Cyklo Veľké Pole - 18.august 2007

Cyklo Veľké Pole - 18.august 2007, so.

Úsek 1, Alekšince - Štitáre
čas v cieli úseku - 10:07 hod.; dĺžka úseku - 23,14 km; čistý čas jazdy - 0:55:52 hod.
Rodina sa mi teda vo štvrtok vrátila z dovolenky v Chorvátsku, mesiac august vstúpil do svojej druhej polovice a hlásené je opäť zhoršovanie počasia. Otec uvažoval o výjazde do Košíc, s touto myšlienkou som sa aj ja pohrával, no zhodli sme sa na tom, že definitívne rozhodnutie, či ísť alebo nejsť, padne nadránom. Avšak už to, že obaja sme v to sobotňajšie ráno ešte pred ôsmou tvrdo spali, naznačovalo, že zrejme sa nikam nepôjde.
Ani sa nešlo, i keď nie celkom. Videl som, že sa črtá byť pekný deň, preto sa v rýchlosti snažím pobaliť a pripraviť bicykel na jazdu, aby som o 9:08 hodín mohol vyraziť. Trocha neskoro, ale predsa. A to som v tom zhone ešte musel vymyslieť, kadiaľ vlastne pôjdem. Napokon postupujem rovnakým smerom ako pri poslednej cyklistike. Za andačskými kopcami prechádzam Zbehmi a Čakajovcami a v Drážovciach stretávam Dušana, ktorý na bicykli ide presne opačným smerom. Chvíľu som s ním pokecal, no tých pár minút potom doháňam rýchlou jazdou cez Šindolku, popod Zobor a von z Nitry.
Stúpanie na Nitrianske Hrnčiarovce je dnes prvé, po Štitáre zdolávam ešte niekoľko menších kopčekov a napokon si dávam prvú pauzu.

Úsek 2, Štitáre - Zlaté Moravce (ČS Agip)
čas v cieli úseku - 11:15 hod.; dĺžka úseku - 21,65 km; čistý čas jazdy - 0:56:25 hod.
Zo Štitárov stúpam nad hlavnú cestu č.65 a prudkým zjazdom prechádzam cez obec Kolíňany až ku križovatke so spomínaným hlavným ťahom na Zvolen. Pokračujem s výhľadom na masív Žibrica a tiež hrad Gýmeš do Jelenca, kde si dávam pauzu na zastávke SAD pri odbočke k železničnej miestnej stanici.
Po Neverice vedie „stará cesta“ prevažne po rovinke, no ďalej je už terén zvlnený a v postupe mi stojí niekoľko nepríjemnejších stupákov. Dnes si trasu nebudem zľahčovať cez Beladice, bola by to prílišná obchádzka. Pokračujem z Neveríc rovno na Zlaté Moravce, medzi jednotlivými stúpaniami a klesaniami míňam obce Sľažany a Martin nad Žitavou, až napokon na kozárovskom zhlaví zlatomoraveckej železničnej stanice vbieham do mesta. Do centra nezachádzam, na prvej svetelnej križovatke sa po ceste II.triedy č.511 (Bajč – Veľké Uherce) stáčam na sever a na čerpacej stanici Agip pri Mestskom štadióne zastavujem kvôli doplneniu zásob.

