Podarilo sa mi nahovoriť Tomáša, aby sa k nám pridal na výstave cestovného ruchu ITF. On zasa navrhol, aby sme tam šli vlakom a skočili aj cez hranicu do Kittsee v Rakúsku.
Mama ma ráno doviezla autom do Hlohovca ako naposledy, kde som po chvíli čakania na peróne o 6:26 hodín nastúpil na vlak Zr 1732 Nitran, na ktorého palube už sedel kolega Radecký. Cestovali sme teda cez Leopoldov, Trnavu, Pezinok a Bratislavu-Vinohrady do jeho konečnej stanice, teda Bratislavy hlavnej o 7:34 hodín. Ešte minulý GVD Nitran jazdil až do Wien Südbahnhof cez prechod Marchegg.
My sme však mali v pláne cestovať do Rakúska inou trasou, teda cez Kittsee. Šesť minút nám bohato stačilo na to, aby sme sa presunuli od perónov pred stanicu, v stánku kúpili zľavnené 10-minútové lístky MHD a šli na autobusovú zastávku na Predstaničnom námestí. Autobus č.93 smer Rusovce odchádza o 7:40 hodín. Dvere sa zatvorili tak rýchle, že ma skoro pri nastupovaní pricvikli za ruksak. Trasa viedla okolo SAV a Novým mostom do Petržalky, kde o 7:50 hodín vystupujeme na zastávke žel.stanica. Tá sa nachádza presne na druhej strane koľajiska stanice, do ktorej sme dovnútra dostali cez monumentálny podchod. Aj staničná budova, jedna z najmodernejších na Slovensku, pôsobí na človeka prvým dojmom veľkolepo. Hneď mi do očí udrela tabuľa odchodov a príchodov, ktorej záber je umiestnený na obale cestovného poriadku ŽSR 2005/06. Jediným nedostatkom bola „kosa“ v celej hale.
Za spiatočný lístok som dal 80 korún, čo podľa môjho názoru nieje primerané na ten jeden kilometer jazdy do Kittsee. Na prvé nástupište sa nemôže prejsť len tak, cestujúci musí najskôr absolvovať pasovú kontrolu. Na slepej koľaji na pravej strane perónu bola pristavená futuristická elektrická jednotka rady 4024, ktorá napriek tomu, že do nej nastúpilo dosť ľudí, bola takmer prázdna.
Táto jednotka ako zrýchlený vlak č.7606 opúšťa stanicu Petržalka o 8:10 hodín. Za rusovským zhlavím stanice sa odpája vlečka do akéhosi priemyselného objektu. Akonáhle vychádzame spod panelovej zástavby, otvára sa nám pohľad na rovinu posiatu veternými elektrárňami a v pozadí s kopcami okolo Hainburgu. Ešte sme sa nestihli spamätať a už ako jediní vystupujeme o 8:15 hodín v hraničnej obci Kittsee.
Stará trať z Bratislavy do Parndorfu cez Kittsee (predtým stanica Kopčany) bola vybudovaná roku 1897, ale ustupujúce nemecké vojsko je roku 1945 nenapraviteľne poškodilo a dlhé roky nebola politická vôľa na jej rekonštrukciu. Doprava s Rakúskom sa toho času vykonávala výlučne cez starý prechod v Marcheggu. Trať Bratislava – Petržalka – Kittsee – Parndorf obnovili a elektrifikovali roku 1998 spoločne obe krajiny (tuším, že na otváraní sa ako minister dopravy zúčastnil ešte G.Palacka). Touto trasou jazdia všetky tri páry IC-vlakov do Viedne, pričom neelektrifikovaný marcheggský priechod využívajú hlavne vlaky Euregio a Sprinter (čosi ako zrýchlené).
Zastávka Kittsee je postavená v modernom plechovo-presklenom štýle. V nie je veľmi priestrannej čakárni je umiestnená jedna lavička a automat na cestovné lístky. Vedľa je dopravná kancelária s jedným zamestnancom ÖBB, čo v Rakúsku na takýchto miestnych zastávkach býva skôr výnimkou. Prechádzajú tade dve koľaje a tie križuje zabezpečeným priecestím stará cesta zo Slovenska.
Dali sme sa na cestu smerom do obce. V blízkej budove sídlili nejakí vojaci, asi hraničná stráž. Zašli sme zhruba do stredu Kittsee, kde sa nachádza požiarna zbrojnica a námestie s pomníkom padlým v oboch svetových vojnách. Obec sa postupne prebúdza do nového dňa, miestni sa na bicykloch zbiehajú na nákup pri obchode. Všetky domy, chodníky, trávnaté plochy boli vzorne upravené, ani som si nepripadal ako na vidieku. Možno je to tak lepšie, no už to nemá charakteristickú atmosféru našich zaostalých dedín.
Vraciame sa naspäť k stanici, pretože vonku je značne chladno. Všimol som si, že hneď za priecestím je colnica, teda hraničná čiara prebieha súbežne s traťou. Chvíľu sme posedeli v čakárni, ale ešte predtým sme si boli pozrieť prejazd nákladného vlaku s vozňami ŽSSK Cargo, ťahaného rakúskym Siemens-Taurusom. Staničné WC bola jedna radosť otestovať, u nás také na staniciach vidieť nemožno. O 9:07 hodín prichádza na I.nástupište (bahnsteig) zrýchlený vlak č.7607 Leitha z Wien Südbahnhof. Zopár ľudí vystúpilo, ale opäť jediní nastupujeme. Nasadená jednotka bola rovnaká, akou sme sa sem dostali. Zvnútra bola dosť podobná vláčikom TEŽ, ale v oddieli nebol stolík ani odpadkový kôs.
Cestu končíme o 9:12 hodín v Petržalke. Prechádzame znova rakúskou a slovenskou pasovou kontrolou, pričom som si aj vyžiadal razítko. Cez prechod sa potom presúvame na druhú stranu štvorprúdovej cesty, v stánku kupujem lístky na mestskú dopravu a linkou č.91 sa v natrieskanom autobuse presúvame na zastávku Aupark. Asi päť minút pešo je potom odtiaľ Incheba, kde po zakúpení 50-korunovej vstupenky čakáme na príchod otca a Rudolfom.
Valnú časť dňa teda trávime motaním sa po veľtrhu turistiky a cestovného ruchu ITF, ktorý sme naposledy navštívili pred dvomi rokmi.
Počasie - ráno teplota asi -13°C, jasno, slnečno, bezevterno, námraza Účastníci - Tomáš Radecký, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
