Tatry na bicykli 2008 (deň 5) - 5.júl 2008, so.



Úsek 1, Hnúšťa - Pohronská Polhora
čas v cieli úseku - 8:55 hod.; dĺžka úseku - 30,63 km; čistý čas jazdy - 1:35:34 hod.
Budík mi zvoní okolo pol šiestej, Rudolf sa ešte chvíľu tvári, že sa ho vstávanie netýka, ale napokon musí z postele vyliezť. Dnes vyrážame skôr ako po predchádzajúce dni. V noci bolo pekelne teplo, ani zaspať som nevedel, ráno sa teda idem osviežiť pod sprchu. Raňajky sú skromné, veľa nám toho zo včera teda neostalo. Stan a vyprané šaty (vrátane tých z Dolnej Strehovej) už konečne vyschli. Po zbalení všetkých vecí sa presúvame z izby na prvom poschodí na prízemie, do predsiene so schodiskom. Bicykle, už aj s naloženou batožinou, následne vynášane z vestibulu hotela. Na recepcii som ešte odovzdal fľaše od koly a pokecal s recepčným o miestnych pomeroch.
Cyklistiku zahajujeme o 6:45 hodín pred Hotelom Robotnícky Dom, no na úvod sa iba presúvame na opačnú stranu cesty, k Jednote na nákup. Na chvíľu ešte zachádzame k železničnej stanici trate č.174 (Brezno – Jesenské) a následne vyrážame z Hnúšte. Hlavná cesta č.531 (Rim.Sobota – Č.Skala) sa ťahá na sever údolím rieky Rimavy. Postupujeme vlnitým terénom, máme mierny protivietor, takže priemerná rýchlosť sa pohybuje iba okolo 20 km/h. Už od brieždenia je obloha jasná a slnečná, na severe sa však nad kopcami prevaľujú kopy mrakov. Je otázkou času, kedy sa zatiahne.
Hradská je prázdna, skutočne iba sem-tam prebehne nejaké auto. Za Hnúšťou míňame zo dve menšie osady a chatársku kolóniu, ďalej magnezitku a miestnu časť Hačava, kde pauzujeme pri pamätníku M.Hrebendu. Za obcou Rimavská Píla nasleduje asi štvortisícové mesto Tisovec, nachádzajúce sa už v podstate na okraji NP Muránska planina. V historickom centre s klasicistickou radnicou a rodným domom komunistického politika V.Clementisa si dávame krátku pauzu, dohusťujeme duše a naberáme dych pred náročným úsekom stúpania na sedlo Zbojská.
Naposledy sme sa spolu v Tisovci nakrátko ocitli v marci 2006 (inak s lychapármi som tadeto prechádzal na TnB 2006), ani dnešná návšteva najsevernejšie položeného sídla okresu Rimavská Sobota však netrvala dlhšie. Mimochodom, na začiatku mesta sa nachádza hotel, nocľah na noc tam vyjde o čosi lacnejšie ako v Hnúšti.
Z centra sa stáčame na cestu II.triedy č.530 (smer Brezno) a pri železničnej stanici opúšťame údolie Rimavy. Posledné domy mesta Tisovec končia pred prvým železničným mostom. Údolie Furmanca sa postupne zužuje, obklopujú ho vysoké masívy Veporských vrchov, husté lesy a tu a tam i skalnaté zrázy. Postup dolinou je zdĺhavý, zdá sa byť nekonečný. Premávka je riedka, akurát pri Bánove nás obiehal jeden nákladiak, ťahajúci za sebou „utešenú“ kolónu. Stúpanie je viac-menej mierne, vyskytlo sa iba niekoľko prudších úsekov. Za Bánovom, poslednou osadou Tisovca, slúžiacou prevažne na rekreačné účely, sa cesta výraznejšie kľukatí. Podchádzame niekoľko väčších či menších oceľových viaduktov železnice, ktorá tu prekonáva azda najväčšie stúpanie na Slovensku. Pôvodne tadeto z Tisovca do Pohronskej Polhory premávala iba ozubnicová železnica.
V závere prechádza cesta Čertovou dolinou a z lesa ústi do priestoru sedla Zbojská (730 m.n.m.), ležiaceho na rozhraní masívu Bánová (1077 m.n.m.) na západe a známej Fabovej hole (1439 m.n.m.). Tesne pod sedlom z tisoveckej strany sa nachádza akýsi salaš, ďalší potom povyše sedla. V miestach, kde železnica i autocesta dosahujú vrchol stúpania, prebieha hranica okresov, ako i rozvodie Hrona a Slanej. Turistický hríbik Rudnej magistrály, vedúcej z ďalekých Zlatých Moraviec na vrch Stolica, je umiestnený hneď pri trati. Zastávka sa nachádza kúsok opodiaľ v lese. Počasie už nestojí za nič. Zamračilo sa a citeľne ochladilo. Nie práve najrýchlejší zjazd mierne nekvalitnou cestou nás privádza do obce Pohronská Polhora, kde pauzujeme na miestnom námestíčku. Z kostola práve vychádza zástup ľudí – dnes je sviatok Cyrila a Metoda.

