Sme v Tatrách, ja a Rudi. Ráno sme vyrazili z penziona Bělín (apartmán so samostatným vchodom) , po dobrých raňajkách s budíčkom o siedmej. Vláčikom do St.Smokovca o 8:37 hodín s pokračovaním pozemnou lanovkou na Hrebienok, potom ďalej okolo Zamkovského chaty. Tam sme sa zastavili, vyfotili sme sa s miestnym vlčiakom, ktorý nám veľmi pripomínal nášho Alfonza. Takisto drevený maco skončil na fotkách.
Chodník na Téryho chatu viedol na počudovanie po letnej trase, tak bolo málo snehu. Nefúkal vietor, ale bolo mrazivo (-10 až -15 st C). Viditeľnosť dobrá, sem-tam mráčik. Cesta bez problémov, len vo finále by sa zišli mačky. Turistov nebolo veľa, hore na chate sme boli prví (11:45 hod), ostatní všetci prišli až po nás. Čaj (bez rumu), cesnaková polievka, párky.
Zostup bez problémov, komplikácia okolo Reinerovej útulne a Bilíkovej chaty, pozemnou lanovkou dole. Skupinka maďarských turistov bola v lanovke cestou hore, na Téryho chate a potom lanovkou dole. Správne načasovanie.
Čaj a rum v staničnom bufete, na žel.stanici v St.Smokovci totiž nie sú lavice, nedá sa sedieť (inovácia - boj proti bezdomovcom). Horec a hot-dog v drevenej búde na svahu nad stanicou. Návrat do Lomnice okolo piatej, Komo obsadený! Večera v restauracii u Starej mamy, máme to, čo sme nechceli (zeleninová obloha Rudi).
Postreh: už dole v Smokovci sme si všimli staršieho pána, dobre vybavený, dobrá výstroj, paličky, ako si to namieril po ceste na Hrebienok. Z lanovky sme ho videli, ako šlape. Znova sme ho stretli pri stúpaní na Téryho chatu a potom hore na chate. Prišiel chvíľu po nás. Dal si 2x becherovku a 2x pivo, nič viac, a odišiel ešte pred nami dole. Vek? Možno bol nakoniec mladší ako ja, tá briadka ho opticky robila starším.
Deň 2 – chata Plesnivec (28.december 2010, ut.)
Druhý deň. Jasné ráno, potom sa zamračilo. Navrhnutá destinácia: chata Plesnivec. Trasa: z penziónu Bělín okolo Grandhotela Praha popri Hutníku na Šalviový prameň. Tam jasné rozhodnutie poktračovať na Biele plesá. Aj keď chodník nebol príliš prešľapaný, dalo sa. Pekná prechádzka, aj keď jemne snežilo. Až hore začalo fúkať a bolo to trošku hustejšie. Na stanovišti pri Bielych plesách fúkalo, snežilo a výhľad bol žiaľ veľmi obmedzený. Škoda. Cesta dolu na chatu Plesnivec bola náročná, sneženie, vietor, chlad. Ale aspoň sme nezablúdili, bola viditeľná slabá stopa, ktrorej sme sa držali. Keď ju vietor a sneh zafúkali, vytvorili sme vlastnú. Aj tak to bolo nad bežný rámec.
Chata Plesnivec bola fajn. Čaj, rum, šošovicová polievka, párky. Čas pokročil, o štvrť na štyri sme museli vyraziť dole. Náročný zostup, aspoň pre mňa. Už po tme, pred piatou sme dorazili do Tatranskej Kotliny. Chvíľka v bufete, autobus o pol šiestej. Večera v Komo, vynikajúca. Drobný nákup v potravinách a zakotvili sme penzione Belin. Dobrá túra, sedem hodín čistej chôdze.
Deň 3 – Studenovodské vodopády (29.december 2010, st.)
Tretí deň mal byť skôr oddychový. Dlho sme spali, pomaly sme sa naraňajkovali. Vonku už jasne svietilo slnko, pekný deň. Pred poludním sme vyšli vonku s tým, že vyšlapeme aspoň na Hrebienok. Kúpili sme ešte nové slnečné okuliare (Rudi si svoje zabudol doma). Z T.Lomnice sme išli pešo, od penzionu Karpatia po žltej značke cez les okolo vodopádov. Bolo dosť chladno, ale stále celkom pekne slnečno. Minuli sme plnú Bilíkovu chatu a pokračovali na Hrebiehok. Reštaurácia zatvorená (sic!), čakáreň lanovky plná. Čaj a medovníky z domácich zásob na stojáka nám postačili.
Naspäť okolo Reinerovej útulne (plná, vonku hlúčiky fajčiarov, ktorí nám na chvíľku pokazili čistý horský vzduch). Nezastavili sme sa, rovno sme si to namierili dole do T.Lomnice po modrej značke. Cesta bola dosť zdlhavá, množstvo popadaných stromov (podkôrnik sa činil). Dole sme dorazili za tmy. Nakoniec to bola celkom dobrá túra.
Večera v bistre Komo (opäť bez chyby). Po večeri nasledovalo posedenie s rodinou Petra Makroczyho v Trio Café. Veľmi osviežujúca debata na témy od IT sveta cez archeológiu až po molekulárnu biológiu. Zrodila sa dohoda o spoločnej túre na Sliezsky dom na nasledujúci deň.
Deň 4 – Sliezsky dom (30.december 2010, št.)
Budíček o siedmej, dobré raňajky, vláčik do Smokovca o o 8:37 hodín. V kabíne pozemnej lanovky na Hrebienok sme sa stretli s Petrom Makroczym. Nakoniec prišiel sám. Čaj na stanici lanovky, potom smer Sliezsky dom. Počasie krásne jasné, cestička vyšlapaná, išlo sa dobre. Občasné zastávky na občerstvenie a úpravu výstroja. Na poludnie sme pri Sliezskom dome. Hotel zrekonštruovaný, bufet pre turistov premiestnený, vchod zboku. Samoobslužná reštaurácia, vcelku ok, vyšší štandard. Čaj s rumom, jedlo. Postupne sa bufet zaplnil turistami.
Odchod poobede, cez Velickú poľanu smer Starý Smokovec. Cesta lesom veľmi pohodová, do Smokovca sme dorazili ešte za svetla. Pár pív v kaviarni Tatra, potom rozchod na večeru, Peter za rodinou, my s Rudim na vláčik do T.Lomnice. Večera pre zmenu zase v bistre Komo (zázračne sa akurát uvoľnilo miesto). Veľmi príjemný deň, dôstojné završenie štvordňovej šnúry turistiky.
Počasie - Účastníci - Peter Makroczy (deň 4), Rudolf Nádaskay, Róbert Nádaskay Poznámky, postrehy -
