Tatry na bicykli 2008 (deň 7) - 7.júl 2008, po.



Úsek 1, Červený Kláštor (ATC Dunajec) - Hniezdne (križ.)
čas v cieli úseku - 10:04 hod.; dĺžka úseku - 25,36 km; čistý čas jazdy - 1:23:29 hod.
Jemné klepotanie kvapiek dažďa na steny stanu ráno neveští nič dobré. Nálada oboch účastníkov TnB sa presne rovná vonkajšej realite. Nepriazeň počasia nás prebúdza už skoro ráno, vyčkávame ako sa to celé vyvinie. Podľa predchádzajúcej dohody by sme už nemali ďalej pokračovať na východ, plán je potiahnuť to dnes do Košíc. Tam už dorazíme aj keby sme mali zmoknúť do poslednej nitky. Keď teda dážď ustal, vyliezame zo stanu, rýchlo sa umývame v neďalekej sprchárni, likvidujeme odpadky zo včerajška, provizórne umiestnené do predsiene stanu, a napokon balíme veci. Stan je po noci vlhký, trávnik takisto. Dočasnú ochranu batožiny pred dažďom nám poskytuje zastrešený stojan na vešanie ručníkov, vedľa ktorého sme si včera urobili stan-pľac.
Vyrážame o 7:34 hodín, v čase keď ostatní ešte spia. Všade je mŕtvo. V Červenom Kláštore zastavujeme v potravinách a nakupujeme zásoby na cyklistiku i raňajky. Na všetkých obchodoch sú tu nápisy v poľštine, dosť z nich turistom prichádzajúcim od našich severných susedov dáva na známosť, že „alkohol predávajú“, ba dokonca majú „dobrý výber“. O tom som sa ostatne presvedčil. Minerálky v potravinách zaberali jednu policu dolu pri podlahe, problém bolo ich nájsť, kým chlast azda všetkých druhov mal vyhradenú celú stenu o rozmeroch 10x3 metre. Na raňajky sa skladáme oproti obchodu na krytom odpočívadle s výhľadom na poľský breh rieky. Dunajec je v týchto miestach dosť plytký, usudzujem, že kedysi tu bol brod. Dominantou okolia sú Haligovské skaly s charakteristickými Troma korunami (Trzy korony, 982 m.n.m.), ležiacami na území Poľska.
Oproti ostatným dňom je na leto extrémne chladno, pri raňajkách ma až striasa. Chce to konečne sadnúť na bike a rozhýbať sa. Pršať našťastie už neprší, trocha mrholí, vzduch je nasiaknutý vlhkosťou. Poľsko je od nás ešte bližšie ako Maďarsko pred pár dňami v Štúrove, stačí prejsť 50-metrový mostík. Na druhý breh však z pochopiteľných dôvodov neprechádzame. Z dediny pokračujeme ku kláštoru, kde sa nachádza ďalší kemping (náš ale vyzeral lepšie) a cesta sa stáča na juhovýchod. Údolím potoka Lipník postupujeme cez osadu Kúpele, patriacu Červenému Kláštoru, a časť obce Haligovce s tretím miestnym kempom – pamäť zapracovala a ja si uvedomil, že práve tu sme sa ubytovali oný rok 1995, keď sme autom brázdili východné Slovensko.
Za Haligovcami sa začína výraznejšie stúpať, hlavná cesta č.543 (Lysá n.Dunajcom, št.hranica, – Stará Ľubovňa) je vcelku prázdna, kvôli protivetru však postupujeme pomalšie než by sa vzhľadom na počasie žiadalo. Stráňany viac-menej míňame, hradská sa ťahá ponad poslednú zamagurskú obec. Záverečný výšľap nás privádza na lúčnaté Stráňanské sedlo (730 m.n.m.), tvoriace predel medzi Spišskou Magurou a Ľubovnianskou vrchovinou, rozkladajúcou sa smerom na východ. Nebyť zamračené, ponúkal by sa nám odtiaľ pekný výhľad na Pieniny a tiež údolie Popradu. Zjazdom pokračujeme exponovaným terénom do Kamienky a Hniezdneho, kde sa napájame na hlavnú cestu č.77 (Poprad – St.Ľubovňa). Pred dedinou v protismere stretávame nabaleného diaľkového cyklistu – osamelého bežca.

