybársky lístok, vyberiem sa sem raz rybárčiť.
Na konci dediny míňam rázcestie Diely, teda odbočku k pamätníku Vozokanskej bitky, kam som zavítal tiež pomerne nedávno. V krátkom slede potom míňam obce Malé Vozokany a susedný Červený Hrádok a Nevidzany. Na severe je obloha stále jasná, no južne sa po nebi rozťahuje akási oblačnosť. Do Vrábeľ prichádzam cez ich mestskú časť Horný Ohaj a ešte pred vjazdom do samotného centra stojím a zapisujem údaje.

Úsek 5, Vráble - Podhájska
čas v cieli úseku - 14:41 hod.; dĺžka úseku - 20,93 km; čistý čas jazdy - 0:50:52 hod.
Pri miestnom kostole v južnej časti mestského jadra sa zastavujem a pár minút oddychujem. S postupujúcej oblačnosti mám mierne obavy, no tie miznú s ďalším postupom na juh, rovnako ako tá oblačnosť. To polojasno mi do konca cesty azda vydrží.
Za Vrábľami sa hlavná cesta č.511 (Bajč – Veľké Uherce) tiahne nivou rieky Žitavy, no okrajové kopčeky Hronskej pahorkatiny spôsobujú jej miernu vlnitosť – nič nepríjemné. Týmto smerom som už raz šiel, no po opačnom brehu rieky, táto trasa je pre mňa novou. Za prvou dedinou, Žitavcami, predbieham jedného lepšie vybaveného staršieho cyklistu, ktorý sa potom so mnou za jazdy dal do reči. Išiel z Neveríc, rovnako ako aj ja, Požitavím, až kde sa bude dať a naspäť. Keďže bol z okolia Zlatých Moraviec, vedel o probléme s cestou na Inovec. Vraj som mal ísť ešte kúsok severnejšie a od rázcestia Osná dolina hore. Škoda, vedieť to vtedy...
Rozdelili sme sa až vo Veľkej Mani – kolega sa okolo železničnej stanice stočil na sever a ja z 511-ky schádzam na lokálku smer Trávnica. Z Mane stúpam, hoci iba mierne, no človek by to na tejto rovine nepovedal, cez vinice až na kopec zvaný Mariánska hora (223 m.n.m.), odkiaľ je dobrý výhľad na vzdialený masív Zobora. Z kopca zbieham do Trávnice, kde míňam jeden pekne upravený kaštieľ, do jeho areálu sa však bežným smrteľníkom nedá dostať. Po chvíli jazdy prichádzam do Podhájskej, obce tvorenej osadami Senča a Belek a známej predovšetkým veľkým termálnym kúpaliskom. To sa nachádza v blízkosti železničnej stanice, čo ešte zvyšuje jeho dostupnosť (stoja tu aj rýchliky) a atraktivitu. Motá sa tu strašne veľa ľudí, zahraniční turisti nie sú vôbec ojedinelí. Priestor pred portálom kúpaliska je slušne upravený, páči sa mi tam, preto si tu dávam pauzu – tentoraz trocha dlhšiu, chcem doraziť ostávajúcu pečeňovú konzervu s rohlíkom.

Úsek 6, Podhájska - Vinodol
čas v cieli úseku - 16:07 hod.; dĺžka úseku - 20,38 km; čistý čas jazdy - 0:57:25 hod.
Od Podhájskej postupujem po hlavnej ceste č.580 (Palárikovo – Levice) v dolinke potoka Liska cez Radavu k Hulu a odtiaľ, po prekonaní rieky Žitavy a prejazde Úľanmi nad Žitavou (kde si pri kostole dávam tyčinku), konečne smerujem späť na sever, teda na Nitru. Doposiaľ som postupoval pomerne rýchlo, no dosť tomu napomáhal vietor v chrbte, teraz sa naplno opierajúci do môjho trupu.
Snažím sa držať svižné tempo, pretože ako tak pozerám na hodinky, možnosť, že nestihnem začiatok zápasu, sa stáva stále reálnejšou. Je to však nepríjemný protivietor, čím viac sa blížim ku krajskému mestu, tým viac ma boj s ním vyčerpáva. Poslednú krátku pauzu si dávam pri Vinodole, ďalej už iba ťahám a ťahám. Voda mi došla, som smädný a mám sucho v hrdle.

Úsek 7, Vinodol - Nitra (štadión)
čas v cieli úseku - 17:20 hod.; dĺžka úseku - 20,87 km; čistý čas jazdy - 1:03:28 hod.
Po príchode do Nitry zo sídliska Chrenová prechádzam k Obrisu, kde v stánku FC Nitra kupujem vstupenky na zajtrajší corgoňligový duel s Petržalkou, a na Sihoti smerujem do bufetu, kde je však dlhý rad, takže fľaškovú Coca-Colu na zahnanie smädu obstarávam v krčme na zimnom štadióne. Na vedľajšie ihrisko, takzvanú jednotku, prichádzam približne dvadsať minút po zahájení zápasu, no veľa som vraj nezmeškal. Cez prestávku som stretol aj Zajkovcov – Dana s Ľudkou a malým synkom. Po skončení stretnutia sme sa stretli ešte raz a trocha pokecali aj s Janom, ktorý dnes z hriska odchádzal ako porazený.

Úsek 8, Nitra - Alekšince
čas v cieli úseku - 20:25 hod.; dĺžka úseku - 15,6 km; čistý čas jazdy - 0:41:51 hod.
Mne však ešte ostáva záver dnešnej cyklistiky – od štadiónu vyrážam o 19:40 hodín a pokračujem ponad rieku na Šindolku a von z Nitry. Cez Drážovce, Čakajovce a Zbehy prechádzam na súmraku a domov sa dostávam už zahalený tmavým plášťom noci. Možno by sa to ani nezdalo, dnes som urobil 175 kilákov, čo už je riadna vzdialenosť! Len škoda, že ten výstup na Inovec to nevydalo, takto pravdepodobne až budúci rok...

Počasie - jasno až polojasno, vietor od S/SZ, tep.asi 30°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
175,14 km	13:04 hod.	7:55:05 hod.	22,43 km/h	59,5 km/h	Sľažany

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007