Tatry na bicykli 2008 (deň 8)

Tatry na bicykli 2008 (deň 8) - 11.júl 2008, pi.

Úsek 1, Košice - Bohdanovce
čas v cieli úseku - 7:23 hod.; dĺžka úseku - 19,04 km; čistý čas jazdy - 0:46:32 hod.
Do Košíc teda prichádzame po dlhej, vyše 140 kilometrovej etape z Červeného Kláštora v pondelok. Nasledujúci deň dorazil otec s našimi vecami, takže vybaľujeme, respektíve sa podvečer motáme po centre. Na nasledujúce dva dni nás nepriaznivé počasie nepustilo z bytu (keď tak iba do mesta), na záverečnú časť TnB 2008 je možné vyraziť až koncom týždňa. Pôvodný plán bol pokračovať z Košíc na Zemplínsku šíravu, tam si postanovať a akciu ukončiť ďalší deň v Čiernej nad Tisou. Návrat potom samozrejme vlakom. Rudolf však ďalšiu stanovačku odmietol, napokon mu už nevoňala ani predstava, že by mal bicyklovať, posledný deň teda tak ako prvý absolvujem sám. Ešte spomeniem, že deň predtým som si dal menší tréning: Košice – Trstené – Kéked – Seňa – Košice.
Z metropoly východu, konkrétne z Ostravskej ulice na Železníkoch, vyrážam po posledných a nevyhnutných úkonoch (znášanie bicykla z 3.poschodia paneláku) o 6:29 hodín. Zabudnúť nemôžem na zachádzku k pumpe Esso pri VŠA, kde kupujem proviant. Rád by som urobil vyššie spomínanú trasu, ibaže za jeden deň, čo vychádza na dobrých 160 km. Košice opúšťam v hustej premávke rannej špičky cez Nižné Kapustníky a sídlisko Nad Jazerom, po hlavnej ceste č.552 (Košice – V.Kapušany) smerujem na juhovýchod. Prvý kopec medzi Nižnou a Vyšnou Myšľou zdolávam tiahlym stúpaním, v neďalekých Bohdanovciach pauzujem. Možnosti potiahnuť to až k Šírave sa v mysli postupne vzdávam, za pomoci mapy si načrtávam novú trasu.

Úsek 2, Bohdanovce - Čeľovce
čas v cieli úseku - 8:59 hod.; dĺžka úseku - 26,52 km; čistý čas jazdy - 1:13:55 hod.
Staré-známe stúpanie na sedlo Slanec nasleduje prakticky už za Bohdanovcami. Rozbieham sa trocha pomalšie, tempo chytám až za obcou Rákoš. Zo sedla zbieham do dediny vyše 60 kilometrovou rýchlosťou, v susednom Slanskom Novom Meste, ležiacom v údolí Roňavy, sa stáčam z hlavnej na juh, podchádzam trať č.190 a ŠRT a rekonštruovanou lokálkou smerujem na Kalšu. Sponad dediny je výborný výhľad, či už na okolité Slanské vrchy alebo vzdialenejšie a menej rozložité Zemplínske vrchy. Terén je v tejto oblasti členitý. V dolinke potoka Terebľa, ktorý sa obďaleč vlieva do Roňavy, pokračujem cez Slivník do Kuzmíc, kde absolvujem prudké stúpanie okolo stanice smerom na Čeľovce. Pauzu na občerstvenie si dávam pri bývalom mlyne.