Úsek 2, Hniezdne - Ľubotín (nám.)
čas v cieli úseku - 12:07 hod.; dĺžka úseku - 24,01 km; čistý čas jazdy - 1:08:34 hod.
Na hlavnej je už intenzita dopravy vyššia, čo ostatne cítime na vlastnej koži. Do Starej Ľubovne prichádzam v podstate od severu, cez priemyselnú perifériu, v mestskej časti Mýto sa napájame na hlavnú cestu č.68 (Kechnec, št.hranica – Košice – Mníšek n.Popradom, št.hranica) a prekračujeme rieku Poprad. Centrum mesta leží na jej pravom brehu, na vŕšku. Hlavné námestie je pomenované po sv.Mikulášovi, ktorému je tiež zasvätený tunajší rímskokatolícky kostol. Pôdorys námestia je štvorcový, v strede sa nachádza spomínaný kostol s parčíkom, lemovaným zo štyroch strán autocestou (pešia zóna tu chýba) a zástavbou historických meštianskych domov. Niekde tu bývali aj naši predkovia...
Pauzu na občerstvenie si dávame teda v centre. Život beží v Starej Ľubovni, jednom z najodľahlejších miest na Slovensku, plným tempom. Okrem skupinky Cigánov posedávajúcich v parku, má asi každý čo robiť. Na moje potešenie sa nečakane vyjasnilo. Za mesto stúpame hore kopcom, nakrátko máme výhľad na Ľubovniansky hrad, týčiaci sa nad osadou Podsadek na ľavom brehu Popradu. Vrháme posedný pohľad na sever, Pieniny. Pri Chmeľnici, v minulosti obývanej prevažne Nemcami, sa napájame späť na hlavnú a kopcovitým terénom opúšťame Ľubovniansku kotlinu. V ceste nám stojí iba jedno vážnejšie stúpanie, nad Plavnicou uvažujeme, či sa ďalej pustiť hlavnou a do Lipian doraziť cez Plaveč, alebo dať prednosť mierne náročnejšej, avšak približne rovnako dlhej alternatíve cez Šambron. Z pohodlnosti a neistoty v otázke počasia volíme hlavnú.
V Plavči, dedine založenej uhorskými strážcami hraníc – Kumánmi (Polovcami), autocesta prechádza osadou Podzámok, nad ktorou sa týči dnes už zrúcaný hrad z polovice 13.storočia. Vystavaný bol ako pohraničná pevnosť slúžiaca na ochranu obchodnej cesty. Za Plavčom míňame štrkoviská a z údolia Popradu, stáčajúceho sa na sever do Poľska, prechádzame do Ľubotína. Pár minút pauzujeme na parkovisku kamiónov v strede dediny.

