Vzhľadom na to, že posledné dva dni sme mali strávené celkom aktívne, rozhodol som sa pre jednodenný oddych. Predsa len však nechcem sedieť na zadku, preto sa podujímame na cestovanie vlakom. Cestu som naplánoval tak, aby sme nemuseli vstávať skoro ráno. Veci balíme len do malého ruksaku, aj tak najdôležitejšie bolo mať pri sebe sieťový lístok.
Zo stanice Košice vyrážame zeleným pantografom o 9:38 hodín, ide o spoj priamo do Plavča. Ako prvé obsluhuje zastávky údolia Hornádu, teda bývalej KBŽ – Ťahanovce, Kostoľany nad Hornádom a Trebejov. Ľudí je pomerne málo, začínajú pristupovať až za uzlovou stanicou Kysak, kde prechádzame na trať č.188. Po Prešov železnica kopíruje trasu, ktorú sme predvčerom urobili na bicykli.
Prešovská stanica je vcelku veľká – koľajisko začína už pri rušňovom depe, má niekoľko stavadiel a ústia tu tri trate. Časť koľají je práve „rozbombardovaná“, kvôli prebiehajúcim prácam na peronizácii stanice. Ja len dodávam – už bolo načase. Pokračujeme cez zastávku Prešov mesto. Ďalej sa trať ťahá zväčša popri rieke Torysa cez Veľký Šariš, Šarišské Michaľany a Sabinov. Tu som si všimol malé rušňové depo, pravdepodobne pre montážne vozidlo, ako v Lužiankach. Nastúpilo väčšie množstvo ľudí, no v priľahlých dedinách (Pečovská Nová Ves, Červenica, Rožkovany) valná časť súpravu opúšťa.
Lipany sú dôležitejším bodom na trati – ide o prestupnú stanicu. Tu v minulosti, a o to viac v súčasnom grafikone, končilo viacero spojov a prestupovalo sa na inú súpravu, do Plavča, kam už ale vlakov jazdí výrazne menej. Za mestom sa rieka Torysa odkláňa od trate na západ a tá začína stúpať. Prvá zákruta „esíčka“, ktorým Košicko-tarnovská železnica prekonáva prevýšenie, sa objavuje za Krivanmi.
Táto železnica bola vybudovaná roku 1876 ako prípojka ku Košicko-bohumínskej trati (1871) a železnici Budapešť – Košice (1860), takže sa stala pomerne významnou spojnicou Uhorska a Haliče. Zaujímavé je, že oba koncové body tejto trate sú nejako previazané s našimi predkami.
Z okna pantografu si vychutnávame výhľad na údolie a Levočské vrchy v diaľke, kým prejdeme druhou zákrutou do lesa. Hlava vystrčená, foťák pripravený – striehnem na zastávku Kamenica nad Torysou. V mape ešte je vyznačená, ale zjavne už žiaden objekt neexistuje. Pritom v grafikone 2003/04 bola zapísaná, vlaky tade však už iba prechádzali. Za Pustým Poľom, kde míňame odstavenú nákladnú súpravu vedenú stereom, kedysi stála aj zastávka Šarišské Jastrabie, ale to už len Boh vie, kedy zanikla. Prechádzame sedlom do doliny potoka Ľubotínka a pozvoľna klesáme cez posledné zastávky Ďurková a Ľubotín do uzlovej stanice Plaveč, kde vlak končí o 11:38 hodín. Súpravu, ktorá o chvíľu pôjde späť do Košíc opúšťame a smerujeme do haly stanice, zložiť sa a v potravinách kúpiť nejaký proviant.
O 12:04 hodín, už sediac na palube poľskej jednotky – výrazne pripomínajúcej obyčajnú električku, odchádzame z Plavča ako Os 8752 na záverečný úsek trate č.188. Prvou zastávkou je Orlov, tam sa koľaje pripájajú na pôvodný úsek trate Košice – Tarnów, dnes už spojku z Ľubotína. Čo sa Orlova týka, kedysi to bola uzlová stanica (ako nasvedčujú stavadlá a pomerne veľká výpravná budova), až do roku 1966, kedy sem priviedli trať z Podolínca a povinnosti hraničnej stanice prebral novovybudovaný Plaveč. Tu sa už železnica ťahá popri rieke Poprad, rovnako ako ďalej u našich severných susedov.
Prichádza pasová kontrola (colník mi odmietol dať razítko, šmejd). Chvíľu som uvažoval, hoci sme nemali lístok cez hranicu, že sa zvezieme až do Leluchówa, avšak keď tých nanajvýš päť ľudí idúcich spolu s nami vo vlaku v Čirči o 12:13 hodín vystúpilo, vybehli sme na poslednú chvíľu aj my. Poľský vláčik zacengal a dal sa na cestu do Muszyny a Krynice. Na colníka z vlaku pri zastávke čakal džíp, ktorý ho zviezol k hraničnému priechodu v Ruskej Voli nad Popradom. My sa premiestňujeme na autobusovú zastávku, kam už čoskoro mal prísť spoj KDS Košice do Spišskej Novej Vsi. Pár minút si dal načas. U vodiča si kupujeme lístok do Plavča, no trocha som zazmätkoval, keď zahol smerom na Ľubotín, radšej sme vystúpili. Autobus však nanešťastie šiel po trase, ktorou sme chceli aj my.
