S raňajším vstávaním si dávame oproti včerajšku načas, dokonca sme si dopriali i „luxus“ v podobe rýchlych raňajok. Z penziónu Bělín vyrážame krátko po pol desiatej, smerujúc klzkým chodníkom ku Grandhotelu. Dolná stanica starej visutej lanovky sa javí čím ďalej zanedbanejšia. Pred nejakým tým rokom TLD odstránili lano aj stĺpy, okrem prvých dvoch, nevyzerá to teda, že by sa v dohľadnej dobe prevádzka obnovila.
Oproti včerajšku sa mi zdá, že vzduch je o niečo menej chladný, pri rázcestí (900 m.n.m.) teda „zhadzujem“ jednu vrstvu. V otvorenom teréne okolo Tatranských Matliarov sa vietor citeľne zosilňuje. Od Rázcestia pri Tenise (915 m.n.m.) kráčame širokou, zasneženou lesnou cestou po modrej značke, vinúcej sa smutným, polomom poznačeným územím v ústrety vrchom. Končiare Tatier sú dnes ponorené do hustej šedej oblačnosti, údolia halí hmla. Pozvoľna stúpajúc za nejaký čas vstupujeme do lesa, kde sa ocitáme na Rázcestí nad Matliarmi (1020 m.n.m., 10:50 hodín). Vychodenou, vylyžovanou i ratrakom vyjazdenou „diaľnicou“ stúpame hore dolinou Kežmarskej Bielej vody. Z výšky oblakov začína poletovať jemný sneh. Postupne míňame množstvo ľudí, idúcich prevažne z Bielej vody. Na Šalviovom prameni nastáva rozhodnutie o ďalšom pokračovaní. O tom, že by sme sa mali držať pôvodného plánu a vystúpať na Biele pleso, nechce Robi ani počuť. Pravda však je, že v danom počasí by sme si výhľady na štíty veľmi neužili – a to je práve jediná vec, kvôli ktorej sa na Biele pleso oplatí štverať.
Namiesto toho kráčame už dôverne známou žltou trasou k Chate pri Zelenom plese. Po vystúpaní z lesa do pásma kosodreviny sa do nás naplno opiera vietor. Dávame si iba jednu krátku pauzu, inak kráčame, hoci pomerne „plazivým“ tempom. Hmla je v hornej časti doliny ešte hustejšia, okolité štíty zahaľuje až po ich úpätie. Vietor zosilnel. K Brnčalovej chate (1551 m.n.m.) prichádzame krátko pred trištvrte na jednu. V chate je pomerne živo. Snažíme sa nezapustiť korene, napokon, ešte nás čaká návrat do Lomnice. Po polievke a pirohoch, zapitých vlastným čajom, sa okolo pol druhej vydávame na spiatočnú cestu.
Počasie sa počas našej pauzy nezmenilo. Za klesania dolinou sa však obloha postupne začína čistiť od hustej oblačnosti, odhaľujúc ako končiare Vysokých Tatier, tak vápencové skaliská a trávnaté hole Belianskych Tatier. Tie zvlášť dobre vidieť zo stúpania nad Kovaľčíkovou poľanou. Na Folvarskej poľane (1320 m.n.m.) sa okolo tretej na minútku zastavujeme. Poniže klesáme lesom, z ktorého sa však na veľké prekvapenie nás oboch vynárame na poľane, posiatej polámanými kmeňmi. Zrejme aj tu úradoval víchor, no určite iba nedávno. Pri našej poslednej túre touto trasou sme ešte kráčali hustým lesom. Takto si však môžeme vychutnať krásne výhľady na podvečerné, zapadajúcim slnkom ožiarené Tatry, najmä masív Lomnického štítu. Ako sa približujeme k medzistanici Štart (1175 m.n.m., 16:10 hod.), zore postupne odznievajú a začína sa stmievať. Robi už vyzerá dosť unavene.
Do Tatranskej Lomnice prichádzame po zotmení, okolo piatej končíme priamo pri penzióne. S otcom to nevyzerá dobre, túra ho tak vyšťavila, že ani nemá chuť vybehnúť na večeru. Napokon sa však nechal prehovoriť, ba jedna-dve borovičky ho celkom prebrali z agónie. V penzióne si už silvestrujúci Moraváci chystajú ďalší „bašavel“. O poschodie vyššie zasa cirkusujú Poliaci. Aj preto poslednú túru rušíme a Tatry opúšťame deň vopred. Počasie je v sobotu prekrásne, škoda, že na tú Kráľovu hoľu sme sa napokon nevybrali. V pláne však máme návštevu Starej Ľubovne a Košíc.
(Roland)
Druhý deň sme sa vybrali na Zelené pleso. Okolo starej stanice lanovky na Tatranské Matliare a cez les k Šalviovému prameňu. Pokračovanie chronicky známou cestou k chate pri Zelenom plese.
Počasie polooblačné, miestami veterno, Postupne začalo snežiť a pri chate už dosť fúkalo a bolo zamračené. Teplota pár stupňov pod nulou. Chata bola takmer plná, miesto sme si však našli. Polievka, pivo, pirohy.
Pomerne neskoro, okolo pol druhej, sme vyrazili k návratu. Zvolili sme trasu cez Folvarskú poľanu a stanicu Štart. Bol veľmi pekný západ slnka. Oranžová žiara, miestami ako šľahajúce plamene, na pozadí tatranských hrebeňov. Ku Grand hotelu Praha sme dokráčali už potme, tam sme sa rozdelili a znova stretli pri penzióne.
Táto vychádzka mi zase dala dosť zabrať. Pre mňa celkom slušná vzdialenosť. Roland si ma celú cestu doberal pre moje pomalšie tempo a občasné kritické poznámky. Bohužiaľ si stále neviem zvyknúť na svoje nové topánky, vysávajú zo mňa energiu. Asi sa ich zbavím a kúpim si iné. Za dva dni sme urobili dve túry, ktoré by som za normálnych okolností rozdelil do troch dní. Takže za seba to hodnotím ako dobrý výkon.
(Robi)
Počasie - zamračené, hmla, občasné sneženie, miestami veterno, tep. 1 až -3°C Účastníci - Róbert Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
