Tatry na bicykli 2008 (deň 3)

Tatry na bicykli 2008 (deň 3) - 3.júl 2008, št.

Úsek 1, Štúrovo - Pastovce
čas v cieli úseku - 9:53 hod.; dĺžka úseku - 23,23 km; čistý čas jazdy - 0:59:26 hod.
Ráno je v kempingu božský kľud, všetci tí táborníci sa začnú prebúdzať až okolo ôsmej-deviatej. Vstávame okolo pol siedmej, za hygienou sa po jednom presúvame do sprchárne, o ktorej som už včera konštatoval, že je katastrofálna. Raňajky máme z vlastných zásob, včerajší chlieb a nejaké tie paštiky. Potravín sa od včera dosť minulo, cestou budeme musieť nakúpiť. Balenie vecí ide vcelku rýchlo, najviac času samozrejme zaberá stan.
Vyrážame o 8:23 hodín, bazény sú ešte zatvorené a okolo vrátnice sa motá iba zopár ľudkov. Pobyt v kempingu Vadaš nehodnotím pozitívne, predstavoval som si to inak. Cez centrum iba prechádzame, nezastavujeme sa, mesto opúšťame postupujúc na sever po hlavnej ceste č.564 (Štúrovo – Levice). Krajnica nie je v dobrom stave, cestári ju po kosení nechali zasvinenú trávou a navyše na istom úseku sú dokonca po ceste rozsypané klince. Kúsok za mestom podchádzame železničnú trať č.130 a križujeme rieku Hron, ktorá sa neďaleko vlieva po takmer 300 kilometroch toku od prameňa pri Telgárte do Dunaja. V obci Kamenica nad Hronom sa začína stúpanie Bajtavskou bránou, prirodzenou zníženinou medzi pohorím Burda a Ipeľskou pahorkatinou. Míňame vodnú nádrž Bajtava a pri rovnomennej dedine pauzujeme na autobusovej zastávke. Premávka je riedka, áut je pomenej. Väčšina z tých, čo nás obieha, má maďarskú ŠPZ-ku.
Kľukatiacim sa zjazdom prechádzame do údolia Ipľa, otvára sa nám pohľad na maďarské pohorie Börzsöny. Slovenskú stranu Ipeľskej kotliny lemuje na západe málo výrazný Zalabský chrbát, na ktorého mierne sa zvažujúcich svahoch zaberajú väčšinu plochy vinice. V Salke zastavujeme na nákup v miestnej Jednote. Nachádza sa tu hraničný priechod do Maďarska (po vstupe do Schengenského priestoru však stratil zmysel) a tiež dom ľudovej architektúry, takzvaný Tájház. Prechodom cez maďarskú hranicu by sa dal úsek po Šahy o pár kilometrov skrátiť, ale na slovenskej strane je menej členitý terén, čo nám vyhovuje. Navyše nemusím pripomínať, že Tatry na bicykli by mali viesť prednostne územím Slovenska. Je to taký môj zvyk. Údaje zapisujem v Pastovciach, ktoré sú údajne najdlhšie súvisle osídleným miestom na Slovensku.

Úsek 2, Pastovce - Šahy-Preseľany (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 11:39 hod.; dĺžka úseku - 25,99 km; čistý čas jazdy - 1:11:10 hod.
Cestu od Pastoviec lemuje okrem pšeničných polí už aj železnica – trať č.153 (Čata – Zvolen). Zo Štúrova nás vyprevádzala súvislá oblačnosť, táto sa však pomaly rozťahuje a krajinu zalievajú slnečné lúče. V Ipeľskom Sokolci na železničnej stanici si dávame krátku prestávku, vyčkávame, či nepôjde nejaký motorák. Za dedinou začíname pozvoľna stúpať, dostávame sa do kopcovitého terénu. Po krátkom zjazde pauzujeme v Kubáňove, skladáme sa v altánku pri „köbölkúte“ (zvláštny typ studne, kde sa naberá pomocou vysokej páky na konci s vedrom) a vyberáme občerstvenie. Popritom nazerám do mapy, čo nás ešte čaká.
Za Kubáňovom sa hlavná cesta výraznejšie odkláňa od smeru toku Ipľa a pokračuje viac na sever pozdĺž potoka Búr. Opúšťame ju v obci Sazdice, odkiaľ kopcovitým úsekom pokračujeme na Šahy. Míňame osady Ivanka a Malý majer a tiež obec Vyškovce nad Ipľom, za ktorou po prvý raz prekračujeme Ipeľ. Práve v okolí Vyškoviec táto inak hraničná rieka tečie výhradne slovenským územím. Príčinou je posunutie hranice na juh na úkor Maďarska roku 1918 kvôli železničnej trati. Na pár minút sa rozfúkal dosť silný protivietor, kým sme dorazili do Šiah, mali sme ho plné zuby. Medzitým však krátko pauzujeme v miestnej časti Preseľany na autobusovej zastávke.