Úsek 3, Zlaté Moravce - Píla (Pri Kováčovi)
čas v cieli úseku - 13:12 hod.; dĺžka úseku - 25,78 km; čistý čas jazdy - 1:17:17 hod.
Na samom konci mesta prechádzam priemyselnou zónou, kde sa nachádza i štadión aktuálneho účastníka našej najvyššej futbalovej súťaže a tiež sídlo jeho majiteľa a hlavného podporovateľa, stavebnej firmy ViOn. Od križovatky na okraji Žitavian prechádzam do susedných Machuliniec, kde si na zastávke SAD „lanovka“ dávam krátku pauzu na odpočinok a nahliadnutie do mapy. Od nasledujúcej dediny, Obýc, stále už len postupujem úzkym údolím rieky Žitavy.
Stúpanie je spočiatku veľmi mierne, v krátkom slede míňam dve odbočky na Veľký Inovec, a to pri horárňach Modoš a Osná dolina. Premávka na ceste je riedka, vlastne len tu a tam prebehne nejaké to auto. Za odbočujúcou vedľajšou cestou na Jedľové Kostoľany, poslednú dedinu zlatomoraveckého okresu, obieham turistický hríbik na rázcestí Polesie a nato podchádzam nenápadný vŕšok so zrúcaninami hradu Živánska veža. O jeho existencii viem len z mapy, zrejme sa veľa z jeho múrov nezachovalo. Kúsok opodiaľ sa potom zastavujem pri rieke, jej priezračná voda ma lákala trocha sa osviežiť.
Záver údolia Žitavy sa nazýva Cigánska dolina. Po križovatku so smerom Nová Baňa pokračujem v miernom, nenáročnom stúpaní, ktoré sa však vzápätí začína priostrovať. V tom teple sa mi stúpa veľmi ťažko, pot sa zo mňa leje, preto na moment zastavujem v tieni a dopĺňam energiu. Malá Lehota je obec lazníckeho charakteru, tvorí ju niekoľko vzájomne prepojených i osamotene ležiacich osád, štálov. Kvalita povrchu vozovky značne klesla, táto je deravejšia ako ementál. Juhovýchodne od dediny sa nachádza vrch Vojšín (818 m.n.m.), spomedzi ostatných kopcov pohoria Pohronský Inovec dominantný.
Hoci cesta na Pílu je dobre vyznačená, spokojnosť s jej povrchom vyjadriť nemôžem. Zjazd z vrcholu stúpania začínam po výmoľmi posiatej asfaltke, no na moje nepríjemné prekvapenie sa táto postupne mení na spevnenú a nižšie dokonca na klasickú lesnú cestu bez akéhokoľvek náznaku asfaltu. Ešte dobre, že nie je po daždi, to by bolo peklo tade ísť. Po krkolomnej jazde ústim na druhej strane vrchov na rázcestí cyklotrás Pri Kováčovi. Z hlavnej je na lokálku normálne vyznačený smer Malá Lehota, jedine upozornenie je tu ohľadne zimnej (ne)údržby. Doposiaľ som nevidel, že by štátna cesta bola v takomto stave.

Úsek 4, Píla - Veľké Uherce (žst.)
čas v cieli úseku - 15:25 hod.; dĺžka úseku - 25,11 km; čistý čas jazdy - 1:03:17 hod.
V každom prípade ďalej postupujem pohodlne po hlavnej ceste č.512 (Žarnovica – Oslany), pričom po chvíli prichádzam do obce Píla. Po krátkej úľave počas zjazdu začínam opäť stúpať. Dostal som sa však do správneho tempa, takže ani prudký výšľap pred Veľkým Poľom ma nezastavil. Slnko ale poriadne pečie, v strede dediny si dávam krátku pauzu na oddych. Zároveň som zavolal kolegovi Kazánovi, u ktorého sa dnes pravdepodobne zastavím.
Za Veľkým Poľom pokračujem serpentínovitým stúpaním v otvorenom teréne, premávka na hlavnej je riedka. Od západu pozorujem pribúdanie oblačnosti, no dážď z nej ani zďaleka nehrozí. Po niekoľkých zákrutách sa napokon o 13:55 hodín dostávam na vrchol stúpania, na bezmenné sedlo v lokalite Pennhýbel (635 m.n.m.), ležiace približne na rozhraní pohorí Tríbeč a Vtáčnik. Hore na Pennhýbli sa nachádza bývalý „štátny majetok“ a tiež tadiaľ prechádza trasa Ponitrianskej magistrály.
Od majeru pokračujem tiahlym zjazdom v Radobickej doline, míňam niekoľko roztrúsených osád a na ceste rozťahaný pelotón skupiny cyklistov. Prvých stretávam pod serpentínami poniže Pennhýbla, chvost početnej partie o niekoľko kilometrov ďalej. Po hodnej chvíli ma hlavná cesta č.512 privádza do Hornej Vsi, ktorú však iba prebieham a rýchlym tempom pokračujem v zostupe do Hornonitrianskej kotliny.
Keď už to vyzerá na bezproblémový priebeh zvyšku cesty, zrazu počujem, že mi zadné koleso vydáva nejaké neobvyklé zvuky. Spočiatku to ignorujem s tým, že zrejme to bude nerovnou krajnicou, no napokon zastavujem a hľadám dôvod – je ním defekt. Prešiel som na opačnú stranu vozovky a zložil sa pod drobnou jabloňou, aby som v tej páľave mal aspoň aký-taký tieň.
Najskôr zisťujem príčinu, prečo duša púšťa – pneumatika už totiž bola dosť ojazdená a zrejme nejaký ostrý predmet prenikol stenčeným plášťom až na dušu, ktorá sa spustila temer okamžite. Výmena za rezervu mi zabrala pomerne veľa času, medzitým som sa spotil jak prasa a došli mi všetky tekutiny. Keď už som bol pripravený vyraziť, zistil som, že som akosi zabudol prevliecť reťaz cez osemkolečko a nemožem tým pádom zaberať do pedálov. Znova kapsy dole, bicykel obrátiť a celý úkon opakujem.
Pri nasledujúcom postupe ma celkom oprávnene sprevádzajú obavy, či si to neodskáče aj rezervná duša. Ale čo už, musím pokračovať. Po chvíli mierneho zjazdu sa ocitám na križovatke s cestou I.triedy č.64 (Komárno – Žilina), po ktorej sa stáčam na západ. Úsek zakončujem pri železničnej stanici Veľké Uherce.

