Tatry (deň 1) - 28.december 2007, pi.



Po peknom včerajšom „aklimatizačnom“ výlete do Starej Ľubovne sme rozhodnutí podniknúť prvú vážnejšiu túru. Pretože sme už dlho neboli na Skalnatom plese, na Rolandov návrh sa rozhodujeme ísť práve tam.
Vyrážame po raňajkách pomerne skoro ráno, o cca 7.45 hod. Je mrazivé ráno, slnečno, s krásnym výhľadom na Tatry. Stúpame od penziónu Bělín okolo Grandhotela Praha, okolo starej stanice lanovky, ktorá neutešene chátra (neúcta k dielu architekta Jurkoviča je zarážajúca) a začíname vystupovať hore k stanici Štart. Terén je prakticky bez snehu, ideme po kameňoch, hline a miestami po asfalte. Postupne snehu pribúda, ale v porovnaní s tým, na čo sme v Tatrách zvyknutí, je to nič. O to ľahšie sa stúpa. O chvíľu sme pri stanici Štart. Roland odmieta ísť dovnútra, ostáva pri hríbiku, ja a Rudolf ideme dnu. Tam zisťujeme, že vo vnútri pribudol bufet, ale práve je zatvorený. Dáme si čaj z vlastných zásob a vraciame sa k Rolandovi. K nemu sa medzitým pridal osamotený turista, ktorý s nami potom pokračuje hore na Skalnaté pleso.
Ideme „okľukou“ cez Svišťovku, po ceste cez les. Chlapcom sa ide dobre, čoskoro už vidím len ich chrbty v diaľke. Ide sa mi ťažšie, potrebujem sa rozchodiť. Roland diskutuje s našim novým známym počas celej cesty, zisťujeme, že sa vybral na Lomnický štít.
Po krátkej zastávke, občerstvení a fotení pri hríbiku na rázcestí pod Svišťovkou pokračujeme v ceste. Na jednom mieste sa chodník divne rozvetvuje, značku nie je vidieť. Zdá sa, že aj turisti pred nami tu blúdili. Na tretí pokus nachádzame správnu cestu aj značku. Vystupujeme nad hranicu lesa a kocháme sa výhľadom hore na štíty aj dole na inverziu, a to netradične aj vďaka ďalekohľadu, ktorý má u seba náš spoločník. Povedali sme si, že by nebolo zlé obstarať si tiež vlastný ďalekohľad.
Počas traverzu po svahu, pri fotení, spadlo Rolandovi puzdro z fotoaparátu do žľabu. Rudko pre neho zbehol a počas výstupu sa mu rozpadol zips na protisnehovom návleku. Pri ďalšom postupe sme sa rozdelili, Roland išiel dopredu s chlapíkom, ktorý už mal naponáhlo na lanovku na Lomničák. Ja som postupoval pomalšie a Rudo sa držal so mnou.
Roland nás čakal na Skalnatom plese, kolega bol už v lanovke na ceste hore, nechal nám adresu (je z Hniezdneho), pošleme nu CD-čko s fotkami.
Hore bolo pomerne veľa ľudí, lyžiarov aj turistov. V bufete bol dlhý rad čakajúcich na občerstvenie, nechcelo sa mi tam stáť a Roland apriori odmietal vstúpiť dnu. Tak sme si dali čaj a konzervu z vlastných zásob na lavičke vonku (NO PICNIC vnútri celej stanice je samozrejmosťou).
Potom sme sa chceli vyviezť sedačkou na Lomnické sedlo, hore aj dole, chlapci tam ešte neboli. A teraz dávajte pozor: v pokladni sme sa dozvedeli, že hore sa dá ísť len s lyžami. Podržte sa, aké bolo zdôvodnenie: vraj to nie je bezpečné!!! Pre turistov, ktorí v pohode prešľapú všetky možné terény v horách, nie je bezpečné vyviezť sa sedačkou na Lomnické sedlo! Možno ako vtip by to nebolo zlé, ale tu to zjavne myslia vážne. Mňa to dosť naštvalo, čím ďalej mám silnejší dojem, že „klasickí“ turisti nie sú v zime v Tatrách veľmi vítaní. Nekupujú si drahé skipasy a neutrácajú dosť peňazí vo vysokohorských bufetoch.
Pôvodne som chcel ísť dole kabínkovou lanovkou do Lomnice, ale keď majú taký prístup, kašlem na nich.
Pretože je ešte pomerne skoro (cca 13.00 hod) Roland navrhuje zbehnúť na Hrebienok, čo aj urobíme (aj keď sa mi veľmi nechce, radšej by som išiel rovno dole, mám už celkom dosť). Som z toho dosť namrzený a strácam náladu.
Bez povšimnutia tentoraz míňame Skalnatú, Zamkovského aj Rainerovu chatu. Miestami je chodník dosť zľadovatený, palice sa mi hodia. Na Hrebienku sa krátko občerstvíme (je tam plno ľudí, aj keď sa tam nelyžuje, nie je sneh). Dali sme si čaj a ja som si doňho nedopatrením nasypal balíček soli namiesto cukru, takže som dostal zaujímavý nápoj tvorený čajom, rumom, cukrom a štipkou soli – jednoducho „ionťák“ vlastnej výroby :D
Zídeme dolu do Smokovca novou pozemnou lanovkou, je to pre nás premiérová jazda. Zo Starého Smokovca vláčikom do Lomnice a rovno do penziónu, prichádzame okolo pol šiestej večer.

Počasie - slnečno, jasno, miestami mierne veterno, tep.asi -1 až -5°C
Účastníci - Róbert Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):





© Text: Róbert Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay, Róbert Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007