Úsek 2, Pohronská Polhora - Beňus-Gašparovo (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 11:10 hod.; dĺžka úseku - 23,01 km; čistý čas jazdy - 1:03:05 hod.
Miernym zjazdom, značne brzdení protivetrom, pokračujeme z Pohronskej Polhory cez susednú Michalovú dole rozľahlým údolím Rohoznej. V rovnomennej rozťahanej osade patriacej dnes už k Breznu, sa na chvíľu zastavujeme na železničnej zastávke. Tu sa hlavná cesta odkláňa od toku potoka i železnice, takže kúsok mierne stúpame, aby nás následný zjazd priviedol priamo do centra Brezna, ležiaceho na pravom brehu rieky Hron. Na hlavnom námestí štvorcového pôdorysu, nedávno zrekonštruovanom, sa nachádza viacero historických budov – strážna veža (dominanta centra), bývalá radnica (dnes Horehornské múzeum), Kostol nanebovzatia Panny Márie či Hotel Ďumbier.
Z Brezna sme pôvodne mali pokračovať na Mýto pod Ďumbierom a prechodom cez sedlo Čertovica na Liptov. Nanešťastie, počasie sa výrazne zhoršilo, hrozí dážď – ak by nás chytil počas stúpania horským prechodom, príjemné by to nebolo. Padlo teda rozhodnutie pustiť sa menej náročnou trasou s množstvom dedín po ceste, kde by sa v prípade prehánok dalo schovať, a to Horehroním na východ. Centrum Brezna teda opúšťame s postupom po hlavnej ceste č.66 (Brezno – Telgárt). Perifériu mesta, tvorenú osadami Predné a Zadné Halny, obývajú poväčšine Cigáni, niekoľko sa ich aj nebezpečne motá po okraji frekventovanej cesty. Poslednou mestskou časťou Brezna je Bujakovo, ďalej sa cesta ťahá popri trati č.172 (B.Bystrica – Č.Skala) a rieke Hron, ktorá je súčasne južnou hranicou ochranného pásma NP Nízke Tatry. Úsek zakončujeme na autobusovej zastávke v Gašparove, časti obce Beňuš.

