Cyklo Muszyna - 2.august 2007, št.



Úsek 1, Bardejov (žst.) - Kurovské sedlo (št.hr.)
čas v cieli úseku - 10:42 hod.; dĺžka úseku - 19,34 km; čistý čas jazdy - 1:01:39 hod.
Tento výlet sa mal uskutočniť už včera, no pre raňajšiu nepriazeň počasia sme ho preložili – mne to nevadilo, náhradnú cyklistiku v maďarskom Aggteleckom krase som si vychutnal.
Dnes je však počasie pekné, obloha jasná, výjazd by nám nič nemalo pokaziť. Avšak skôr ako vôbec zahájime cyklotúru, musíme absolvovať pomerne zdĺhavú jazdu vlakom až do východiska, ktorým je Bardejov. Najskoršie ranné spojenie máme okolo piatej, no my sme si zvolili až to nasledujúce – z Košíc „nočným“ rýchlikom R 801 Poľana (Bratislava – Prešov) s pravidelným odchodom o 7:10 hodín. Po necelej polhodinke cesty prestupujeme v Prešove, zo služobného vozňa vyberáme biky a presúvame sa na nástupište II., kde už stojí pristavený motorový osobný vlak č.9205 smer Bardejov. Približne tridsať minút si však musíme počkať, medzitým obdivujeme vynovenú prešovskú stanicu, pričom okrajovo spomíname na vlakový výlet do Plavča z júla minulého roka, kedy tu stavebné práce ešte len zahajovali, kým o 8:08 hodín opúšťame metropolu Šariša.
Do Bardejova sa to zdá na skok, no predsa to zhruba hodinku trvá – vlak absolvuje množstvo zastávok, postupne pristupuje čoraz viac ľudí. Vo východiskovej stanici sme o 9:14 hodín, postup zahajujeme okamžite, no už pri bráne cez mestské opevnenie chvíľu stojíme, lebo mi vzadu spadla reťaz a vyžadovala si manuálnu nápravu. V historickom centre sa dlho nezdržiavame, boli sme tu minulé prázdniny, takže len oprašujeme spomienky a po krátkom kľučkovaní prehustenými ulicami mesto opúšťame. Na jeho okraji pauzujeme kvôli občerstveniu na autobusovej zastávke, nato už ťaháme naostro.
Postupujeme po hlavnej ceste č.77 (Svidník – Poprad) s pomerne hustou premávkou, prvou obcou v údolí Tople je Mokroluh, nasledujú Rokytov a Tarnov, ktoré však len prebiehame. Severne od nás sa týči tisícmetrový masív Busov, na juhu zasa nenápadnejšie pohorie Čergov. Za spomínaným Tarnovom sa z hlavnej stáčame na sever a z údolia rieky Topľa stúpame na Kurov. Asfaltka smerujúca k poľskej hranici je čerstvo zrenovovaná, zrejme z fondov Európskej únie, no dedinu obchádza. My sa púšťame po staršej hradskej stredom obce, kde pre nás asi najväčšou atrakciou je rusnácky pravoslávny chrám.
Rudolfovi po tých týždňoch bez cyklistiky musí dať zabrať stúpanie nad dedinu, hoci aj ja som sa v tej páľave riadne vypotil. Po chvíli sa z exponovaného terénu presúvame viac do lesa, no vo výšľape pokračujeme. Cesta sa nekľukatí, skôr stúpa priamo hore, pričom je čoraz prudšia. Rudolfa priebežne vyčkávam, tempo má pomalšie, čo je dosť pravdepodobne dôsledkom dlhodobejšieho „tréningového výpadku“. Príchod na Kurovské sedlo (680 m.n.m.), ležiace zároveň na štátnej hranici s Poľskou republikou, je teda veľkou úľavou.

Úsek 2, Kurovské sedlo (št.hr.) - Muszyna (centr.)
čas v cieli úseku - 12:26 hod.; dĺžka úseku - 24,95 km; čistý čas jazdy - 1:02:11 hod.
Po absolvovaní pasovej kontroly sa ešte zastavujeme pri turistickom hríbiku KST a nato prekračujeme samotnú hranicu – ocitáme sa na území Malopoľského vojvodstva (tak Poliaci vravia župám). Začína sa zjazd rozťahanou obcou Muszynka a odlesnenou dolinou rovnomennej riečky, nachádzajúcej sa na severnom úpätí Ľubovnianskej vrchoviny. V obci Tylicz prichádzame na križovatku, kde na moment strácame orientáciu – rovnaký problém mala aj skupinka štyroch poľských cyklistov, no spoločne sme ho vyriešili. Aj sme s nimi prehodili pár slov, vraj ťahajú druhý deň od Sanoku, súdiac podľa ich zablatených horákov, zrejme v dosť nepríjemnom teréne.
Dal som im náskok, nech sa vzájomne nemotáme, no i napriek tomu, že s Rudolfom postupujem pomalšie, zakrátko ich dobiehame. Druhý raz sa stretávame počas tiahleho stúpania nad dedinou, keď vyčkávame spomalencov – jedného z ich kolegov a Rudolfa. Brácho sa už začína sťažovať na „bolesť“ v nohách, takéto stupáky nezvláda. Už je ale neskoro nariekať, on sem chcel ísť.
Po chvíli dosahujeme vrchol a nato zo začiatku serpentívovitým, postupne však priamym zjazdom pokračujeme do Krynice – jedného z najznámejších poľských kúpeľných miest, niečo ako naše Trenčianske Teplice, ale väčšie. Podľa toho to tam aj vyzerá – všade kopec ľudí, hustá premávka, úzke ulice a miestami dosť nerovné cesty. Úplne som z toho sklamaný, to som mohol rovno ostať doma a jazdiť po centre Košíc.
V strede mesta sme okolo 11:45 hodín, no okrem krátkej pauzy v parku sa tu dlho nezdržiavame. Opustiť mesto je však náročné, bacha treba dávať na autá a autobusy, ktoré človeka v jednom kuse obiehajú, no aj chodcov – dvoch som takmer prešiel, keď mi skočili do cesty. Samozrejme som im schuti vynadal, veď slovensky aj tak nerozumejú.
Po hlavnej ceste č.971 schádzame okrajovou časťou mesta zvanou Wieś, zanedlho sa zbiehame so železničnou traťou a prichádzame do obce Powroźnik. Mojej pozornosti neušla miestna železničná stanica, vzhľadom pripomínajúca skôr zriaďovaciu. Na peróne si dávame menší oddych a v postupe pokračujeme roztrúseným osídlením v údolí Muszynky až do centra mesta Muszyna. Tu sa na čomsi ako námestí usádzame na trocha dlhší čas, máme obedňajšiu prestávku.

