Kým začiatkom roka som v Prahe strávil asi 6 týždňov, tentoraz som sa „dopustil“ presne opačného rekordu... keďže druhé kolo prezidentských volieb padlo na víkend pred Veľkonočnými sviatkami, v „stovežatej“ som strávil iba necelé štyri dni, už vo štvrtok po matike sa vraciam späť na Slovensko. Petrológiu sedimentov som akosi odignoroval a šiel na skorší vlak, t.j. EC František Křižík s odchodom z Holešovíc o 14:30 hodín. V Bratislave som okolo siedmej večer, po príchode do Alekšiniec uvažujem nad zajtrajškom...
Vyhráva geologická vychádzka – od jedného známeho, študujúceho geológiu v Bratislave, som dostal tip na lokalitu drevných opálov vo Veľkom Ďure, navyše v okolí Levíc je viacero bývalých lomov, ktoré stoja za návštevu. Vyrážame okolo pol desiatej, vo Veľkom Ďure sme necelú hodinku nato. Lokalitu sme sa na základe súradníc snažili lokalizovať včera, napokon sme však predsa trocha poblúdili. Od autoservisu v Rohožnici sa púšťame k družstvu a odtiaľ poľnou cestou hore miernym kopcom. Cestou sme sa pobavili na billboarde „Bačova cesta“ s vyobrazením viacerých obcí „rázovitého severu“, ktorý do koloritu južného Slovenska úžasne zapadá :D
Vyzerá to, že opály na lokalite vo Veľkom Ďure niekto pred nami už vykopával, a to intenzívne. V neveľkom, ale zato prudkom svahu, akýsi zberateľ vyhĺbil pozoruhodný odkryv. Ako sme sa presvedčili, kladivo a špachtľa mu na to isto nestačili. Veci skladáme v tieni pri „diere“ a všetku svoju pozornosť venujeme už iba opálom. Podložie je tvorené sedimentom pripomínajúcim spevnené a stvrdnuté bahno s množstvom nečistôt, v ňom sa nachádza celé kvantum prekremenených a opalizovaných vetvičiek či kmeňov stromov. Práve kmene vytvárajú akoby žily drevných opálov. Väčšie kusy sa nám nepodarilo získať, keďže materiál je dosť drobivý. Aj mi prišla škoda to tam rozkopávať. Sústredili sme sa najmä na rozbíjanie kamenia v navŕšenej hlušine, v ktorej sme opálov ešte stále našli požehnane. Azda najväčšou zaujímavosťou bol v zemi zapustený kmeň, ktorý navrchu ešte pozostával z pôvodnej drevnej hmoty, nižšie akoby tvrdol a „kamenel“, pričom v najspodnejšej časti už bol mineralizovaný. Z lokality, ležiacej čo by kameňom dohodil od vodnej nádrže Rohožnica, odchádzame s plnými batohmi. Úlovok je väčší, než sme čakali.
Ďalším miestom, ktoré máme v pláne navštíviť, je lom v chatovej osade pri Leviciach. Od Veľkého Ďura sa teda presúvame mierne na východ, v ústrety kopcom Štiavnických vrchov. Prejazd Levicami nie je úplne priamočiarý, skoro sme sa zamotali. Spomínaný lom leží v záhradkárskej osade pri miestnej komunikácii v smere Mýtne Ludany. Auto odstavujeme pri úzkej ceste smerujúcej k chatám. Na dohľad máme vŕšok Šikloš, na ktorom sa nachádza pamätník druhej svetovej vojny a rozhľadňa. Cestu k lomu nám poradili miestni.
V minulosti sa tu ťažil travertín, takzvaný "levický zlatý ónyx", využívaný na stavebné účely. Lokalita je vskutku zaujímavá – kryštály aragonitu (napokon som sa však dočítal, že údajne pseduohexagonálneho kalcitu), kryštalický vápenec s rôznymi povrchovými štruktúrami, niektoré balvany vybrúsené... vysvetlením môže byť, že lom v minulosti patril akémusi SOU-čku. Najzaujímavejším nálezom je kus mineralizovaného kmeňa, ktorý aj napriek jeho váhe berieme domov. Keby batohy už neboli plné, možno by sme ešte chvíľu ostali. Určite by som sa sem ešte vrátil. Ďalšie lokality vypúšťame, vzoriek už máme na dnes dosť. Návrat čo možno najkratšou trasou a doma triedenie a čistenie kameňov...
Počasie - jasno, slnečno, tep.asi 25°C Účastníci - Róbert Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