Úsek 3, Beňus-Gašparovo - Pohorelská Maša (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 13:15 hod.; dĺžka úseku - 25,15 km; čistý čas jazdy - 1:12:16 hod.
Za Beňušom míňame policajnú hliadku pokutujúcu kamionistu (dnes je sobota, jazdiť nemôžu), ďalej zasa kolónu historických vozidiel Renault. Od križovatky pri obci Bacúch je dobrý výhľad na okolie. Hrebeň Nízkych Tatier je ponorený do súvislej sivastej oblačnosti, celá krajina pôsobí pochmúrne. Kúsok za Bacúchom sa nám do cesty postavil azda jediný kopec na Horehroní. Veteránistov znova stretávame v Polomke, kde obsadili celú reštauráciu. Aj nám by sa už hodila obedňajšia pauza, no v Polomke ani neďalekej Závadke nad Hronom sa nie je veľmi kde zložiť. Mám takého tušáka, že bude pršať, preto na rovinatom úseku medzi Závadkou a Heľpou zaberám na plné obrátky. Zastavujeme hneď na začiatku dediny, na železničnej stanici. Otvárame zásoby potravín, nakúpené ráno v Hnúšti, a obedujeme. Medzitým stanicou prechádza motorový osobný vlak na Červenú Skalu. Aj spadlo zopár kvapiek, nič vážne z toho ale nebolo.
Heľpa je známa rázovitá, bezmála trojtisícová obec, každoročne sa tu konajú akési folklórne slávnosti. Priamo nad dedinou sa nachádza sedlo Priehyba, ktoré je s 1190-timi výškovými metrami najnižším miestom na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Neoficiálnou asfaltovou cestou sa tadiaľ dá prejsť na Liptov, do údolia Čierneho Váhu, no za iného ako bezvadného počasia by som tento prechod neriskoval. Pokračujeme hlavnou cestou č.66 cez Pohorelú, kde na miestnej železničnej zastávke stretávame motorák smer Brezno. Pohorelská Maša, dnes malá dedinka na nive Hrona, bola kedysi centrom tzv.Pohoreslkého železiarenského komplexu, patriaceho rodine Coburgovcov a rozkladajúceho sa odtiaľto až po Červenú Skalu. V Pohorelskej Maši údajne sídlila spoločnosť Coburgovských železiarní, jednej z najväčších kovospracujúcich fabrík v Uhorsku. Inak je Pohorelská Maša útulné miesto ako stvorené pre letné dovolenky. Nachádza sa tu aj kemping s niekoľkými chatkami (ATC Gindura), o ktorom som predtým nevedel. Zdá sa, že ani nie je plne odsadený.

Úsek 4, Pohorelská Maša - sedlo Besník
čas v cieli úseku - 15:08 hod.; dĺžka úseku - 19,03 km; čistý čas jazdy - 1:02:52 hod.
Železiarenská história sa tu pripomína viacerými, dnes chátrajúcimi objektmi. V Novej Maši je to napríklad dvojposchodová administratívna budova a zvyšky vysokej pece, inde historické robotnícke domčeky. Obývajú to tu prevažne Cigáni. Za obcou Vaľkovňa prechádzame roztrúsenou osadou Zlatno, pričom sa prekvapujúco vyjasňuje. Za pár minút sa hustá oblačnosť roztrhala a zasvietilo slnko. Práve v tom čase prichádzame do Červenej Skaly, ležiacej v úžine hronského údolia pod vŕškom Grúň (1011 m.n.m.).
Pri prestupnej stanici (uzlovej iba formálne) v Červenej Skale sa okolo druhej zastavujeme v malej krčme na kofolu. Za dedinou míňame križovatku s hlavnou cestou od Tisovca cez Muráň, čo je oproti nami zvolenej trase takmer 30-kilometrová skratka. Záver Horehronského podolia sa rozširuje medzi masív Stolice a výraznej Kráľovej hole (1946 m.n.m.), autocesta pozvoľna stúpa úzkou nivou Hrona, ktorý v týchto miestach vytvára charakteristické meandre. Na začiatku Telgártu sa poflakuje mnoho obyvateľov miestnej cigánskej osady, predávajúcich huby, černice a iné lesné plody (dosť možno nazbierané v chránených územiach). V dedine, ani pri južnom portáli Tunela Kornela Stodolu, takzvanej telgártskej slučky, sa nezastavujeme, v postupujeme ďalej na sedlo Besník. Krátky odpočinok absolvujeme pri prameni Hrona. Na vrchole som prvý, fotím okolitú krajinnú scenériu a vyčkávam na Rudolfa.
Sedlo Besník (994 m.n.m.) už dôverne poznám, ako z cyklistiky, tak z pešej turistiky. Oplatí sa sem vyšľapať, už len kvôli výhľadom – Kráľova hoľa v plnej kráse, Horehronské Podolie s prameňom Hrona, menej výrazný hrebeň Trsteník a lúky v doline Spišského potoka. Bohužiaľ, trocha to celé kazí oblačnosť, ktorá sa opäť nakopila. Snáď sa to do večera vyjasní. Inak, sedlo Besník je hranicou historických žúp (gemerskej a spišskej), prechádza ňou rozvodie Hrona a Hornádu (resp.Hnilca), je bránou na „východné Slovensko“.

