Vzhľadom nato, že už dlhšiu dobu sa venujem štúdiu geológie, bolo konečne na čase vyraziť niekam do terénu. V minulosti som v prírode síce trávil pomerne dosť času, prakticky každý víkend medzi školou som sa snažil niekam vybehnúť, nikdy som si však krajinu neuvedomoval z pohľadu geológa. Skôr som na ňu hľadel očami geografa (či geomorfológa) – terén, rieky, cesty, mestá a obce... čo sa nachádza pod povrchom, po ktorom dennodenne kráčame, ma nejak extra nezaujímalo. Až teraz zisťujem, že som o mnoho zaujímavých vecí prichádzal...
Včerajší deň bol vcelku náročný – po nočnej ceste vlakom cez Bratislavu a Zbehy som si ráno splnil svoju „občiansku povinnosť“, t.j. prezidentské voľby, ktoré pre mňa osobne boli vôbec prvými voľbami. Zvyšok dopoludnia odpočívam a krátko poobede sa spolu s Rudolfom vydávam na menšiu vychádzku po trase Drážovce – Nitra. Nálezy nijak významné, ale zistili sme, že najlepšie „šutre“ sú na násype železničnej trate ;)
Ráno vyrážame s menším časovým sklzom o 9:30 hodín, autom sa dopravujeme na Pohronie, do obce Tekovská Breznica. Vyrážame okolo pol jedenástej z parkoviska pri ObÚ, krátko blúdime uličkami obce, hľadáme značenú trasu. Pritom si všímame, že na mnohých starších domoch a plotoch je použitý stavebný kameň zo zrúcaného hradu Breznica. Ten je spolu s Putikovým vŕškom našim dnešným cieľom. Stúpame blatnou cestou okolo cintorína a následne pasienkom až na úpatie kopca, kde sa následne predierame húštinou. Schádzame zo značenej trasy a popri štveraní sa prudkým svahom začíname zbierať kamene. Podľa popisky v obci by sa tu mali nachádzať pyroxenické andezity – po zemi sa andezitov teda povaľuje mnoho, no sú dosť zvetrané. Čosi však predsa berieme so sebou a lezieme na hradný vrch (Hrádok, 440 m.n.m.) s vystupujúcimi andezitovými skaliskami.
Po hrade už viac-menej niet ani zmienky, zachovali sa iba nepatrné zvyšky niektorých múrov. Svoju históriu začal hrad písať v 13.storočí, postavený bol pravdepodobne po tatárskom vpáde na ochranu Slovenskej brány a banského mesta Nová Baňa. Jeho vlastníkmi bol v rôznych obdobiach Matúš Čák, ostrihomskí arcibiskupi, či Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý so svojou bratríckou družinou plienil okolité obce. Koncom 15.storočia dobyl viacero hradov v okolí, vrátane Breznického, poľský kráľ Kazimír. V období vojen s Turkami slúžil hrad na ubytovanie vojenských stráží, i keď v tom období už chátral. Breznický hrad pretrval až do 18.storočia, kedy sa jeho murivo začalo využívať na stavbu domov v dedine.
Na hradnom vrchu, s výhľadom na neďalekú Sokoliu skalu, Putikov vŕšok a Novú Baňu, pauzujeme a obedujeme. Následne prechádzame až na Sokoliu skalu, kde nazeráme do mapy a snažíme sa aspoň približne určiť polohu sopečnej jaskyne Sezam, ležiacej kdesi na južnom svahu Putikovho vrchu. Z R1-ky ho nevidieť, ale skutočne tu pred nami stojí typický sopečný kužeľ, posledný činný vulkán v strednej Európe, chrliaci lávu naposledy v pleistocéne (štvrtohory) pred asi 100-tisíc rokmi.
Dvihol sa vietor a trocha sa zatiahlo. Dávame sa na zostup, zo Sokolej skaly zbiehame prudkým svahom do Chválenskej doliny, kde vzápätí uvažujeme, ako sa vlastne dostať nahor. Od výstupu na „sopku“ nakoniec upúšťame, nemáme presné súradnice jaskyne Sezam a odradil nás aj prudkú svah, ktorým by sme sa museli štverať. Krátko odpočívame pri akomsi kríži, v ceste pokračujeme dolinou po toku Chválenskho potoka, v ktorom tu a tam, pri brehoch a v koryte, skúšame nájsť nejaké zaujímavé kamene (napr. Pemzy). Na parkovisko v Tekovskej Breznici sa vraciame o 13:15 hodín. Posledným bodom dnešného programu je návšteva lomu v Brehoch (z Tekovskej Breznice tam už je sprejazdnená cesta), patriacemu spoločnosti Knauf (Izomat Nová Baňa). Je tam zákaz vstupu, ten však ignorujeme. Lom je vrezaný do utuhnutých vrstiev bazaltických lávových prúdov, všemožne rozpraskaných. Bolo by dobré sa sem ešte niekedy vrátiť...
Počasie - polojasno až polooblačno, mierne veterno, tep.asi 12°C Účastníci - Róbert Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