Úsek 5, Veľké Uherce (žst.) - Oponice
čas v cieli úseku - 17:01 hod.; dĺžka úseku - 32,18 km; čistý čas jazdy - 1:13:46 hod.
Rovinka ma cez Malé Uherce privádza do okresného mesta Partizánske. Zhruba v jeho strednej časti, neďaleko areálu bývalej „Baťovky“, sa zastavujem na pumpe a dokupujem zásoby pitia. Zároveň som si šupol jednu čokotyčinku na energiu o chvíľu si oddýchol.
V postupe pokračujem na koniec Partizánskeho, v miestnej časti Veľké Bielice schádzam zo 64-ky na podhorskú hlavnú cestu č.593 a mostom križujem rieku Nitru. V Brodzanoch som sa tentoraz rozhodol urobiť si menšiu zachádzku k tamojšiemu kaštieľu, okolo ktorého som už mnohokrát prefrčal a nikdy sa pri ňom nezastavil. Škoda, je to veľmi pekná stavba, dnes v ňom sídli múzeum A.S.Puškina, zaoberajúce sa vzťahom ruskej a slovenskej literatúry. Nachádza sa tam aj parčík, nie práve najrozľahlejší, i keď vzorne upravený.
Ďalej už postupujem Nitrianskou nivou rýchlym tempom s minimom zastávok, míňam dediny Krásno, Nedanovce a Bošany. Tak som sa s tou rutinou zžil, až som si zabudol na zapísanie údajov. Spamätávam sa až v Oponiciach, no to už som prešvihol tridsiatku.

Úsek 6, Oponice - Výčapy-Opatovce
čas v cieli úseku - 17:34 hod.; dĺžka úseku - 12 km; čistý čas jazdy - 0:29:54 hod.
V žiare teplého letného slnka a atmosféry neskorého popoludnia vyzerá krajina na Ponitrí skutočne sympaticky. Miestami sa na poliach ešte vlní obilie, na podhorí svojou béžovou farbou vytvárajúce príjemný kontrast s okolitými zelenými lesmi, inde je už po žatve a niektorým roliam dominuje najmä rozoraná hnedozem. Oponický hrad sa takmer stráca v lesnom poraste, no stále predstavuje významný oporný bod.
Miesto tradičnej spojky Dolné Lefantovce – Koniarovce, dnes pokračujem viac na juh, až takmer k Bádiciam, a podobne ako počas cyklotúry na „Oponičák“ v máji tohto roku, si cestu skracujem neoficiálnou asfaltkou vedúcou priamo do Výčapov-Opatoviec.

Úsek 7, Výčapy-Opatovce - Alekšince
čas v cieli úseku - 19:45 hod.; dĺžka úseku - 17,48 km; čistý čas jazdy - 0:52:12 hod.
S Kazánom sa stretol uňho doma a potom mu ešte pomohol odniesť vybavenie a suroviny na opekačku do „tábora“ pri jednom z mŕtvych ramien rieky Nitry. Guláš je už v prvej fáze prípravy, o ktorú sa starajú Jana Magátová, Mariana Čierna a dvaja típkovia, ktorých zatiaľ nepoznám (teraz už poznám, pozn.autora). Keďže ostatní po chvíli išli strieľať, ja sa poberám domov. Mohol som s nimi aj ostať, no nebol som na túto eventualitu pripravený.
Pokračujem teda po násype k jelšovskej hydrocentrále a odtiaľ štrkovkou do Jelšoviec, kde sa vraciam na hlavnú cestu č.64. V Čakajovciach prechádzam na lokálku a ďalej postupujem cez Zbehy a andačské kopce do „domovských“ Alekšiniec. Zastávka u Kazána ma mierne zdržala, no domov som rozhodne nedošiel za tmy.
Hoci miestami trasa dnešnej cyklistiky bola krajinársky zaujímavá a aj počasie vyšlo, nemôžem konštatovať plnú spokojnosť. Ak by som totiž ráno cielene skôr vyrazil, mohol som urobiť dlhšiu trasu a najmä zamerať sa na cieľ, ktorý som už dlhšie plánoval. Dnes som veru mnohými významnými miestami či opornými bodmi neprechádzal...

Počasie - slnečno, jasno, od severu mierne oblačno, mierne veterno, tep.asi 30°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
157,97 km	10:37 hod.	6:48:43 hod.	23,65 km/h	63 km/h	Martin n.Žitavou

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007