Krásna Hôrka - 10.júl 2007, ut.



Po absolvovaní cyklistiky do Čiernej nad Tisou máme jeden deň pauzu, najmä kvôli Rudolfovej veľkej únave. Na utorok hlásili predpovede nie príliš prívetivé počasie, ako reálne sa teda črtá uskutočnenie plánovaného výletu na hrad Krásna Hôrka – hoci pri každej ceste z Alekšiniec do Košíc a späť naň vidíme z auta, už roky rokúce sme ho nepoctili svojou návštevou.
Ráno vstávame pomerne skoro, už pred piatou, električku chytáme o 5:47 hodín na zastávke plynárne. Motorový osobný vlak č.6402 vyráža zo stanice Košice smerom na juh o 6:19 hodín. Cesta po trati č.160 pre nás nie je ničím novým, tunajšie stanice i zastávky už máme podrobne fotograficky zdokumentované. Košice opúšťame za Barcou, v Haniske vystupuje väčšina cestujúcich (všetko to železničiari). Obloha je prevažne zamračená, iba miestami vykukne slnko, navyše je trochu chladnejšie ako po uplynulé dni. Za Turňou železnica na svojom „novom“ úseku zo 60.rokov naberá stúpanie upätím krasovej planiny a Košickú kotlinu opúšťa prejazdom cez trojkilometrový Jablonovský tunel. Po ňom prichádza náš čas – o 7:37 hodín v stanici Lipovník vystupujeme, pričom náš vlak pokračuje ďalej do uzla Plešivec.
Podľa smeru šípky na hríbiku sa dávame od stanice kúsok po asfaltke na Krásnohorskú Dlhú Lúku s tým, že zakrátko by sme sa mali stočiť na poľnú cestu, no ďalej značku nenachádzame. Vraciame sa teda k stanici a po menšom špekulovaní nad mapou napokon volíme postup po hradskej do dediny a od križovatky v Lipovníku po hlavnej. Dobre sme urobili, na poli je tráva mokrá a zem vlhká – zbytočne by sme sa pred príchodom na hrad zasvinili. Definitívne vyrážame o ôsmej.
Po príchode k okraju obce Lipovník teda križujeme prechodom hlavnú cestu č.50 a po krajnici jej pravej strany kráčame na Krásnohorské Podhradie. Príjemné to teda nie je, spomaľuje nás hustá premávka, pozor treba dávať najmä na nákladné vozidlá. Od mauzólea, ktoré zatiaľ takpovediac nechávame v zálohe, ideme po asfaltovom chodníku, no len po parkovisko pri bývalom moteli (raz sme v ňom aj bývali). Nebo je už úplne zatiahnuté, čo znervózňuje v prvom rade Viliama, celý čas bedákajúceho, že bude pršať – s najväčšou pravdepodobnosťou hej, no na túto eventualitu sme vybavení.
Krajnicou pokračujeme ešte kúsok za motel a nato sa stáčame medzi domy v obci. Trasu si matne pamätám ešte zo starých čias – hore ulicou, kde sa spúšťa lejak a my vyberáme bundy, okolo kempingu a lesom po vedľajšej ceste č.549 smer Úhorná. Z lokálky sa potom stáčame po asfaltke k platenému parkovisku pod hradom, odkiaľ ostáva zdolať už len posledný stupák homoľovitým hradným vrchom k bráne. Dážď postupne ustal, mrholenie však stále pretrváva. Na mieste sme o 9:15 hodín, v pokladni kupujeme lístky a tiež povolenie k „zhotovovaniu amatérskych fotografií“, musíme však ešte asi polhodinu čakať na najbližší vstup. Medzičasom sa sem hore dotrepalo dosť turistov, mnohí z nich sú Maďari, pre ktorých musí byť toto miesto z hľadiska ich histórie kultové.