No ale keď už sme boli v tom Ľubotíne, vybehli sme k neďalekej železničnej zastávke, akurát vystihnúc prechádzajúci nákladný vlak. Po hlavnej ceste sa potom dávame na Plaveč, odkiaľ nám vlak do Popradu ide až o nejakú hodinu a pol. Premávka na ceste bola vcelku hustá, pričom tam takmer nebola krajnica, k odbočke do obce Plaveč, odkiaľ sme sa však bez ujmy dotrepali. Priamo nad hradskou, povyše dediny sa týčia zrúcaniny strážneho hradu. Odtiaľ zrejme aj ten názov, Plaveč ako Polovci, uhorskí hraničiari.
Po návrate na železničnú stanicu sme opäť zavítali do potravín, kúpiť pitie na cestu a nato sme si nejaký čas posedeli v čakárni. Naposledy som tu bol s T.Radeckým počas tretieho dňa akcie „Po železnici august 2005“, takže pred rokom. Predtým, ako sme nasadli do pristavenej motorovej súpravy, fotím niektoré rušne na koľajisku stanice. Toto fotovanie znepokojilo príslušníka železničnej polície, no nemal žiadne zásadné výhrady keď zistil, že nie sme nijakí cudzinci a vlaky fotíme, citujem: „…pretože ŽSSK bude meniť nátery a tieto staré farebné schémy ostanú minulosťou.“
Od severu sa k nám začala blížiť čierňava. Súprava odchádza z Plavča o 14:25 hodín ako vlak Os 8314. Samozrejme proti toku rieky Poprad na západ, pričom prvou zastávkou je Hromoš. Pokračujeme cez Plavnicu a Chmeľnicu do okresného mesta Stará Ľubovňa. Miestna stanica sa nachádza v časti Mýto, pri priemyselnej zóne a dosť ďaleko od centra. Aj toto mesto má pre nás osobitý význam – práve odtiaľ na prelome 19.a 20.storočia odcestovali prví Nádaskayovci do Ameriky, pričom tam už väčšina zostala.
V Ľubovni stojíme o čosi dlhšie, aj vlak sa takmer zaplnil. Vo Forbasoch padá dážď a keď vyliezame z opačného ústia Míľavského tunela, vonku už je lejak. Druhým tunelom na tejto trati je Ružbašský, medzi Nižnými Ružbachmi a stanicou Podolínec. Oba tunely boli vyrazené ešte za Slovenského štátu, avšak k dokončeniu železnice v doline Popradu došlo až v 60.rokoch. Rok otvorenia prevádzky, 1966, znamenal, že úsek trate č.185 Orlov – Podolínec dosiahol jedno svetové prvenstvo – od plánu na jeho postavenie až po finálnu realizáciu uplynulo asi 100 rokov.
V Podolínci sa napájame na pôvodný úsek z Popradu, vybudovaný v rokoch 1889-1893. Tu nás čaká dlhšie zastavenie, križujeme sa s osobákom Poprad – Stará Ľubovňa. Odtiaľ pokračujeme cez zastávky Toporec, Podhorany pri Kežmarku a Bušovce, kde nastupuje prevažne „tmavšie“ obyvateľstvo, do Spišskej Belej zastávky, v ktorej križujeme ďalší osobák v opačnom smere.
Nasledujúcou významnejšou stanicou je až Kežmarok, ktorého pôvodná historická budova na návštevníka bezpochyby urobí dojem. Nepríjemný zážitok však prišiel v Huncovciach pri vystupovaní bandy Cigánov. Ešte keď hulákali vo vlaku, tak som sa zdržal komentárov, ale keď nepochopili, že chcem v kľude sfotiť zastávku a začali ako nejakí kreténi skákať pred objektív, majúc ešte k tomu blbé poznámky, poslal ich do p*či. Ani sa nečudujem, že toto miesto väčšina vlakov vynecháva.
V Studenom Potoku sa stretávame s motorákom z Tatranskej Lomnice. Zároveň z dôvodu výluky tu opúšťame súpravu a prestupujeme na jeden z dvoch pristavených busov náhradnej dopravy, ktorý nás vezie zvyšok trasy do Popradu. Sychravé počasie sa zasa prejavilo a spustilo menšie mrholenie. V stanici Poprad-Tatry sa podobne ako v Prešove a Leopoldove tiež rozbiehajú práce na peronizácii stanice, čiže zopár koľají je strhnutých a nahradených výkopmi.
Osobák zo Žiliny došiel až kdesi dozadu a navyše chvíľu meškal. V Poprade doň nastupovalo obrovské množstvo ľudí, súprava bola takmer do posledného miesta zaplnená. Os 7835 vyráža z Popradu-Tatier okolo 16:20 hodín a po krátkej jazde po traťou č.180 sme asi o 16:50 hodín v Spišskej Novej Vsi, kde vlak končí. Tu si musíme momentík počkať na rýchlik R 607 Liptov, pretože aj keď mal pravidelný príchod o 16:52 hodín, nakoniec meškal 20 minút.
Do Košíc teda prichádzame niečo po šiestej. Jazdu sme mali príjemnú, tentoraz Liptov nebol natrepaný. Od stanice sa potom dávame okolo Jakabovho paláca do centra a električku na Terasu chytáme až na zastávke Maratón Mieru.
Keďže tento deň oddychu sme strávili na vlakovej fotovačke, bol by dobré ten ďalší vyplniť nejakou peknou cyklotúrou.
Počasie - doobeda teplo, jasno, potom polooblačno, SL - zamračené, dážď, mierne veterno Účastníci - Rudlof Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
