Tatry (Východná Vysoká)

Tatry (Východná Vysoká) - 7.júl 2006, pi.

7.júl mal byť mojim posledným dňom pod Tatrami, takže bolo v mojom vlastnom záujme ho nepreflákať. Nevstávali sme nejako extra skoro, v pláne máme ísť na vlak o 9:08 hodín (Os 7802), ktorý ledva stíhame. V Poprade sme mali do prestupu na tatranskú električku kopu času, tak sme zašli do potravín Billa kúpiť zásoby na túru. Z nástupištia TEŽ stanice Poprad-Tatry odchádza Os 8112 o 9:55 hodín, pričom v stanici starý Smokovec pod náporom ľudí praská vo švíkoch. To nás však veľmi nemusí zaujímať, pretože o 10:36 hodín ho opúšťame v Tatranskej Polianke a zahajujeme túru.
Plán je nasledujúci – Sliezsky dom, Batizovské pleso, Ostrva a Štrbské pleso. V Polianke križujeme hlavnú Cestu slobody a pokračujeme okolo liečebného ústavu, za ktorým by sme sa kedysi vnorili do hustého a nepreniknuteľného ihličnatého lesa. To, že tu nejaký aj bol, dokumentujú už len pňaky a olámané konáre rozosiate na celom území polomu a rovnako aj naše vlastné spomienky. Charakter Tatier bol víchricou z novembra 2004 značne zmenený a do pôvodného stavu sa nevráti azda ani do konca našich životov.
Pozitívom však je, že s nástupom tohtoročnej letnej turistickej sezóny boli konečne znovu spriechodnené niektoré chodníky. Napríklad aj zelená trasa, po ktorej kráčame. Po istom úseku chôdze po asfaltke schádzame na spomenutý turistický chodník a nato aj opúšťame polomové územie. Cesta sa postupne zužuje, pričom treba preskakovať množstvo trčiacich skál a koreňov. Po rázcestie pri Velickom moste, kam prichádzame o 11:10 hodín a dávame si pauzu na občerstvenie, sme predstihli niekoľko spomalených tiežturistov.
Od Velického mosta sa po smere asfaltky odpája žltá trasa rovno k Batizovskému plesu (1884 m.n.m.) – potenciálna skratka, ktorú sme však zamietli. Ideme ďalej po zelenej, ktorá prekračuje vozovku a opäť sa vnára do lesa. Predbiehame ďalších spomalencov a dostávame sa do pásma kosodreviny, čím sa nám otvára výhľad na štíty – hlavne na ten Slavkovský (2454 m.n.m.) a Gerlachovský (2654 m.n.m.), záver Velickej doliny a horský hotel Sliezsky dom. Od Velickej poľany, kde sa napája turistická trasa od Smokovca, nás čaká najstrmší úsek, kým o 11:55 hodín neprídeme k Sliezskemu domu, v ktorého okolí sa motá enormné množstvo ľudí.
Sliezsky dom, teda ten súčasný, bol postavený niekedy v 60.rokoch, keď vyhorela posledná drevená chata s týmto názvom. Jano tvrdí, že je to najškaredšia budova v Tatrách, no dovolím si nesúhlasiť. Má svoju vlastnú krásu. Pravda je, že surový betón a jednoduché hranaté línie nepôsobia na človek práve veľkolepým dojmom, avšak do horského prostredia zapadajú ideálne. Okrem toho sme tam spali, keď sa plánoval firemný výstup na Gerlach (neúspešný) a viedlo sem aj veľa našich zimných túr, takže naň nedám dopustiť.
Po krátkej pauze na občerstvenie a rozhodnutí pokračovať predsa len na Východnú Vysokú (2428 m.n.m.), jeden zo šiestich turistom sprístupnených tatranských štítov, sa dávame na ďalší postup. Po ľavom brehu obchádzame pleso a začínajú sa serpentíny. Od vodopádu, kde sa zároveň začína dolina Kvetnica, máme nádherný výhľad na Velické pleso s horským hotelom a čiastočne aj Popradskú kotlinu. Osviežujúca a krištáľovo čistá voda Velického potoka priam láka človeka, aby sa napil. O kúsok ďalej sa pri cestičke neďaleko od nás vyhrieval svišť. Chodník stúpa prudšie, dostávame sa k posledným zvyškom snehu z tohoročnej zimy. Serpentíny od Dlhého plesa (1929 m.n.m.), ťahajúce sa cez kamenné pole, miestami prerušované úsekmi blata a snehu, nás postupne privádzajú k vrcholu. Poslednou prekážkou v závere sú ťažko schodné skaly, našťastie istené reťazami.