Úsek 3, Šahy-Preseľany - Slovenské Ďarmoty (ČS Slovnaft)
čas v cieli úseku - 14:37 hod.; dĺžka úseku - 35,76 km; čistý čas jazdy - 1:37:26 hod.
Šahy sú asi 7-tisícové mesto bez administratívneho významu, v súčasnosti patria do okresu Levice. Kedysi však boli centrom Hontianskej župy. Mesto sa nachádza na rozhraní maďarskej a slovenskej „zóny“, čo sa odráža i v jeho histórii. V tej maďarskej sa veľmi nevyznám, no za slovenskú hodno spomenúť štúrovského spisovateľa J.Kráľa, ktorého tu väznili za vzburu, svetoznámeho futbalistu a trénera F.Daučíka, či súčasného spisovateľa L.Balleka. Jeho „romány o Palánku“ pomohli dostať toto inak zabudnuté mesto viac do povedomia.
Hlavné námestie je štvorcového pôdorysu, nachádza sa tu viacero starých budov, no dominuje predovšetkým radnica a pamätník Červenej armáde. Bude dvanásť hodín, čas na obedňajšiu prestávku, ktorú trávime v tieni terasy jedného z pohostinstiev pri popíjaní vychladenej kofoly. Počasie je nádherné. Ani sa mi odtiaľ nechce odísť. Nič sa ale nedá robiť, pred sebou máme ešte dobrú polovicu cesty. Zo severnej strany námestia pokračujeme cestou II.triedy č.527 na Veľký Krtíš. Tesne za mestom sa hradská ťahá popod Studený vrch (226 m.n.m.), ktorého úpätie lemuje množstvo záhradiek, vinohradov a vínnych pivníc.
Vstupujeme do Juhoslovenskej kotliny, na dohľad máme Maďarsko, kopce rozkladajúce sa na sever od nás patria k horopisnému celku Krupinská planina. Cesta sa dosť kľukatí, najskôr prevažne po rovine, postupne však pribúdajú kopce. Po Tešmáku, mestskej časti Šiah, nasleduje dlhý „hluchý“ úsek, ďalšou obcou je Ipeľské Predmostie, kde pauzujeme na zastávke SAD. Práve dorazil bus zvolenskej SAD-ky, ktorý sa tu ako v poslednej obci banskobystrického VÚC otáča. Počas konzumácie čokotyčiniek „študujeme“ infotabuľu NPR Ipeľské hony, mokradí chránených Ramsarským dohovorom.
Nivu Ipľa využívajú i tu prevažne na pestovanie obilia. Postup je náročný, napomáha tomu silá páľava a aj mierny protivietor. Prechádzame obcami Veľká Ves, Balog nad Ipľom, kde míňame starý pôvodne románsky opevnený kostolík, Kosihy nad Ipľom a Veľká Čalomija. Po krátkej pauze pri miestnom futbalovom ihrisku, odkiaľ voláme do Dolnej Strehovej ohľadne ubytovania, pokračujeme cez Koláre do Slovenských Ďarmôt. Hneď za riekou leží súčasné centrum maďarskej časti Novohradu – mesto Balassagyarmat. Posledné kilometre idú sťažka najmä Rudolfovi, chce to ďalšiu väčšiu pauzu.

Úsek 4, Slovenské Ďarmoty - Veľký Krtíš (nám.)
čas v cieli úseku - 15:55 hod.; dĺžka úseku - 16,68 km; čistý čas jazdy - 0:46:00 hod.
Kým ja som zaskočil na miestnu čerpaciu stanicu kúpiť nejaké zásoby na cestu, Rudolf v neďalekej putike objednal kofolu. Napokon z toho ale nebola kofola, ale Coca-Cola z tretinkovej fľašky, samozrejme za prehnane vysokú cenu. Zaujímavý moment bol, keď sa nám čašníčka v podniku menom „Slovenská reštaurácia“ prihovorila maďarsky. S trochou uštipačnosti by som mohol povedať, že hostí z krajiny našich južných susedov odradí názov a našinca zasa personál :)
Čas pokročil. Pritom nám ostáva úsek z hľadiska terénnej náročnosti asi najťažší za dnešný deň. Do šiestej, respektíve pol siedmej, by sme mali doraziť do tej Dolnej Strehovej – keď teda chceme stihnúť Veľký Krtíš i Modrý Kameň, a zároveň mať večer ubytovanie, mali by sme pohnúť kostrou. Za Ďarmotami, ktoré boli pred rozpadom Uhorska iba malo osadou patriacou k spomínanému Balassagyarmatu, napredujeme rýchlym tempom bez väčších zdržaní, nerátajúc nákup v Jednote v Záhorciach. Otvára sa nám pohľad na takpovediac stredoslovenské kopčiská. Cesta sa tiahne údolím Krtíša, rozdeľujúceho okolitú hornatinu na Čebovskú a Pôtorskú pahorkatinu. Po ceste máme obce Želovce, Sklabiná (rodisko významného maďarského spisovateľa K.Mikszátha) a Nová Ves. Miestami je povrch cesty katastrofálny, ale od Sklabinej sa až po Veľký Krtíš tiahne nový úsek.
Za Novou Vsou schádzame z hlavnej cesty, dostávame sa do Malého Krtíša a následne prechádzame akousi priemyselnou zónou na periférii mesta. Predmestie je bludisko, na cestu do centra som sa musel spýtať jednej slečny. Architektúra budov v centre Veľkého Krtíša sa nesie prevažne v duchu socialistického realizmu. Veľa tam toho nenájdete – dominantou je kultúrny dom, ubytovať sa dá vo vynovenom Hoteli Dolina, zložiť kosti a vydýchať zasa v parku či pri fontáne. Veľký Krtíš je asi 14-tisícové okresné mesto (za Československa najmenší okres), známe predovšetkým ako najväčšie stredisko ťažby hnedého uhlia na Slovensku. Rentabilita ťažby je však v súčasnosti otázna, preto tento kraj od pádu „železnej opony“ hospodársky upadá. Pre mňa je jeden z najbiednejších na Slovensku. Škoda, je tu pekne.

