Tatry (deň 1) - 26.december 2011, po.



Zimné Tatry som nenavštívil už štyri roky, preto som tentoraz vďačne prikývol na otcovu ponuku stráviť v „najmenších veľhorách sveta“ pár dní počas vianočných sviatkov. Motiváciou pre mňa bolo ako prejdenie starých-známych trás, tak možné stretnutie s Michalom Dvořanom, ktorý na Vianoce pricestoval zo Škótska a mal záujem podniknúť nejakú turistiku. Z toho však napokon zišlo. Na Slovensko prichádzam z Prahy až 23.decembra dopoludnia, Štedrý deň trávim doma a už nasledujúci deň sa odoberáme na východ. Podvečer prichádzame do Tatranskej Lomnice, kde sa tradične ubytujeme v penzióne Bělín. Nájsť reštauračné zariadenie, v ktorom by sme mohli odbaviť večeru, je skoro problém, na Prvý sviatok vianočný je takmer všetko zatvorené, vrátane potravín. Zajtra sa teda budeme musieť spoľahnúť na zásoby z domu, teda rôzne vianočné sladkosti.
Ráno vstávame okolo pol siedmej, balíme, ľahko raňajkujeme a od penziónu Bělín vyrážame krátko po štvrť na osem. Električka Os 8237 vyráža z Tatranskej Lomnice o 7:37 hodín. Zo stanice v Smokovci vyrážame okolo ôsmej, stúpame nad najväčšiu tatranskú osadu a sledujeme, ako sa štíty Vysokých Tatier postupne zahaľujú do tmavosivej oblačnosti. Krásne počasie z predošlého dňa sa teda opakovať nebude. Na Hrebienok stúpame peši, tempo máme celkom rezké, a to vrátane Robiho. Na Hrebienku (1284 m.n.m.) iba sekunda na vydýchanie a nasleduje červená trasa smer Zamkovského chata. Počas stúpania k Obrovskému vodopádu začína jemne snežiť, či skôr padať dážď so snehom. Ľudí nestretávame takmer žiadnych, až na Zamkovského chate, kde si okolo pol desiatej dávame krátku pauzu na občerstvenie.
Od Zamkovského chaty (1475 m.n.m.) vyššie svižné tempo strácame, načo nás obieha viacero nahor smerujúcich turistov. Snehu je menej ako za čias, keď som tu bol naposledy, no Rudolf s otcom už minulý rok zažili výstup letnou trasou. Tou stúpame aj dnes, no čím sme vyššie, tým je snehová pokrývka mocnejšia. Sneženie sa v krátkych časových intervaloch vracia a ustáva, okrem toho sa dvíha slabý vietor. Celkovo sa však stúpa príjemne. Na Robiho však musíme tu a tam čakať. Tesne pred cieľom stretávame kamzíka, pasúceho sa na obnažených trsoch trávy. K Téryho chate (2015 m.n.m.) prichádzame tesne po jedenástej, metličkou čistíme topánky od snehu, skladáme návleky a vstupujeme do vyhriatych útrob tejto kultovej útulne na dúšok čaju, ku ktorému si zajedáme netradične párky. Odpočinkom trávime necelú hodinu a hoci v jedálni Téryho chaty sa vysedáva príjemne, musíme vyraziť na spiatočnú cestu.
Zostup prebieha bez problémov, prestáva snežiť a pofukovať, dole z kopca sa ide rýchle. Hore Malou Studenou dolinou stále stúpa pomerne dosť ľudí. Pri Zamkovského chate opäť chvíľku pauzujeme, popíjame čaj z termosky a „likvidujeme“ zásoby domácich koláčov. Aby som povedal pravdu, vnútri v „Zámke“ som nebol už veľmi dlho. V týchto nižších polohách sa znova dostávame do dažďa so snehom, lesom sa prevaľuje hmla, atmosféra je pochmúrna. Rutinným zostupom pokračujeme k Rainerovej chate (1301 m.n.m., 14:00 hodín), odkiaľ naberáme smer Tatranská Lomnica. Za Studenovodskými vodopádmi sa stáčame do ihličnatého lesa, ktorý až po hodnej chvíli strieda víchricou spustošené rúbanisko. Z polomoviska prechádzame na zjazdovku vinúcu sa zo Skalnatého Plesa, ktorou pozvoľna schádzame k hornému okraju Tatranskej Lomnice, k zotavovni Zora. Túru končíme v penzióne Bělín, ktorý máme odtiaľ na skok, prezliekame sa a vyrážame do centra Lomnice na večeru. U Koma síce jedlo stojí zato, no ruch sprevádzajúci hokejový zápas v TV človeka rozhodne nepoteší. Po večeri ešte káva a čaj v Triu a deň máme úspešne za sebou.
(Roland)

Vyrazili sme všetci traja pomerne skoro ráno, už o ôsmej sme boli v Starom Smokovci. Pešo sme prešli na Hrebienok a pokračovali sme ďalej po červenej značke, cestou sme sa nakoniec rozhodli pre Téryho chatu ako náš dnešný cieľ. Tak sme dokráčali na Zamkovského chatu a po krátkej občerstvovacej prestávke sme sa vydali hore do Malej studenej doliny. Snehu bolo málo, cesta viedla po letnej trase. Až tesne pod chatou, na krátkom strmom záverečnom stúpaní bolo naviateho trošku viac snehu. Videli sme tam kamzíka, ako sa kŕmil kúsok od nás.
Na Téryho chatu sme dorazili už o štvrť na dvanásť, boli sme tam takmer sami, až po nás začali prichádzať ďalší turisti a chata sa zaplnila. Po občerstvení čajom a párkami (a pivom) sme sa pobrali dole na spiatočnú cestu. Hore sa trošku rozfúkal vietor a zosilnelo mrznúce mrholenie, ktoré nás sprevádzalo takmer celú cestu hore aj dole. Vôbec, počasie bolo nepekné, nízka oblačnosť a hmla. Počasie netypické pre toto obdobie, málo snehu a teplo, nad nulou.
Tak sme pomaly dokráčali najprv k Zamkovského chate a potom sme sa oddelili od magistrály a pustili sme sa po modrej značke dole do Tatranskej Lomnice, kde sme dorazili okolo štvrtej popoludní. Po zastávke na izbe sme sa vybrali do potravín nakúpiť základné zásaoby a zastavili sme sa na večeru v bistre Komo. Bol voľný stôl, ale v TV išiel hokej, takže tam bolo dosť hlučno. Jedlo bolo dobré, ako vždy. Ešte sme sa nakoniec na chvíľku zastavili v Trio kafé.
(Robi)

Počasie - zamračené, hmla, sneženie, miestami veterno, tep. 0 až -2°C
Účastníci - Róbert Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):




© Text: Róbert Nádaskay, Roland Nádaskay, Foto: Róbert Nádaskay, Roland Nádaskay
TATRY - DECEMBER 2011
deň 1 (Téryho chata) :: deň 2 (Zbojnícka chata)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011