Úsek 3, Čeľovce - Brehov (kláštor)
čas v cieli úseku - 10:49 hod.; dĺžka úseku - 29,9 km; čistý čas jazdy - 1:19:37 hod.
Z Čeľoviec postupujem opäť po 552-ke. V Nižnom Žipove, kde som minulý rok počas cyklistiky pauzoval, sa len na moment zastavujem pri pamätníku padlým. Pri Stanči križujem nadzajdom trať č.191 (Michaľany – Medzilaborce), prechádzam Zemplínskym Klečenovom, miestnou časťou obce Zemplínska Nová Ves, a onedlho sa dostávam k významnej križovatke s ťahom sever – juh, hlavnou cestou č.553. Touto postupujem kúsok na juh, veľmi skoro z nej však schádzam na deravú miestnu komunikáciu. Cez obce Hrčeľ a Kysta, ležiace na nezalesnenom úpätí Zemplínskych vrchov, sa dostávam do Novosadu, odkiaľ stúpaním opäť naberám južný smer. Povrch vozovky je dosť nekvalitný, no premávka temer žiadna. Za Kašovom vbieham do lesa, ktorý mi v páľave poskytuje aspoň nejaký tieň.
Na druhej strane sa ocitám v Cejkove, odkiaľ pochádza futbalista a bývalý reprezentant ČSSR Ján Pivarník. Centrum obce je pekne upravené, prekvapila ma však obrovská slovenská zástava namaľovaná na stene obecného úradu a tiež dvojkríž s trojvrším, osadený pred jeho budovou. Žeby tí miestni „vychodňari“ boli až takými hrdými Slovákmi? Pritom v susednom Brehove, ktorý leží dokonca severnejšie od Cejkova, majú maďarskú tabuľku „Imreg“. Dedina leží na rozhraní kopcov a Východoslovenskej roviny. Strategické to miesto. Neprekvapilo by ma, keby na Veľkom vrchu (272 m.n.m.), týčiacom sa nad Brehovom, ktorý je dominantou širokého okolia, bývalo v minulosti nejaké hradisko. Dnes je hlavnou pamätihodnosťou kláštor minoritov. Pauzu si dávam v jeho areáli, no akosi sa tam necítim príjemne. Po krátkej pauze v jazde pokračujem.

Úsek 4, Brehov - Pavlovce nad Uhom (ul.Ortov)
čas v cieli úseku - 12:56 hod.; dĺžka úseku - 31,89 km; čistý čas jazdy - 1:20:37 hod.
Za Brehovom sa opätovne napájam na hlavnú cestu č.552. Na križovatke sa akurát motá čata cestárov, opravujúcich krajnice a zastávky autobusov. Kúsok za schátraným objektom PD Sirník prechádzam mostom ponad rieku Ondavu. Za ňou sa mi otvára šíra rovina. Okolitá krajina nie je poľnohospodársky obrábaná, trávnaté plochy slúžia skôr ako pasienky, tu a tam ich pretínajú pásy luhov a močarín porastených trstinou. Značná horúčava a nepríjemný protivietor ma dosť vyčerpávajú. Navyše v tom Brehove som si vôbec neoddýchol. Znova sa teda zastavujem v Kucanoch, miestnej časti Oborína, na zastávke SAD. Energiu som sa rozhodol doplniť energydrinkom z plechovky, ktorý mal na mňa priam zázračný účinok. Nachvíľu mi síce zaťažil žalúdok, čo pociťujem najmä na úseku medzi Oborínom a Vojanmi, ďalej ma už ale netrápi únava ani hlad.
Vo Vojanoch, kam som zavítal už minulé leto (Cyklo Michalovce), podchádzam širokorozchodnú trať Haniska p.Košiciach – Užhorod, pokračujem však lokálkou popri normálnorozchodnej trati smer Veľké Kapušany. Krátku prestávku si dávam na železničnej zastávke Krišovská Liesková, ležiacej hodný kus cesty od „domovskej“ obce, blízko trafostanice VSE. Okrem nejakého toho porastu buriny v okolí nie je nijak zanedbaná ani znečistená. Dojem pokazí iba ľudský exkrement v rohu betónového prístrešku. Akurát keď zastávku opúšťam, smerujúc na Krišovskú Lieskovú, prechádza traťou motorový vozeň rady 810.
Za dedinou je cesta vo vcelku dobrom stave, ibaže podľa tabule v zime neudržiavaná. Dosť nepochopiteľné, keďže tadeto chodí autobus. Míňam dva cintoríny – kresťanský je udržiavaný, židovský zarastený a spustnutý. Pri pohľade do diaľky vidím na horizonte sa črtajúce kopce Vihorlatu, opačným smerom komíny a chladiace veže EVO – tepelnej elektrárne Vojany. Do Pavloviec nezachádzam, cestu si chcem predĺžiť cez prihraničné Maťovce, a aj tak budem mať do Čiernej nad Tisou, keď vezmem do úvahy odchod vlaku o tretej, čo robiť. Nerád by som potom čakal na ďalší spoj niekedy o šiestej. Údaje zapisujem v osade Ortov.