Úsek 5, Veľký Krtíš - Dolná Strehová (ATC)
čas v cieli úseku - 17:41 hod.; dĺžka úseku - 16,26 km; čistý čas jazdy - 0:47:59 hod.
Energiu dopĺňame müsli a čokotyčinkami, popíjame isofruit a zároveň sa vzdávame myšlienky pokračovať na Modrý Kameň, najmenšie mesto na Slovensku, ktoré je však historicky významnejšie ako samotný Veľký Krtíš. Na záver som sa ešte osviežil v spomínanej fontáne, zavolali sme domov a dali spoločné foto. Z centra schádzame na výpadovku a na okraji mesta sa napájame na hlavnú cestu č.75 (N.Zámky – Lučenec), prudko stúpajúcu nad Veľký Krtíš. Vo vlnitom teréne absolvujeme niekoľko menších stúpaní a zjazdov, tu a tam máme i výhľad, hlavne na sever, chvíľu pauzujeme na spustnutom odpočívadle, až napokon prichádzame do obce Pôtor.
Nakoľko v týchto miestach som v živote nebol a vôbec sa tu nevyznám, musím niekoľkokrát vyberať mapu. Raz som si to chcel uľahčiť, že reku spýtam sa, ale naďabil som akurát na maďarského kamionistu. Cestu I.triedy v Pôtori opúšťame, míňame miestny gotický evanjelický kostol a pokračujeme po hlavnej ceste č.585, čo je v podstate skratka do Lučenca. Povrch cesty je v alarmujúcom stave, samé diery a výmole, záplaty, hrbole a prepadnutá krajnica. Istý úsek je dokonca prejazdný iba v polovičnom profile. Ešteže tu nie je temer žiadna premávka.
Postupuje sa príjemne, i keď kopce dajú zabrať. Poobedňajšie slnko klesá za vŕšky na západe, krajinu zalievajú posledné hrejivé lúče. Za osadou Horný Bukovec nasleduje zjazd do dnešného cieľa, Dolnej Strehovej. Stále je ešte dosť dusno, bodla by kofola. Nemusíme sa ponáhľať, v krčme pod kostolom, kde na streche viala slovenská vlajka, naposledy pauzujeme. Príjemne ma prekvapila ponuka barmanky, že nám do kofoly pridá ľad. Nuž, keď som vliezol dovnútra, zalial ma pot, asi si to všimla...
Autokemping sa nachádza asi 500 metrov za dedinou po hlavnej ceste č.519 (smer Zvolen), je súčasťou termálneho kúpaliska. Prameň objavili roku 1953 geológovia hľadajúci ložiská hnedého uhlia v hĺbke asi 520 metrov pod zemským povrchom. Ubytovanie vyšlo na polovicu ceny, ktorú sme platili v Štúrove. Návštevníkov je tu dosť, chatky, unimobunky i turistická ubytovňa sú obsadené. Stanujúcich je však podstatne menej. Náš stan rozkladáme poniže poslednej chatky v prvom rade zástavby – opäť platí, že to nejakú tú minútku trvá a pot sa leje v galónoch. Osvieženie v termálnom bazéne, čo sme stihli tesne pred záverečnou, ako i sprcha, sú vysoko vítané. Večera pred západom slnka znova z vlastných zásob, na záver ešte pranie prepotených odevov v umývadle-koryte armádneho typu a ich vešanie na provizórnu šnúru. Na oblohe sa začínajú zbierať mraky, predpoveď počasia na zajtra bohužiaľ nevyzerá najlepšie.

Počasie - ráno prevažne polooblačno, neskôr polojasno, slnečno, miestami veterno, tep.asi 28-32°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
117,83 km	9:18 hod.	5:22:01 hod.	22,39 km/h	56,9 km/h	Pôtor

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2008
deň 1 (Kúty - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Štúrovo) :: deň 3 (Štúrovo - Dolná Strehová) :: deň 4 (Dolná Strehová - Hnúšťa)
deň 5 (Hnúšťa - Podlesok) :: deň 6 (Podlesok - Červený Kláštor) :: deň 7 (Červený Kláštor - Košice) :: deň 8 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008