Tatry na bicykli 2011 (deň 2)

Tatry na bicykli 2011 (deň 2) - 11.júl 2011, po.

Úsek 1, Počuvadlianske Jazero (ATC) - Žibritov
čas v cieli úseku - 9:25 hod.; dĺžka úseku - 20,76 km; čistý čas jazdy - 1:01:02 hod.
Hoci ráno sme vstávanie naplánovali na pol šiestu, preberáme sa až bezmála o pol hodiny neskôr. Rudolfovi sa zo spacáku nechce vyliezť kvôli miernej únave po včerajšom „výkone“, ja som ešte stále oťapený a nevyspatý po teplej noci. Pred sebou však dnes máme náročný úsek, na ktorý by bolo ideálne vyraziť čo najskôr. Po rannej hygiene ešte nechávam v sprchárni dobiť baterku do foťáku a s Rudolfom začíname baliť stan. Z kempu jeden stan už ubudol, vedľa spiaci susedia z Popradu vyrazili už na svitaní. Slečna z recepcie kempingu, ranné vtáča, sa cestou do sprchárne zastavila po náš štítok na stan, čím sa náš pobyt na Počúvadlianskom Jazere oficiálne skončil. Vyrážame krátko nato o 7:05 hodín.
Od kempingu pokračujeme miernym stúpaním na sedlo Krížna (698 m.n.m.), za ktorým musíme zdolať ešte niekoľko výškových metrov k sedlu Pinkov vrch (710 m.n.m.), vrcholu stúpania cesty z Baďanu. Cesty sú ešte viditeľné mokré, vzduch je nasýtený vlhkosťou, no oblačnosť, z ktorej v noci a nadránom spŕchlo, sa už rozťahuje. Dnes bude opäť pekný slnečný, no horúci deň. Od Pinkovho vrchu klesáme k jazeru Vindšacht, bývalému banskému tajchu, za ktorým pokračujeme niekoľkými miernymi stúpaniami a klesaniami cez Štiavnické Bane. Pri banskom múzeu sa z hlavnej cesty odkláňame do centra Banskej Štiavnice, ktoré je zrána ešte bez ľudí a turistov a teda ideálne na krátky odpočinok. Ulice poniže centra sú už o dosť rušnejšie. Pri zjazde dole mestom vyzeráme obchody s textilom kvôli nákupu uteráku pre Rudolfa, ktorý si ho nejakým nedopatrením zabudol doma. Ďalšou dôležitou zastávkou je Billa na dolnom konci Banskej Štiavnice, kde nakupujeme potraviny a vodu. Ja som sa naraňajkoval až teraz, keďže ráno v kempe už nebolo čo.
Zjazdom pokračujeme k hlavnej ceste č.525 (Hontianske Nemce – Hronská Breznica), ktorá nás po chvíli privádza do Svätého Antona, kde sme sa na minútku pristavili pri známom bývalom loveckom kaštieli rodiny Coburg. Na konci obce sa stáčame na lokálku smer Žibritov, vstupujeme do vlhkého a dusného lesa a stúpanie sa začína. Kopec je pomerne prudký, výšľap zdolávame s viacerými menšími prestávkami. Už v úvode sa od Rudolfa dosť vzďaľujem, opäť sa stretávame až na vrchole stúpania, na hranici okresu Krupina. Po vyčerpávajúcom výšľape minútku oddychujeme v tieni lesa a nato po telefonáte s otcom klesáme do neveľkej, ošumelej obce Žibritov. Podľa infotabule v strede dediny založili Žibritov nemeckí kolonisti v čase rozmachu tažby rúd v štiavnických vrchoch a v minulosti ju nazývali Rázdelie.