Úsek 5, sedlo Besník - Hrabušice (ATC Podlesok)
čas v cieli úseku - 17:43 hod.; dĺžka úseku - 32,98 km; čistý čas jazdy - 1:30:18 hod.
Posledná etapa piateho dňa. Svižným zjazdom z Besníka sa dostávame do osady Pusté pole, teda do údolia Hnilca. Okrem železničnej zastávky, respektíve bývalej stanice Vernár, sa tu nachádza ešte skladisko posypového materiálu Slovenskej správy ciest a horský hotel patriaci Lesom SR. Na Pustom poli sa napájame na hlavnú cestu č.67, vedúcu z Popradu na juh do Rožňavy, pričom pomerne rýchlo klesáme na úroveň Dobšinskej Ľadovej Jaskyne. Turistov, najmä zahraničných, je tu v letnom období hojne, výnimkou nie je ani dnešný deň. Pár minút tu pauzujeme, dokonca sme si dali olovrant v podobe hot-dogu.
Začína sa vyčasovať, i keď mierne sa medzitým ochladilo. Tiahly zjazd údolím Hnilca nás privádza od jaskyne na rázcestie Krivian, kde minútku oddychujeme. Horskou asfaltkou následne stúpame z doliny cez Hansjakubov serpentínovito až na sedlo Kopanec (987 m.n.m.), ležiace na rozhraní Nízkych Tatier a Slovenského raja. Aj keď táto cesta je pre motorové vozidlá oficiálne uzavretá, pričom obchádzková trasa vedie cez Vernár, pri výstupe i zjazde stretávame niekoľko vozidiel. Zjazd z Kopanca je zdĺhavý, asfaltka sa najskôr kľukatí v kopcoch, nižšie prechádzame z lesa do úzkeho údolia Veľkej Bielej vody, ťahajúceho sa až po Hrabušice. Míňame rázcestie Blajzloch, ústie Sokola i osadu Píla, kúsok opäť stúpame nad úroveň potoka, ktorý si v istom úseku prerezáva cestu Tesninou, až sa napokon ocitáme na Spiši. Otvára sa pred nami údolie Hornádu, výhľad od osady Majer máme na Vysoké Tatry, Kozie chrbty a neďaleké obce Betlanovce, Vydrník a Spišský Štiavnik. Oblačnosť sa trhá, na večer sa vyjasňuje. Vzduch je čistý, viditeľnosť dobrá.
Do cieľa, kempingu na Podlesku, prichádzame okolo trištvrte na šesť. Po vybavení ubytovania v recepcii ATC sa presúvame do jeho areálu, kde je veru „živo“. Prázdniny tu trávia turisti rôznych národností – od Čechov a Poliakov, ktorí sú samozrejme najpočetnejší, cez Nemcov až po Fínov. Domácich je pomenej, okolo nášho pľacu nie sú rozložení žiadni. Sprcháreň je „na roztrhanie“, dnes teda kúpeľ vynechávam. Po rozprestretí stanu a večeri som sa iba narýchlo osviežil v blízkom umývadle pod šírym nebom. Jeho jedinou chybou bolo, že tam tiekla len studená, ľadová voda. Vzduch je večer tiež akosi chladnejší, čo môže byť nazajtra predzvesťou dobrého počasia.

Počasie - ráno jasno, postupne pribúdanie oblačnosti, zamračené, prechodne polooblačno, večer vyjasnenie, Sraj - chladno, tep.asi 15-20°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
130,8 km 10:58 hod. 6:24:05 hod. 21,05 km/h 51,9 km/h sedlo Besník





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay
TATRY NA BICYKLI 2008
deň 1 (Kúty - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Štúrovo) :: deň 3 (Štúrovo - Dolná Strehová) :: deň 4 (Dolná Strehová - Hnúšťa)
deň 5 (Hnúšťa - Podlesok) :: deň 6 (Podlesok - Červený Kláštor) :: deň 7 (Červený Kláštor - Košice) :: deň 8 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008