17.november predstavuje štátny sviatok – Deň boja proti totalite, takže v škole máme voľno. S Rudolfom sme sa ho rozhodli stráviť vlakovou túrou za hranice, konkrétne na Moravu.
Na svitaní prichádzame k alekšinskej stanici, odkiaľ o 6:02 hodín vyrážame vlakom Os 5103. Sprievodkyňa nám chce najskôr predať lístky do Zbehov obce, no keď zistí, že prestupujeme v „hornej stanici“ Zbehy, dá nám až do Trnavy. V Zbehoch o 6:10 hodín končíme jazdu motorákom a po chvíli sa od nitrianskeho zhlavia vynára okuliarnik zrýchleného vlaku Zr 2519 Nitran, nášho ďalšieho spoja, ktorý cez Bratislavu jazdí až do Viedne. Niekoľko ľudí nastupuje do vlaku s pravidelným odchodom o 6:14 hodín, ďalej trieliaceho po trati 141 cez Hlohovec do Leopoldova, kde prechádzame na trať č.120 zo Žiliny. V riadne prekúrenom kupé sedíme sami, v celom vlaku je pomerne málo cestujúcich. V Brestovanoch stojíme dlhšiu dobu a naviac za Trnavou vlak zastavuje ako osobák, čo je zrejme spôsobené rekonštrukciou koridoru. Našu cestu medzinárodným vlakom Nitranom končíme o 7:17 hodín v Trnave.
Z nástupištia prechádzame do haly stanice, kde kupujeme lístky (nechceli mi vydať do Šakvíc, len do Břeclavi na malý pohraničný styk). Do ďalšieho vlaku smer Kúty máme ešte množstvo voľného času, takže sa vydávame smerom k obchodnému centru Max. To však otvárajú až od ôsmej a tak postupujeme bočnými uličkami až do centra mesta, pričom zastavujeme aj pri miestnej soche generála M.R.Štefánika. Napokon sa vraciame k stanici a ako prví nasadáme do už pristavenej elektrickej pantografovej jednotky. Postupne sa zbierajú ľudkovia a o 8:51 hodín ako vlak Os 2604 vyrážame.
Železnica obieha zákrutou mesto po jeho západnom okraji a nato vbieha do zastávky Trnava predmestie. Trať č.116 ďalej pokračuje popri riečke Trnávke a stanicou Šelpice (všimli sme si tam cisternové vagóny českej firmy spracovávajúcej urán v Stráži pod Ralskem), zastávky a stanice Klčovany, Boleráz a Smolenice. Posledná menovaná stanica sa nachádza viac-menej v obci Trstín, pri areáli fabriky Chemolak. Potiaľto aj vystupovala väčšina cestujúcich. Nasleduje prechod hrebeňom pohoria Malé Karpaty Jablonickým tunelom a klesanie s esíčkom nad obcou Cerová.
Z uzlovej stanice Jablonica, kde majú aj malé rušňové depo, sa odpája lokálna trať č.117 do Brezovej pod Bradlom, dnes odstavená pre osobnú dopravu. Za zastávkou Hlboké stojíme v okresnom meste Senica – jej stanica je dosť vzdialená centru a preto aj sa v 30.rokoch konala petícia za preloženie železnice, čo však dodnes nebolo zrealizované. Na Záhorí zastavujeme v Šajdíkových Humencoch, Borskom Mikuláši, ako aj v najmladšom slovenskom sídle so štatútom mesta – Šaštíne-Strážach, ktorého dve názvotvorné časti predeľuje rieka Myjava. Kuklov predstavuje poslednú zastávku pred uzlovou stanicou Kúty na trati č.110, kam prichádzame cez bratislavské zhlavie o 10:11 hodín.
Rýchle prestupujeme, no bohužiaľ do nesprávneho vlaku (práve prišiel od Malaciek a „čistili“ ho od spomalených cestujúcich) – musíme teda na poslednú chvíľu prebiehať na opačnú stranu perónu, kde je pristavený motorák rady 810 Českých dráh. Ten odchádza ako vlak Os 4678 o 10:15 hodín zo stanice Kúty smerom do Brodského, vynovenej rýchlikovej zastávky, poslednej na slovenskom území. Po nej prechádzame mostom cez hraničnú rieku Moravu a dvaja spolucestujúci colníci – slovenský a český, kontrolujú pasy. Vozeň je temer zaplnený ľuďmi. Na opačnej strane trať č.110 (česká ako 250) vedie borovicovým a lužným lesíkom, míňame nefunkčné bývalé hradlo Dyje, podjazd diaľnice D2 a stanicu Lanžhot.
Vlak končí v uzlovej a hraničnej prechodovej stanici Břeclav o 10:35 hodín. Nemáme času nazvyš, a tak z peróna bežíme do haly, kde v pokladni (už za české) kupujem lístky. Břeclav je významným uzlom, možno jedným z najvýznamnejších v Českej republike, a to už od čias výstavby Severnej železnice cisára Ferdinanda. Trate odtiaľ vedú do Znojma (západ), Hodonína a Prahy na sever, Bratislavy a Viedne smerom na juh a ústi tu aj lokálna trať na Lednice s občasnou (víkendovou) prevádzkou. Porozhliadnuť sa nestíhame, nasadáme a už o 10:44 hodín vyrážame na sivo-modrom pantografe ČD vlaku Os 4604, mieriaceho až do Žďáru nad Sázavou vo Vysočine.