Úsek 3, Ľubotín - Sabinov (nám.)
čas v cieli úseku - 13:48 hod.; dĺžka úseku - 27,81 km; čistý čas jazdy - 1:19:14 hod.
Oteplilo sa, máme jasno a slnečno, počasie je ideálne. Hlavná od Ľubotína pomaličky stúpa, míňame obce Ďurková a Pusté Pole, na okolitých pahorkoch miestami pozorujeme zo zeme vytŕčajúce skaliská bradlového pásma, tiahnuceho sa takmer celým severom Slovenska, od Bielych Karpát po Ondavskú vrchovinu. Údolím vedie súbežne s autocestou aj železnica – bývalá Košicko-tarnovská, dnes trať č.188 (Košice – Plaveč). Kúsok povyše Pustého Poľa ma zastavujú zablúdení Poliaci, pýtajúci sa na cestu na Leluchov. Vrchol stúpania (asi 600 m.n.m.) sa nachádza obcou Pusté Pole, kúsok od odbočky na Kyjov, ktorý je východiskom na Minčol (1157 m.n.m.) – najvyšší vrch pohoria Čergov, rozprestierajúceho sa na severovýchod od nás.
Pod bezmenným sedlom pauzujeme na cestnom odpočívadle, odkiaľ je najlepšie vidieť na Kamenické bradlá. Zjazd je podstatne prudkejší ako stúpanie, v rýchlosti prechádzame Kamenicou nad Torysou a v Lipanoch neúspešne hľadáme nejaký podnik, kde by sme mohli posedieť na letnej terase a vypiť pollitrík kofoly. Už v údolí Torysy prechádzame Rožkovanmi, Červenicou a v Pečovskej Novej Vsi opäť poškuľujeme po nejakej krčme. Znova nič, buď zatvorené alebo bez posedenia vonku. Na predmestí okresného mesta Sabinov míňame areál fabriky ZŤS, priemyselnú zónu, hlavná cesta nás privádza do historického centra. Konečne sme natrafili na súce pohostinstvo.

Úsek 4, Sabinov - Cemjata (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 16:00 hod.; dĺžka úseku - 23,93 km; čistý čas jazdy - 1:17:13 hod.
V centre Sabinova možno nájsť viacero historických skvostov - rímskokatolícky Kostol sťatia sv.Jána Krstiteľa susediaci s grékokatolíckym kostolom Najsvätejšieho srdca Spasiteľa, renesančnú zvonicu a vedľa toho všetkého budovu bývalého renesančno-barokového lýcea. Radnica a galantérny obchodík (dnes second-hand) sú známe filmovým fajnšmekrom z oskarového kúsku „Obchod na korze“, ktorý sa tu natáčal. Obďaleč centra sú badateľné zvyšky mestských hradieb z 15.storočia. V parku sa skladáme k obedňajšej prestávke a pojedáme čo-to z našich zásob.
Sabinov opúšťame cez mestskú časť Orkucany, od Šarišských Michalian sa nám naskytá výhľad na údolie Torysy po celej jeho šírke, spolu so Šarišským hradným vrchom a výraznými kopcami Lysá Stráž (697 m.n.m.) a Stráž (740 m.n.m.), ležiacich severne od Prešova. Pri pivovare Šariš vo Veľkom Šariši z hlavnej schádzame do mesta, prekračujeme rieku Torysu a lokálkou postupujeme na Malý Šariš. Nad dedinou sa napájame na ďalšiu dôležitú dopravnú tepnu, severný ťah z Košíc do Bratislavy, cestu I.triedy č.18 (Bytča – Michalovce). Na západnom okraji Prešova, ako i v susedných obciach, sa už od minulého roka intenzívne pracuje na výstavbe diaľnice. Zdá sa, že práce pokročili. Od križovatky pri chatárskej osade Vydumanec nás čaká opäť stúpanie zakončujúce túto etapu. Pauzujeme na Cemjate, ktorá je pre Prešovčanov čosi ako Bankov pre nás Košičanov.