Úsek 2, Žibritov - Litava
čas v cieli úseku - 12:34 hod.; dĺžka úseku - 25,47 km; čistý čas jazdy - 1:21:07 hod.
Ďalší zjazd, prerušený krátkym výšľapom poniže Žibritova, je tiahlym klesaním končiacim prakticky až v Krupine. Zjazd nás vedie východnými svahmi Štiavnických vrchov, cez krajinu lúk a roztrúsených drobných osád, štálov. V centre Krupiny sme sa omlyom rozdelili, Rudolf ma nevidel odbočiť na hlavné námestie a musel sa kúsok vracať. Na námestí niekoľko minút pauzujeme, zajedáme si tyčinky a v mape sledujeme ďalšiu trasu.
Z Krupiny pokračujeme frekventovanou hlavnou cestou č.66 (Šahy – Zvolen), pričom už neďaleko za mestom, pri železničnej zastávke Bzovík, sa stáčame na lokálku stúpajúcu do rovnomennej obce. Tam potom v tieni letnej terasy miestneho pohostinstva popíjame kofolu a zbierame sily na dnešný najťažší úsek skrz Krupinskú planinu. V Bzovíku ešte zachádzame k ruinám renesančného kláštora, prestavaného v čase tureckých vojen na pevnosť. Na nádvorie sa nedá dostať, preto stavbu obdivujeme iba zvonka a zdiaľky z hradskej. Naposledy sa dívame na Sitno a následne schádzame do Dolného Jalšovíku, odkiaľ krátkym, no prudkým stúpaním pokračujeme na Kozí Vrbovok. Po krátkej zastávke na vydýchanie stúpame ďalej na Trpín. Keďže vodné toky stekajú z Krupinskej planiny v smere sever – juh, cesta sa v smere západ – východ dosť vlní, medzi jednotlivými údoliami je potrebné zdolať niekoľko párov stúpaní a zjazdov. Celé by to bolo v podstate bez problémov, ibaže horúce ovzdušie a páľava poludňajšieho slnka v otvorenom teréne planiny sú faktory priam zničujúce. Napriek tomu to ide vcelku od ruky a ani terén nie je taký desivý, ako vyzeral v mape. Po poslednej sérii kopcov sa dostávame do Litavy, na miestne pomery väčšej obce ležiacej v údolí rovnomennej riečky. Na námestíčku sa na moment zastavujeme a nazeráme do mapy. Tunajší terén vôbec nepoznám, nikdy predtým sa mi túto časť Slovenska nepodarilo navštíviť, preto po mape siaham pomerne často.

Úsek 3, Litava - Dolné Plachtince
čas v cieli úseku - 14:41 hod.; dĺžka úseku - 22,86 km; čistý čas jazdy - 1:07:06 hod.
Litava sa s odchodom autobusu do Zvolena vyľudňuje, na námestí ostáva len menšia skupinka miestnych Cigánov. Nasadáme na naše „tátoše“, naberáme smer juh a miernym stúpaním pokračujeme krajinou na okraji Krupinskej planiny. Samoty rozptýlené pozdĺž cesty vyžarujú pokoj, vlastne celá tunajšia krajina má taký harmonický nádych. Z vrcholu stúpania máme dobrý rozhľad na okolie, najmä smerom na pohorie Javorie a vojenský priestor Lešť na východe. Obďaleč, prechádzajúc exponovanou vlnitou krajinou po roztrieskanej asfaltke, sledujeme neobvyklé divadlo – prelety dvoch nadzvukových stíhačiek MiG-29.
Páľava poludňajšieho slnka je zničujúca. Cestou skrz krupinské lazy ma začína zmáhať hlad, je najvyšší čas dať si pauzu na občerstvenie. Tiahly zjazd, na ktorom kvôli značnej nekvalite povrchu cesty nemôžeme dosiahnuť vyššie rýchlosti, nás privádza do Čeboviec, obce ležiacej v Juhoslovenskej kotline na južných svahoch pohoria Javorie. Pauzujeme na autobusovej zastávke pri hlavnej ceste, zajedáme si chleby s paštikou a zbierame sily na ďalší postup. V údesnom teple pod plechovou strechou autobusovej zastávky ma začali chytať driemoty, k životu ma však preberá šľapanie do pedálov pri pokračovaní hlavnou cestou smerom na Príbelce a Plachtince. Niekoľko miernych stúpaní a silnejší protivietor dávajú zabrať, Rudolf za mnou nestíha a preto ho v Príbelciach na autobusovej zastávke musím pár minút počkať. Podobne tomu je i v nasledujúcej obci.