Hrad vznikol pravdepodobne na mieste staršieho hradiska v 13.storočí na ochranu obchodnej cesty vedúcej z banských oblastí Slovenského Rudohoria. Prvými majiteľmi Krásnej Hôrky boli Mariássiovci, od roku 1352 patril Bebekovcom. Okrem krátkej prestávky v 15.storočí, keď hrad obsadili vojská Jána Jiskru, na ňom vládli až do roku 1566. Počas tureckých vpádov boli Bebekovci svojho rodového sídla cisárom zbavení, rok na to smrťou Juraja Bebeka tento rod vymiera a hrad sa dostáva do rúk Andrássyovcom. Najskôr ho mali iba v dlhodobom prenájme, roku 1642 po získaní donačnej listiny začali s jeho prestavbou na šľachtické reprezentačné sídlo. Hrad prežil roku 1818 požiar, neskôr bol núdzovo rekonštruovaný a po roku 1875 sprístupnený ako rodové múzeum. Poslednou prestavbou prešiel v rokoch 1903-05, vo vlastníctve Andrássyovcov ostal až do konca druhej svetovej vojny, kedy ho znárodnil štát.
Pred začiatkom prehliadky nás rozdelili podľa jazyka výkladu na dve skupiny – Maďari a Slováci v pomere asi 1:1. Prví vchádzajú dovnútra slovenskí návštevníci, z druhého nádvoria sa presúvame do kuchyne a následne niekoľkými chodbami a menšími komnatami opäť von na nádvorie. Stúpame po schodoch do najstaršej časti hradu, prechádzame aj hradným žalárom a expozíciami súdobej vojenskej techniky, až sa napokon dostávame do obytných priestorov. Najmodernejšie pôsobia izby posledných majiteľov hradu – Dionýza a Františky Andrássyovcov, zariadené sú vybavením z druhej polovice 19.storočia.
Trasa záverom vedie do hrobky – miesta posledného odpočinku tunajších hradných pánov, biskupov, gemerských županov... všetkých rodiny Andrássy. Kedysi boli pánmi, elitou ešte aj medzi uhorskou šľachtou, a dnes? Dnes sa po ich hrade, ktorý pred storočiami bránili proti Turkom i Rakúšanom, po ich niekdajšom rodovom sídle, prechádzajú bezmenní turisti, ľahostajne načúvajúci výkladu sprievodkyne o im nič nehovoriacej histórii a bez pokory hľadiaci na portréty tých, ktorým boli kedysi poddaní. A to nevravím, čo si asi tak môže myslieť Zsófia Serédyová, manželka kuruckého generála Istvána Andrássyho, ktorej mumifikované ostatky sú vystavené v sklenenej vitríne v hradnej kaplnke. Na zaplakanie...
Ostatne, kaplnkou sa približne o 10:45 hodín končí prehliadka hradu. Ešte fotografovanie pred portálom a dávame sa na zostup do podhradia. Bratia už otravujú, že kedy si dáme kofolu, no pitie ešte máme vlastné, keď tak v Lipovníku. Z Krásnohorského Podhradia sa vraciame tou istou cestou, teda po hlavnej, s menšou zastávkou pri mauzóleu. Veľmi sa mi tam však už nechcelo ísť, navyše nemám drobné na vstup. V Lipovníku na pravé poludnie zachádzame do stredu dediny, no krčmu akosi nenachádzame – Rudolf teda len v potravinách kupuje fľaškovú šofokolu a nato pokračujeme k železničnej stanici, ktorá je od obce mierne bokom. O 12:30 hodín teda končíme peší postup a keďže len o pár minút sme zmeškali osobák do Košíc, nasleduje zdĺhavé čakanie na ďalší spoj o 14:37 hodín (Os 6407). Okrem nás nastupuje v Lipovníku ešte jedna rodinka, tiež návštevníci Krásnej Hôrky a naši raňajší spolucestujúci.
Do Košíc prichádzame po niečo vyše hodinke jazdy o 15:56 hodín. Pred sebou mám ešte jednu úlohu – kúpiť lístky na Fedcup-ový tenisový zápas, ktorý sa v Steel aréne odohrá 14.júla. Od stanice teda postupujeme peši k Steelke, no napokon zisťujem, že pokladne majú zatvorené a predpredaj prebieha v Informačnom stredisku v OD Dargov. Tam už ale idem sám, súrodenci sa na mňa vyprdli.

Počasie - zamračené, bezveterno, občasné prehánky, mrholenie, tep.asi 22°C
Účastníci - Viliam Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):






© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007