Úsek 5, Pavlovce nad Uhom - Leles (starý most)
čas v cieli úseku - 14:08 hod.; dĺžka úseku - 24,28 km; čistý čas jazdy - 1:02:40 hod.
Z hlavnej cesty č.555 (Michalovce – Čierna n.T.) schádzam na lokálku na začiatku Veškoviec, administratívne patriacich pod Veľké Kapušany. Cesta, ktorou postupujem priamo na východ, pokračuje až na Ukrajinu, hoci hraničný prechod v týchto miestach chýba. Na úpätí hôr, ukrajinskej časti Vihorlatu, sa rozkladá rozľahlá zástavba mesta Užhorod, „hlavného mesta“ Zakarpatskej oblasti, v minulosti patriacej Československu (Podkarpatská Rus). Vedľajšia cesta je pomerne v dobrom stave, nejakým tým výmoľom a záplatám sa však nedá vyhnúť. Okrajom obieham Kapušianske Vojkovce, spolu so susednými Maťovcami tvoriace obec Maťovské Vojkovce. Žijú tu prevažne Maďari, plus nejakí Cigáni, no tí sú všadeprítomní. V niektorých okolitých dedinách však môžu byť zastúpení aj Rusnáci.
Maťovce sú poslednou zastávkou pred štátnou hranicou. Dá sa povedať, že ležia na konci „civilizovaného“ sveta, podobne ako aj Čierna nad Tisou. Obe tieto miesta vo mne vzbudzujú rovnaký dojem. Dojem zapadlého kraja, ktorého turistický potenciál ostáva nevyužitý. Či je to škoda alebo nie, ťažko povedať. Vedel by som si predstaviť, že by som v tomto Bohom zabudnutom kúte Slovenska vlastnil nejaký domček či chalupu, bolo by to skvelé „útočisko“ na prázdniny.
V Maťovciach som zrejme zišiel zo správnej cesty, lebo na okraji dediny sa ocitám na slepej ulici smerujúcej k trati. Na cestu som sa spýtal ženy, ktorá bola na prechádzke s kočiarom. Poradila mi proste prejsť cez trať, je tam úzky chodníček, miestnymi obyvateľmi asi hojne využívaný. Za koľajami širokorozchodky pokračujem nazad na západ asfaltkou smerujúcou od ukrajinskej hranice. Cesta sa ťahá pozdĺž početných koľají a nákladísk stanice Maťovce, slúžiacej výhradne pre účely nákladnej dopravy. Okolie rušňového depa je posiate vymeniteľnými podvozkami pre použitie na ŠRT. Motorák, ktorý som stretol v Krišovskej Lieskovej, je odstavený pri budove stanice. Z Kapušian sem premáva výhradne kvôli zamestnancom železníc.
Vo Veľkých Kapušanoch je rušno. Koniec-koncov, so svojimi bezmála 10-tisíc obyvateľmi sú najväčším sídlom v okolí. Centrom je jedna dlhá ulica s dvoma námestiami na oboch koncoch. Na prvom sa nachádza väčšina obchodov, hotel Družba a socha národovca Ľudovíta Štúra (pasuje sem asi ako Lajos Kossuth do Žiliny), druhému dominuje akýsi kultúrny dom. Za mestom postupujem po hlavnej ceste č.555 na juh, prechádzam okolo prečerpávacej stanice plynovodu a nato vbieham do lužného lesa lemujúceho koryto rieky Latorica. Dnes už je táto oblasť regulárnou CHKO. Tesne pred jediným cestným mostom, križujúcim Latoricu na slovenskom území, míňam rybársku reštiku, nemám však čas si tu posedieť. Úsek končím na križovatke pri obci Leles, neďaleko ktorej sa na dnes už vyschnutom mŕtvom ramene Latorice nachádza stredoveký kamenný most sv.Gotharda.