Úsek 4, Dolné Plachtince - Dolná Strehová (ATC)
čas v cieli úseku - 17:37 hod.; dĺžka úseku - 22,84 km; čistý čas jazdy - 1:12:38 hod.
V Dolných Plachtinciach prebieha výluka na ceste kvôli akejsi rekonštrukcii mosta. Od poslednej „kofolovej“ pauzy už uplynula nejaká tá chvíľa a za chrbtom sme nechali nejeden kopec, takže je čas sa opäť zastaviť. Tentoraz v pohostinstve U Zola. Príjemný odpočinok pri orosenom pollitri strieda stúpanie nad Veľký Krtíš, kde stretávame početný pelotón cyklistov. Zrejme tu prebiehajú nejaké preteky. Do mesta tentoraz nezachádzame, zastavujeme sa iba na čerpacej stanici, kde dopĺňame zásoby vody a následne mierne stúpajúc pokračujeme na sever, do Modrého Kameňa. V najmenšom meste na Slovensku (približne 1500 obyvateľov) okrem zrúcaného hradu z 13.storočia, ku ktorému však na kopec nezachádzame, nie je veľmi čo obdivovať. Je to však celkom pôvabné mestečko.
Z Modrého Kameňa po menšej dezorientácii stúpame nepríjemným strmákom na sedielko pod vrchom Babka, kde cesta míňa na južných svahoch ležiace vinice a medzi nimi roztrúsené vinárske domčeky. Po zjazde do Dolných Strhárov konečne naberáme na rovinke rýchlosť nad 30 km/h a svižným tempom prechádzame do susedného Pôtora. Od renesančného kostola v obci stúpame rovnakou cestou ako pred troma rokmi, dnes sa mi však (možno kvôli únave) zdá nejaká dlhšia. O niekoľko kopcov ďalej schádzame do Dolnej Strehovej, kde som sa ešte rozhodol zastaviť na kofolu v miestnej krčme, ktorá na mňa pri poslednej návšteve tejto obce urobila dobrý dojem. Keďže však dnes nemali kofolu a Zlatý bažant, ktorým sme ju chceli nahradiť, sa svojou chuťou pivu ani zďaleka nepribližoval, vyzerá to, že do tohto podniku nezavítam dlhšiu dobu. Posledný úsek z dediny k termálnemu kúpalisku sa do nás oprel nepríjemný vietor, ešte šťastie, že cez deň ho nebolo.
Termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej prešlo od roku 2008 kompletnou rekonštrukciou, pribudlo niekoľko bazénov a hotel, inak kemping sa veľmi nezmenil. Teda až nato, že pre ubytovaných v kempe už nie je vstup do bazénov zadarmo. Kúpať sa teda dnes nebudeme, dôležitejšie je nájsť nejaké stravovacie zariadenie. V bufete na severnej strane areálu sme si dali poriadny kus rezňa s hranolkami, zapili ho kofolou a nato sa presunuli do kempu, kde okolo siedmej rozkladáme stan. Kým pred troma rokmi nám stačilo opláchnuť sa v koryte priamo na kempingpľace, dnes sa to neobišlo bez sprchy. Večer ešte vysedávame na trávniku pri stane, sledujeme západ slnka za kopce stredného Slovenska a diskutujeme o trase na zajtra. Z okolia, od chatiek a karavanov (stanov je minimum) k nám dolieha čulý ruch.

Počasie - jasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 32°C, na poludnie až 35°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
91,93 km	10:32 hod.	4:41:53 hod.	19,5 km/h	57 km/h	Krupina-Vajsov

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2011
deň 1 (Alekšince - Počúvadlianske Jazero) :: deň 2 (Počúvadlianske Jazero - Dolná Strehová) :: deň 3 (Dolná Strehová - Teplý Vrch)
deň 4 (Teplý Vrch - Podlesok) :: deň 5 (Podlesok - Plaveč) :: deň 6 (Plaveč - Košice)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011