Vozeň je len poloprázdny, cestou však miestni pristupujú. Železničná trať sa ťahá neďaleko diaľnice Bratislava – Praha a jej úvodnou zastávkou je Ladná, mestská časť Břeclavi, po nej nasledujú Rakvice. V stanici Zaječí, ktorej strohá hnedá panelová budova je identická s Podivínom, sa odpája na východ neelektrifikovaná trať č.155 smer Hodonín. O 11:08 hodín prichádza pre nás už konečná – Šakvice, kde prestupujeme do samotného motorového vozňa rady 809, stojaceho pred prijímacou budovou, ktorý ako osobný vlak č.14615 opúšťa stanicu o 11:25 hodín.
Lúče obedňajšieho slnka zalievajú celú krajinu južnej Moravy, vrátane nášho už rozbehnutého vozňa. Železnica smeruje východným smerom a postupne sa vôkol nízkeho vŕšku stáča do údolia potoka na sever, pričom väčšinu cesty vedie otvoreným priestorom, poľom. Trať pod označením ČD ako č.254 je bez zastávok a má celkom len sedem kilometrov. Aj na Slovensku existovali ešte donedávna trate podobného charakteru – do Šamorína a Stupavy, dnes na nich už nefunguje ani pravidelná nákladná doprava.
Ústime do stanice Hustopeče u Brna (príchod o 11:25 hodín) po dvanásťminútovej jazde. Ako to býva zvykom, objekt stanice leží viac-menej na kraji mesta, pri priemyselných budovách, skladiskách. U strojvodcu si potvrdzujem čas odchodu späť, zároveň zisťujeme, že pokladňa je otvorená iba v pracovných dňoch. So stanicou je to, čo sa prevádzky týka, dosť podobné ako v Spišskom Podhradí.
Na pobyt tuto je nám prisúdená asi hodina a pol času, takže naše ďalšie kroky smerujú rovno do stredu mesta. Prechodom sa dostávame na druhú stranu Bratislavskej ulice a po chvíli sme v centre. Na námestí žiari biela renesančná radnica s mosadznými vežičkami, spolu s kostolom moderného vzhľadu a v strede priestranstva osadeným morovým stĺpom. Z blízkej hospody práve vyliezajú hluční futbaloví fanúšikovia, zrejme celú noc oslavujúci postup Česka na MS 2006 v Nemecku. Na opačnej, hornej strane námestia obdivujeme výklad vojenského obchodu a potom sa po dláždenej uličke dostávame k hotelu Centro. Práve tam som v lete 2004 počas cesty na návštevu k Tibimu kupoval nejaké pohľadnice. Na ostatok nášho času sa poberáme do krčmy, plnej a značne zahúlenej dvojmiestnosti s výčapom a tradičným separé a hracími automatmi, kde si dávame obed v podobe cesnakovej polievky (stála cirka 8 Kč) a kofoly.
K železničnej stanici prichádzame s miernym predstihom a ešte robíme zopár ilustračných záberov. Nad vŕškom, na ktorom leží väčšia časť mesta, sa začínajú zbierať akési čierne mraky. Ľudí sa tentoraz do vlaku nazbieralo o čosi viacej, ale lístky u strojvodcu si kupujeme ako prví. Osobný vlak č.14616 vyráža na tú istú krátku trať a už o 13:05 hodín po 12-minútovej jazde prichádzame späť do uzlovej stanice Šakvice. Rudolf skočil sfotiť budovu zozadu a ja som sa zatiaľ podujal kúpiť cestovné lístky. Podchodom sa presúvame na druhé nástupište. Na západe je ešte obloha jasná a páli ostré slnko, ktoré sa však onedlho bude musieť konfrontovať s čierňavou smerujúcou od Hustopečí.
O 13:09 hodín prichádza osobný vlak č.4609 zo Žďáru nad Sázavou. Nasadáme do pantografu a vraciame sa kurzom na domov po trati č.250. Cestou fotíme stanice, ktoré sme doobedu nestihli. V Břeclavi na vedľajšom peróne je pristavená motorová súprava rady 842 pripravená k odchodu do Znojma a taktiež rakúsky vlak s dvojposchodovými vozňami, asi EC alebo IC. Od tejto českej hraničnej stanice ideme v takmer prázdnom osobáku cez Lanžhot (akurát tam prebieha nejaká rekonštrukcia) a Brodské, do Kútov prichádzame o 13:59 hodín.
Premiestňujeme sa na opačnú stranu koľajiska a nastupujeme do iného, tentoraz bielo-červeného slovenského pantografu, vyrážajúceho pod označením Os 2609 o 14:11 hodín. Poobedňajším Záhorím sa vraciame cez Senicu (opäť tu stretávame červenú žehličku Carga Slovakia, rovnako ako v auguste), Jablonicu a tunelom podchádzame Malé Karpaty. Ešte na severnej strane pohoria sa mi podarilo foťákom zachytiť výhybňu Dúbrava, kde žiadne vlaky nestoja a ani nie je značená v bežných mapách. Od Smoleníc pristupujú ľudkovia. Pred trnavskou stanicou míňame bývalý staničný objekt (doslúžil v 80.rokoch), ešte starú výpravnú budovu MÁV, dnes sídlo železničnej polície a o 15:28 hodín stojíme na III.nástupišti.
Vzhľadom na to, že akurát nám domov dobre nevychádzajú vlaky, presúvame sa pomaly už na súmraku k obchodnému stredisku Max, kde sa po chvíli stretávame so zvyškom rodinky – otcom, mamou a Viliamom. Po krátkej prehliadke a nejakom tom nákupe sa už pod rúškom tmy vraciame domov, do Alekšiniec.
Počasie - ráno chladno, doobeda vyjasnenie, poobede oblačno Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