Úsek 5, Cemjata - Kysak (žst.)
čas v cieli úseku - 17:32 hod.; dĺžka úseku - 20,9 km; čistý čas jazdy - 0:59:02 hod.
Napriek upravenému a tichému okoliu pôsobí Cemjata na návštevníka trocha depresívne. Je tu totiž umiestnený domov dôchodcov – jeho chovanci posedávajúci na lavičkách v parku a bezcieľne hľadiaci do hladiny jazera sú presne ako z Krylovej veľmi výstižnej pesničky „Důchodce“. Cesta II.triedy č.546 (Prešov – Margecany) sa ťahá údolím Bzenovského potoka, z nej však po chvíli „presedlávame“ na miestnu komunikáciu vedúcu obcami Bzenov a Radatice. Začal pofukovať vietor, tu a tam veje proti nám, opiera sa do našich tiel a spomaľuje postup. Pozvoľným stúpaním sa na moment stáčame z údolia Svinky do Ľubovca, odkiaľ jedným z mála prudších výšľapov pokračujeme na Ruské Pekľany.
Od Pillerovho mlynu sa údolie Svinky zužuje, cesta sa vnára do lesa na východnom okraji pohoria Čierna hora, jej povrch stráca na kvalite. Podchádzame mohutný prejazd trate č.188, z doliny ústime do Obišoviec, sympatickej dedinky uzavretej medzi kopcami neďaleko sútoku Svinky s Hornádom. Na druhý breh jednej z najmohutnejších riek východného Slovenska prechádzame čerstvo zrenovovaným mostom. Do Kysaku je to síce z našej trasy zachádzka, máme však čas. Zamierili sme k železničnej stanici, kde postávajúc na peróne pozorujeme prichádzajúce i odchádzajúce vlaky. Množstvo ľudí čakajúcich na peróne značí, že pôjde nejaký dôležitý spoj, zrejme rýchlik. My to máme domov už len na skok, osviežili sme sa zmrzlinou a znova sadli na biky.

Úsek 6, Kysak - Košice (sídl.Železníky)
čas v cieli úseku - 19:03 hod.; dĺžka úseku - 22,24 km; čistý čas jazdy - 1:00:15 hod.
Medzitým sa nanešťastie pre nás zamračilo, posledné kilometre teda zdolávame pod tlakom zhoršujúceho sa počasia. Nebolo by veru dobré zmoknúť tesne pred cieľom. Od stanice sa vraciame na ľavý breh Hornádu a jeho údolím následne postupujeme cez Trebejov, Družstevnú a Kostoľany. S každým kilometrom v človeku rastie zvláštny pocit, akási radosť z návratu „domov“ po dlhej ceste, zadosťučinenie z dosiahnutia cieľa po niekoľkodňovom putovaní Slovenskom.
Napredujeme svižným tempom, do Košíc vstupujeme pri Ťahanovciach, pokračujeme popod Podhradovú na Lokomotívu a Komenského ulicou priamo do centra. Začína popŕchať, no zatiaľ ide len o neškodnú prehánku. Prejazd hlavnou ulicou je symbolickým zakončením ústrednej časti tohtoročných Tatier na bicykli, ktorou je trasa Alekšince – Košice. Na minútku sa zastavujeme na Alžbetinej, obdivujeme majestátny Dóm sv.Alžbety a fotíme sa so skulptúrou košického sochára J.Jakobyho. Spleťou uličiek sa dostávame k OD Dargov, od križovatky pri Dome umenia sa potom presúvame Rastislavovou k starej nemocnici a odtiaľ absolvujeme posledný výšľap – na sídlisko Železníky. Jazdu končíme okolo siedmej, tesne predtým, než sa spustil lejak. Sme teda v Košiciach, východ sa nám nepodarilo pojazdiť podľa pôvodného plánu, no fakticky ešte nekončíme. Ak sa podarí, zavŕšením TnB 2008 bude tradičná cesta do Čiernej nad Tisou.

Počasie - ráno dážď, zamračené, chladno, tep.asi 15°C, neskôr vyjasnenie, slnečno, polojasno, veterno, KE - zamračené, tep.asi 25°C (obed)
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
144,25 km 11:29 hod. 7:07:47 hod. 20,73 km/h 62,1 km/h Kysak





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):






© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay
TATRY NA BICYKLI 2008
deň 1 (Kúty - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Štúrovo) :: deň 3 (Štúrovo - Dolná Strehová) :: deň 4 (Dolná Strehová - Hnúšťa)
deň 5 (Hnúšťa - Podlesok) :: deň 6 (Podlesok - Červený Kláštor) :: deň 7 (Červený Kláštor - Košice) :: deň 8 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008