Minuloročný výjazd do zimných Tatier som si po niekoľkoročnej prestávke celkom pochvaľoval, preto keď otec avizoval zimnú turistiku v Tatrách aj tento rok, rozhodol som sa pridať. Lákadlom bolo aj to, že pri účasti aj Rudolfa a Viliama by sa vytvorila zostava, akej takpovediac „ešte nebolo“. Okrem toho, nezaškodí sa pred „dusným“ obdobím skúšok trocha prevetrať, prečistiť si myšlienky. Po turistickej stránke to však bude opakovanie už zažitého.
Na Slovensko prichádzam z Prahy dva dni pred Štedrým dňom. Vzápätí zisťujem, že situácia sa zmenila, bratia majú študijné povinnosti, a tak do Tatier pocestujeme iba dvaja. Smerom na východ vyrážame 26.decembra, do Tatranskej Lomnice prichádzame až po zotmení. Úvodný večer trávime nákupom potravín a posedením v reštaurácii Fiaker. Dohromady máme pred sebou tri celé dni, pričom na úvodný plánujeme výstup na Téryho chatu.
Z penziónu Bělín ráno vyrážame po pol deviatej, smerujúc na takmer prázdnu električku smer Starý Smokovec s odchodom o trištvrte. O deviatej už stúpame od železničnej stanice v Smokovci okolo hotela Grand k dolnej stanici pozemnej lanovky. Napriek nepriaznivým predpovediam je počasie zrána celkom príjemné, no mračná, kopiace sa vôkol Popradskej kotliny, naznačujú, že tomu tak určite nebude po celý deň. Náprotivný masív Kráľovej hole, ktorý by sme radi zdolali na záver, je už obalený oblačnosťou. Svahom, stúpajúcim od Smokovca na Hrebienok, kráčame dobre vychodeným chodníkom, vinúcim sa pozdĺž trate pozemnej lanovky. Do lesa vstupujeme až tesne pred Hrebienkom (1285 m.n.m.), kde si okolo trištvrte na desať dávame krátku pauzu.
Od Hrebienka kráčame po červene trase Tatranskej magistrály, ktorá nás zakrátko privádza na rázcestie nad Rainerovou chatou. Obďaleč prekračujeme Studený potok a nasleduje ďalšie dlhšie stúpanie. Serpentínami zdolávajúcimi kamenné more sa pomaly, ale isto dostávame k Zamkovského chate (1475 m.n.m.), kde krátko pauzujeme a popíjame čaj. Od chaty práve vyráža skupinka maďarských turistov, o ktorých Robi poznamenal, že nám ešte budú zavadzať v ceste. No ako tak zisťujeme, nasadili celkom rýchle tempo. Nad Zamkovského chatou ešte pár minút kráčame lesom, z ktorého sa povyše vynárame do malebnej Malej Studenej doliny, ohraničenej z oboch strán prudko sa dvíhajúcimi hrebeňmi. Na východe Lomnickým štítom, na západe Prostredným hrebeňom. Na temene obrovského „schodu“, vymodelovaného pôsobením eróznej sily ľadovca, sa črtá zdiaľky nenápadná Téryho chata.
Poveternostné podmienky sa po našom vstupe do doliny postupne zhoršujú, nebo sa zaťahuje a dvíha sa slabý vietor. Na horšie počasie sme však boli pripravení. Tempo máme pomerne rýchle, pod veľkým svahom, ktorým sa k sedielku pod chatou stúpa „letnými“ serpentínami, sa doťahujeme na turistov idúcich pred nami, no a na svahu ich potom postupne predbiehame. Obloha je dnes akási náladová, raz ju nepreniknuteľne zahaľuje závoj oblačnosti, v ďalšej chvíli už opäť žiari belasou farbou. Nad tatranskou a spišskou krajinou sa však stále prevaľujú masy oblakov rozmanitých farieb. V momente príchodu k Téryho chate (2015 m.n.m.) však ten „náš“ malý kúsok Tatier osvetľuje jas slnka, dodávajúci okoliu pozitívnu atmosféru. Chvíľu sa teda kocháme výhľadom na okolité končiare. Hodinky ukazujú 12:15 hodín, ideálny čas na obed.