Na Poľskom hrebeni (2200 m.n.m), jednom zo sediel v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, oddychuje okrem nás množstvo turistov, či už Čechov, Poliakov alebo našich. Na opačnej strane sa pod nami rozlieha Bielovodská dolina, najdlhšia v Tatrách, a čiastočne je vidieť aj územie Poľskej republiky. Na chvíľu sa ochladilo po závane vetra. Ostáva nám posledný úsek – dávame sa na krátke, hoci o to náročnejšie stúpanie na štít. Asi hodinu v tej páľave preskakujeme kamene a preliezame trčiace skaly, keď o 13:40 hodín sme konečne povstali na vrchole Východnej Vysokej (2428,6 m.n.m.). Radosť z výstupu je o to väčšia, že je to môj prvý tatranský štít (aj keď vždy som dúfal, že to bude Slavkovský).
Hore je zo desať turistov. Priamo pred nami sa nachádza hrebeň Slavkovského štítu (2452 m.n.m.). Výhľad je nádherný, aj vďaka priaznivému počasiu – je možné vidieť panorámu východnej časti Podtatranskej kotliny a samotné horstvo od Lomničáka až po Gerlach. Nasleduje nie práve výdatný obed, spočívajúci v chlebe s májkou a obmedzenom prídele kofoly, po ktorom sa naposledy obzeráme z vtáčej perspektívy. Obavy z dosahu klesania na kolená sú na mieste, veď to, čo sme vyšľapali hore, budeme musieť aj zliezť.
Vraciame sa na Poľský hrebeň, teda iba ja, Jano si to sekol pomedzi skaly, opäť sa stretávame pri reťaziach na začiatku kamenného poľa. Zostup našťastie nebol až taký nepríjemný, minuli sme ešte pár nešťastníkov smerujúcich na hrebeň a v diaľke sa mihol kamzík vrchovský. Od Velického plesa sa vraciame k Sliezskemu domu asi o 15:40 hodín, tam nás kontaktoval Dušan a dal nám inštrukcie na nákup.
Na Velickej poľane sa odpájame na žltú trasu, do hustého ihličnatého lesa. Cesta bola pomerne príjemná, išli sme väčšinou plynulo bez zastávok, avšak s poľavením na tempe – v miestach, kde les prechádza do rozsiahleho územia polomu, nás dobehla početnejšia skupinka turistov z Východnej Vysokej. Už z diaľky máme pred očami budovu liečebného domu v Novom Smokovci, no k prvým domom to je ešte stále ďaleko. Chodník vyústil na Jakubkovej lúke, odkiaľ sme zbehli záverom zjazdovky k hotelu Átrium a pokračovali už po mäkučkom asfalte.
K stanici Starý Smokovec musíme bežať, pretože mi treba kúpiť lístok a nestihnúť osobný vlak č.8225 by nebolo veľmi dobré. Do Popradu sme išli v poloprázdnej súprave s odchodom o 17:45 hodín. Do prestupu osobáku do Gánoviec (teda smer Košice) sme mali nejaký ten čas, ktorý využívame nákupom v Bille. Do dediny sme dorazili o 18:55 hodín, pričom nás čaká ešte túra po rozpadnutej ceste k chate.
Po večeri začínam baliť, postupne sa lúčiť s tatranským prostredím a modliť, aby mi okolnosti boli nasledujúci deň naklonené. Dušanovi sa po troch dňoch maródovania zachcelo turistikovať a tak s Janom chvíľu sedeli nad mapou, pričom ich voľba padla na Hincovo pleso. Ja už mám tiež viac-menej cyklotrasu premyslenú.

Počasie -
Účastníci - Ján Harbuľák, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2006
deň 1 (Alekšince - Štiavnické Bane) :: deň 2 (Štiavnické Bane - Vrchslatina) :: deň 3 (Vrchslatina - Veľká lúka)
deň 4 (Veľká lúka - Gánovce) :: Slovenský raj :: Východná Vysoká :: deň 5 (Gánovce - Košice) :: deň 6 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006