Úsek 3, Muszyna - Plaveč (žst.)
čas v cieli úseku - 14:43 hod.; dĺžka úseku - 19,86 km; čistý čas jazdy - 1:03:54 hod.
Počas pojedania rohlíkov s paštikami zároveň uvažujem, či vôbec máme na to, aby sme dnes absolvovali naplánovanú trasu – teda ešte prielomové údolie Popradu k hraničnému priechodu Mníšek n.Popradom a nato cez sedlo Vabec do Starej Ľubovne a Plavča. Záverom je, že zrejme nie – pre Rudolfove vyčerpanie a moju nechuť sa tu naďalej motať. Z Muszyny teda volíme kratšiu variantu, z centra sa stáčame rovno na juh a údolím rieky Poprad postupujeme proti jej toku.
Ešte sme si prezreli miestnu uzlovú stanicu a nato opustili toto približne 5-tisícové mesto, smerujúc jeho periférnymi osadami, niečo ako lazmi, popri rieke i železnici k colnici v Leluchówe. Paradoxne však neťaháme po rovinke pozdĺž vodného toku, avšak okrajom údolia, kde sa cesta mierne začína dvíhať a my musíme absolvovať aj niekoľko kopcov. Rudolf opäť chytá nervy, keďže vyčerpanie s ním robí svoje.
Po niekoľkých zákrutách doliny však napokon prichádzame k novovybudovanému hraničnému priechodu, absolvujeme pasovú kontrolu a už na slovenskom území sa znova napájame na štátnu cestu č.77 smer Poprad. Pred Čirčom míňame starú budovu železničnej zastávky, pochádzajúcu pravdepodobne ešte z čias výstavby Košicko-tarnovskej železnice, z dediny sa potom (až po krátkom hľadaní) stáčame na poľnú cestu, ktorá nás privádza do Andrejovky. Mŕtvo tu rozhodne nie je, na miestnom štrkovisku sa kúpe dosť ľudí, motá sa tu aj zopár rybárov.
Miestnou komunikáciou pokračujeme do Orlova, známeho najmä priemyslom stavebných hmôt (cementáreň), po ňom nasleduje krátky rovinatý úsek a priecestie s traťou č.185 na ľubovnianskom zhlaví stanice Plaveč. Do samotnej dediny nezachádzame, nakoľko stanica leží kúsok obďaleč jej jadra. Cyklistiku tu teda predčasne a neslávne končíme o 14:43 hodín a po nákupe lístkov a občerstvenia v bufete nakladáme naše biky do osobného vlaku č.8785 – súpravy zloženej z peršingu a iba jedného vozňa.
Musím povedať, že táto spiatočná cesta po železnici ma úplne dorazila – každú chvíľu tŕpnuť či sa nejako nepoškodia tie bicykle alebo nebodaj nevypadnú von, keďže zadné dvere ani neboli poriadne zaistené (!). Po prestupe o 15:40 hodín v Lipanoch na priamy spoj Os 8773 to nebolo o nič lepšie; nastupujúci a vystupujúci na ne tiež veľké ohľady nebrali. Navyše v Prešove pomerne dlho čakáme, približne polhodinu, domov prichádzame až o 17:35 hodín. Od košickej stanice potom samozrejme cesta na Terasu...
Nuž navštívili sme Poľsko, videli nový kraj, no z mojej strany pozitíva zatienilo rozčarovanie z negatívnych stránok tohto podujatia – azda sme na to ešte neboli pripravení, najbližšie sa o realizáciu pôvodného plánu pokúsime možno budúci rok.

Počasie - jasno až polojasno, mierne veterno, tep.asi 26°C
Účastníci - Roland Nádaskay, Rudolf Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
64,15 km 5:28 hod. 3:07:44 hod. 21,1 km/h 62,2 km/h Leluchów





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007