Vnútri chaty je návštevníkov pomerne dosť, no po zväčšení priestoru „reštaurácie“ spred pár rokov, sa snáď ani nemôže stať, že by si človek nesadol. Na obed si dávame šošovicovú polievku, k nej (aspoň ja) vlastný čaj z termosky. Jedením a odpočinkom trávime zhruba trištvrťhodinu, okolo jednej vyrážame. Počasie sa medzičasom opäť zhoršilo, po vôli nám nie je najmä prudký vietor. V zostupe nás na serpentínach dosť spomaľuje klzký povrch, preto zostup Malou studenou dolinou absolvujeme v horšom čase než obvykle. Okrem toho sa Robi neustále na niečo sťažuje – raz na topánky, potom kolená, únavu a pod. Na Zamkovského chate sa opäť nakrátko zastavujeme a dopíjame čaj z termosky. Čo nás zaujalo, je litovský preklad menu na vývesnom štíte pred chatou.
Zostupom naprieč kamenným poľom a menším polomom, mladším od toho „katastrofického“ z novembra 2004, sa vraciame k rázcestiu pri Rainerovej chate (1304 m.n.m.). Keďže otec už má chodenia dosť, a ja naopak trvám na tom, že ho dnes bolo ešte pomerne málo, rozdeľujeme sa – Robi pokračuje na neďaleký Hrebienok (a ďalej zrejme lanovkou), ja naberám smer po žltej trase okolo Studenovodských vodopádov. Takto by som sa mal ešte pred zotmením dostať až do Tatranskej Lomnice. Klzkým, ba až nebezpečne zľadovatelým chodníkom schádzam od chaty k rázcestiu Vodopády Studeného potoka (1246 m.n.m., 15:15 hod.), kde skladám bundu a odkiaľ rýchlym tempom pokračujem v zostupe po žltej. Ľudí prakticky nestretávam.
S ubúdajúcimi výškovými metrami je ubúda aj svetla. Slnko sa už odobralo za rozorvané tatranské masívy a postupne sa začína stmievať. Úzky chodník kľukatiaci sa polomovým územím nie a nie skončiť, už mám obavy, či predsa len otec nepredbehne mňa. Zvlášť keď mi telefonicky oznamuje, že už je na stanici v Smokovci. Dole z Hrebienka sa spustil na boboch. Napokon okolo štvrtej prichádzam do Tatranskej Lesnej, odkiaľ popri automobilovej Ceste slobody kráčam pohodlným asfaltovým (no tu a tam ľadom pokrytým) chodníkom. Dokonca zvoľňujem tempo, aby som v Lomnici na stanici nemusel zbytočne postávať. V cieli som len minútku pred príchodom električky od Smokovca, okolo 16:20 hodín. Na večeru ešte máme čas, preto najskôr mierime na izbu, kde odkladáme turistické veci a trocha sa „spamätávame“ po dnešnom výstupe. Večeriame u Komiňáka, kde sme, nanešťastie, vystihli jeden z tých rušnejších večerov. Plán na zajtra ešte nie je úplne jasný, zrejme však naberieme smer Biele pleso a chata Plesnivec, resp. Zelené pleso.
(Roland)
Zvolili sme tradičný cieľ pre prvý deň. Vláčikom do Starého Smokovca, potom po vlastných na Hrebienok (nákup nápojov), pokračovanie po červenej, občerstvenie pri Zamkovského chate. Nakoniec výstup na Téryho chatu, kde sme dorazili niečo po dvanástej.
Počasie teplé, okolo nuly, sneh takmer úplne chýbal, výstup po letnej trase. Pomerne veľa ľudí na chate. Zostup po dosť šmykľavom povrchu, pomaly a opatrne. Krátka zastávka pri Zamkovského chate, pridal sa k nám vlčiak. Pred Reinerovou útulňou sme sa rozdelili, Roland sa pustil cez les dole do Lomnice, ja som pokračoval k Hrebienku. Tam som sa spontánne rozhodol požičať si sánky a spustiť sa dole. Najrýchlejší spôsob. S Rolandom sme sa stretli v Tatranskej Lomnici. Večera v bistre Komo. Trocha hlučno a teplo, jedlo OK. Kvalitná túra, pomerne náročná aj vzhľadom na zľadovatené úseky chodníkov.
(Robi)
Počasie - spočiatku polojasno, neskôr premenlivá oblačnosť, veterno, tep. 1 až -3°C Účastníci - Róbert Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