Úsek 6, Leles - Čierna nad Tisou (žst.)
čas v cieli úseku - 14:55 hod.; dĺžka úseku - 13,95 km; čistý čas jazdy - 0:37:39 hod.
Sily dopĺňam krátkou pauzou v tieni hája obklopujúceho spomínaný kamenný most. Nanešťastie „priekopa“, ktorú preklenuje, je zarastená burinou a znečistená odpadkami. Za Lelesom prechádzam osadou Kapoňa a aj jednou cigánskou kolóniou, po lokálke sa fláka väčší počet jej obyvateľov. Cez Bačku sa prichádzam k hlavnej ceste č.553 od Kráľovského Chlmca a v postupe pokračujem na východ. Vôkol mňa je iba šíra rovina, dostávam sa do „kúta“ trebišovského okresu, neďaleko sa stretávajú hranice troch krajín – Ukrajiny, Maďarska a Slovenska. Povrch cesty II.triedy je dosť nekvalitný, ako na dedinskej lokálke. Za osadou Kolónia, patriacej k odľahlejším Boťanom, ma táto cesta privádza do Čiernej, malej dedinky, od ktorej svoj názov odvodilo aj väčšie a o čosi dôležitejšie mesto Čierna nad Tisou. Keďže po vojne zmluvou so ZSSR Slovensko, respektíve Československo, stratilo pôvodný železničný uzol Čop, začala sa tu neskôr výstavba novej hraničnej stanice a prekladiska v miestach, kde začína trať širokého rozchodu.
Krížom cez obec Čierna prechádzam k trati, či skôr pretiahnutému koľajisku stanice, nadjazdom pre peších a cyklistov (pozor, autocesta nevedie cez dedinu, ale okľukou bližšie k hranici!) sa dostávam na jeho druhú stranu. K železničnej stanici je to čo by kameňom dohodil. Tatry na bicykli končím presne o 14:55 hodín po ôsmich dňoch čistej jazdy a 989,01 kilometroch na parkovisku za staničnou budovou. Tisícku som nedosiahol, tretie vydanie pôvodne lychapárskej akcie je po vynechanom ročníku 2007 za mnou. Nepoviem, že je konečne za mnou, diaľkové cyklistiky majú svoje čaro, predsa len, ešte by som si pojazdil. Aj za to, čo sme absolvovali, som však vďačný. Vyskytli sa aj komplikácie či drobné ťažkosti, nič však nebolo takého charakteru, že by sme cestu museli vzdať. V tomto prípade sa potvrdilo, že najťažšie bude začať, teda vôbec vyraziť z domu.
Vlak odchádza o pár minút. V pokladni kupujem najskôr doplnok k žiackemu preukazu, takzvaný lístok študent-leto, cestovný a batožinový lístok do Košíc a v bufete nejaké to občerstvenie. Bicykel som odovzdal vlakvedúcemu do prednej časti pantografu a usadil sa. Vrhám posledný pohľad na staničnú budovu. Za posledné tri roky sme tu vždy urobili cyklistiku systémom „tam bikom, spät vlakom“, no ani raz sme sa v Čiernej nad Tisou nezdržali dlhšie. Vlak Os 8810 vyráža o 15:15 hodín, v priebehu jazdy sa celkom slušne zapĺňa a do Košíc prichádza pár minút po piatej. Po prevzatí bicykla opúšťam priestor košickej stanice a cez centrum a Terasu sa presúvam na Železníky.

Počasie - slnečno, jasno, miestami veterno, tep.asi 28°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
145,58 km	8:26 hod.	6:21:00 hod.	23,25 km/h	66,1 km/h	Slanec

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2008
deň 1 (Kúty - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Štúrovo) :: deň 3 (Štúrovo - Dolná Strehová) :: deň 4 (Dolná Strehová - Hnúšťa)
deň 5 (Hnúšťa - Podlesok) :: deň 6 (Podlesok - Červený Kláštor) :: deň 7 (Červený Kláštor - Košice) :: deň 8 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008