Ghana - november 2013



Posledný novembrový týždeň roku 2013 mi bolo súdené stráviť v hlavnom meste Ghany, Accre. Let cez Frankfurt bol OK, s Lufthansa Private Air. Jedna z letušiek na palube bola Slovenka, čo bolo naozaj osviežujúce. Nestalo sa mi to prvýkrát, stretol som slovenskú letušku aj na palube Emirates, pri lete do Kapského Mesta. Večer na letisku ma čakal kolega, odviezol ma do nového moderného hotela Best Western a chvíľku sme ešte posedeli pri bare.
Accra, typické africké mesto. Dopravný chaos, ľudia predávajúci tovar na križovatkách (tu to nazývajú „hawking“), ženy a muži so stohmi nákladu na hlave. Ľudové štvrte akoby z oka vypadli svojim sestrám z Lagosu a Nairobi. Aj keď treba dodať, že priemyselný park Free Industrial Zone v časti Tema na sever od Accry bol moderný a zniesol aj prísnejšie kritériá. Na ulici v meste stádo kráv brzdiace dopravu. Fotenie z kabíny auta. Ako zvyčajne. Len ma kolega varoval, aby ma pri tom nevideli dopravní policajti, lebo by z toho boli problémy končiace pokutou. Policajti majú v obľube zameriavať sa na cudzincov za volantom, ktorých pokutujú za veci, ktoré domorodým vodičom prejdú bez povšimnutia. Osobne som bol toho svedkom a účastníkom.
Mal som v úmysle si kúpiť niečo miestne, tak ma kolega zobral do štvrte, v podstate slumu, kde remeselníci bývali, vyrábali a predávali svoje výrobky. Jeden ošarpaný obchodík vedľa druhého, v každom plno krásnych veľkých aj malých sôch, malieb, ozdôb, šiat a iného tovaru. Neudržal som sa a kúpil som nejaké sošky, jednu olejomaľbu, ktorá ma zaujala a farebné ženské šaty. Kolega bol zdaný vyjednávač, takže myslím, že lepšie ceny by sme už nedostali. Chcel som si vyfotiť mužov, ženy a deti posedávajúce pred obchodom. Spýtal som sa, či súhlasia s fotením. Na moje veľké prekvapenie mi chlapík povedal, že nie. Tak sme sa s majiteľom obchodíka dohodli, že keď si u neho niečo kúpime, zariadi fotenie. Tak sa aj stalo.
Na večeri sme boli dvakrát v reštaurácii zriadenej na palube vyradeného lietadla, blízko letiska. Zvláštna atmosféra, ale chutná kuchyňa. Len sa domáci vždy smejú, že sa vyhýbam silne koreneným jedlám a pikantným omáčkam. To isté som zažíval v Lagose, Nairobi aj v Juhoafrickej republike. Také pálivé jedlá, ako sa tam jedia, by ma odrovnali. Vplyv indickej kuchyne. Raz po večeri sme zašli do jedného miestneho pubu, kde hrala živá jazzová hudba. Bolo tam dosť veľa cudzincov (belochov), takže podnik asi v pohode. Bolo tam fajn, bol tam istý potenciál pre ďalšiu zábavu, ale bolo sa treba včas vrátiť do hotela.
Posledný večer pri odchode na letisko došlo k miernym komplikáciám. Boli sme vo firemnej kancelárii. Kolegu som poslal domov a ubezpečil som ho, že kľudne môžem ísť taxíkom. Taxík mala zavolať asistentka, ktorá tiež ostala v kancelárii. Predpokladal som, že taxík príde pred firmu ako to býva zvykom. Keď však nastal čas ísť, zistil som, že máme vyjsť na rušnú ulicu a tam budeme stopovať taxi. Lenže sme hneď zistili, že náš smer je policajne uzavretý a v protismere idúce taxíky boli všetky obsadené. Hneď sa nás vrhli pouliční predajcovia a chceli nám pomáhať, veľmi to však platné nebolo. Tak sme sa tam motali, chodili hore dole po ulici (ja s batožinou na kolieskach v každej ruke, cez tie výmole to nebolo bohviečo a zveriť kufre domorodcom som nemal v úmysle). Chcel som zavolať kolegovi, ale mne tam nefungoval roaming (Orange!) a dievčina si nechala telefón v kancelárii. Tak som ju poslal nech ide volať, že ju tu počkám. Po chvíli som to oľutoval – ocitol som sa obklopení okolitých domorodcov, nefungoval mi telefón a ona sa nevracala. Začal sa ma zmocňovať dosť nepríjemný pocit. Medzitým išiel okolo prázdny taxík, ktorý sme s mojimi pouličnými pomocníkmi zastavili a nechali stáť na krajnici. Musel som predsa počkať na asistentku, ktorá nie a nie sa vrátiť. Nakoniec prišla, nič neporiešila, takže odstavený taxík prišiel vhod. Tak som sa šťastne dostal na letisko v ošarpanej zaprášenej starej káre bez klimatizácie, jazdiacej s otvorenými oknami a dvere šlo len sťažka otvoriť. Do kufra sme sa vôbec nedostali, batožina išla na zadné sedadlá. Ale dobre to nakoniec všetko dopadlo.

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Róbert Nádaskay, Foto: Róbert Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2013