Ešte v Košiciach sme sa dohodli, že po návrate z „Po železnici – august 2005“ pôjdeme vyskúšať na odstrel určenú lokálku Šaľa – Neded.
Časovo to celé vychádzalo skôr na poobede, z Alekšiniec vyrážam osobákom č.5107 o 10:14 hodín do Nitry, od stanice sa potom presúvam do Ortopra, maminej roboty. Tam som asi hodinku posedel a medzitým sa naobedoval. Okolo dvanástej sa na stanici stretávam s Tomášom. Vlak Os 5004 do Nových Zámkov odchádza o 12:12 hodín. Prechádzame po známej trase – Dolné Krškany (tu pristupuje nejaký Radeckého vlasatý spolužiak), Ivánka pri Nitre, Branč, Veľký Kýr, Komjatice, Ondrochov, Šurany, Bánov a o 13:05 hodín sme v cieľovej stanici.
Počasie bolo pekné, slnečné. V pokladni som si kúpil lístky, potom sme sa motali pred staničnou budovou a chvíľu vysedávali v hale. Keď sa na informačnej tabuli, takzvanom pragotrone, objavil náš vlak – Os 4216 (Nové Zámky – Bratislava hl.st.), presúvame sa na príslušné nástupište.
Prechádzame celým koľajiskom stanice, po vedľajších koľajach sú odstavené nákladné vozne, ďalej súbehom tratí a dávame sa na cestu traťou č.130. Prvou zastávkou je Ľudovítov, po ňom uzlová stanica Palárikovo. Akurát tam prebiehala rekonštrukcia budovy, natieranie na modro-žlto a izolácia stien. Z Palárikova sa odpája trať do Šurian, využívaná v súčasnosti už len ako spojka pre rýchliky (spomedzi nich tu však stojí len ranný zrýchlený Levičan), prípadne nákladné vlaky. Stojíme aj v Tvrdošovciach, zastávke Jatov a Trnovci nad Váhom, odkiaľ vedie využívaná vlečka do chemického závodu Duslo. Končíme o 14:12 hodín v Šali.
Stanica je čerstvo zrekonštruovaná s novou svetlomodrou omietkou, ešte sa na nej nestihli podpísať vandali a sprejeri. Motorák už bol pristavený na poslednej koľaji oproti prijímacej budove, no do jeho odchodu zostáva ešte vyše hodina a pol. Rozhodli sme sa ísť do mesta, ktoré sme prešli celé naprieč až k obchodnému domu Jednota tesne pred mostom ponad Váh. Niekde v tých miestach sme sa motali minulý rok, keď sme tu boli bicyklami. V obchode kupujeme nejaké pitie, v stánku som objavil nové pohľadnice. Cestou späť sme ešte urobili menšiu zachádzku k čerpacej stanici Slovnaft na okraji mesta smerom na Galantu. Už „umieram“ od hladu, bageta mi teda prišla vhod.
Ešte stále páli ostré slnko, vonku je neznesiteľné teplo. Posledných desať minút sme strávili v staničnej krčme pitím vychladenej kofoly. Vlak Os 4705 (jedna 810-ka) vyráža do Nededu o 15:43 hodín. Sadli sme si na sklápacie lavičky v priestore pri dverách, kvôli foteniu som to mal bližšie. Zastavujeme v Diakovciach a Tešedíkove. Budovy oboch zastávok nesú klasické prvky architektúry z čias MÁV, podobné sú na lokálkach po celom Slovensku. Trať č.134 bola dobudovaná roku 1909, istý čas sa dokonca uvažovalo o jej prepojení s traťou č.136 (Komárno – Kolárovo), ale nerealizovalo sa pre finančne nákladnú výstavbu mosta ponad Malý Dunaj.
V obci Žihárec sú dve zastávky – v prvej býva akýsi bývalý železničiar, penzista, takže je stále v dobrom stave; tá druhá na kraji dediny pri družstve nie je až tak využívaná. Navôkol je samá rovina, pšeničné a kukuričné lány kam len oko pozrie. Okrem toho prechádzame množstvom trstinou zarastených zavlažovacích kanálov. Na okraji dedín sa týčia vysoké topole. Táto krajina mi však v podstate nič nehovorí, zatiaľ som si k nej nevybudoval žiaden hlbší vzťah.
Kvalita cestovania je veľmi nízka – vlak sa neustále trepe na „nerovných“ koľajach, kolesá škrípu jak divé. Vlčany a Neded sú dve veľké spojené dediny na nive rieky Váh v Podunajskej nížine. Dovedna majú asi 6500 obyvateľov. V oboch je železničná stanica, Neded, kam sme dorazili asi o 16:12 hodín, je konečná. Budova je charakteristická, dvojpodlažná lokálková. Niekoľko vrstiev náteru na omietke sa už lúpe, takže sa nevie, ktorá farba bola vlastne pôvodná. Železničiari odomykajú niekdajšiu dopravnú kanceláriu a osviežujú sa vodou z vodovodu. Ja medzitým fotím, čo sa dá, vrátane koľajiska stanice i vlečky do poľnohospodárskeho družstva.
O 16:22 hodín sa v tom istom počarbanom motoráku ako vlak Os 4706 dávame na spiatočnú cestu. Pristúpili iba dvaja dedkovia. V čase lúčiaceho sa poobedňajšieho slnka pokračujeme naspäť tými istými zastávkami do Šale, kam prichádzame o 16:51 hodín. V pokladni kupujeme lístky a vraciame sa na perón, kam už o 17:05 hodín dorazil vlak Os 4217 z Bratislavy. Ešte predtým bol v stanici odbavený zrýchlený vlak Levičan.
Opäť teda cesta traťou č.130, aspoň som mal možnosť sfotovať stanice, ktoré nevyšli pri prvej jazde. O 17:38 hodín sme v stanici Nové Zámky – po nákupe lístkov a krátkom motaní sa po nástupišti nakoniec nasadáme do pristaveného osobného vlaku č.5005 s pravidelným odchodom o 18:17 hodín, smerujúceho do Prievidze.
Zastávku Bánov sa mi nepodarilo na snímke dobre vystihnúť, budem musieť počkať, kým opadajú listy stromov na priečelí budovy. Obloha je už zamračená, schyľuje sa k dažďu. Prechádzame cez Šurany, Ondrochov, Komjatice. Naplno leje až vo Veľkom Kýre. Do Nitry prichádzame o 19:15 hodín. Čas do prestupu na ďalší vlak sme vyplnili drobným rozhovorom, napokon si potriasli rukami a rozišli sa svojimi cestami.
Osobný vlak č.5118 vyráža zo stanice Nitra o 19:30 hodín. Nasleduje moja obvyklá, rutinná trasa – Mlynárce, Lužianky, Zbehy, Andač, Alekšince. V mojej domovskej stanici končím výlet o 20:03 hodín, už sa pomaly zvečerieva, no vidno ešte je – nanešťastie peší postup k domu mi opäť znepríjemnil dážď.
Počasie - Účastníci - Tomáš Radecký, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
