Hoci nenapadlo toľko snehu, koľko by sa na správnu zimu patrilo, predsa len na lesných chodníkoch ho nejaké to množstvo ostalo a vzhľadom na to, že na dajakú väčšiu turistiku sme po stránke vybavenia neboli uspôsobení, rozhodol som sa len pre takú menšiu prechádzku: Margecany – Kysak po ceste.
Košice opúšťame osobným vlakom č.7802 do Popradu a po niečo vyše polhodinke jazdy údolím Hornádu vystupujeme o 7:54 hodín na zastávke Margecany, v miestnej časti Rolova Huta. Vlak ďalej smeruje do nie veľmi vzdialenej uzlovej stanice Margecany, križovatky s traťou č.173 (od Červenej Skaly), a my sa po sfotení objektu zastávky dávame pomalým krokom asfaltovou cestou vsadenou medzi dvojkoľaj trate č.180 a zamrznuté jazero Ružínskej priehrady.
Kdesi pod jej hladinou, v zákrutách údolia Hornádu, kedysi viedla bývalá Košicko-bohumínska železnica, kým na prelome 40. a 50. rokov nezačali budovať novú dvojkoľajnú trať. Navyše vznik vodohospodárskej priehrady Ružín si okrem zaliatia dedín Malý Folkmár, Ružín a Košické Hámre, vyžiadal aj zrušenie zastávky v spomínaných Hámroch a preložku trate do novovybudovaného Bujanovského tunela, s dĺžkou 3411 metrov druhého najdlhšieho na Slovensku. Starý a nepomerne kratší tunel KBŽ však ostal dodnes využívaný (na rozdiel od Kraľovianskeho alebo Ťahanovského), pretože prešiel do majetku obce a tá ho dala prerobiť na cestný tunel pre potreby tunajších chatárov a rekreantov.
Sfotili sme severozápadné portály oboch „dier v kopci“ a vošli do tmy tunelovej rúry staršieho z dvojice. Priamo pred nami slabo vidieť svetlo opačného portálu. Povrch cesty už rokmi dosť utrpel používaním, je tu množstvo výmoľov – vyberám teda baterku, nech si aspoň vidíme pod nohy. Ako som si stačil všimnúť, miestami bola vynechaná obmurovka klenby a steny tvorili iba samotné opracované skaliská. Na opačnej strane tunela, opäť pri vodnej nádrži, sme o 8:23 hodín a po krátkej pauze pokračujeme v postupe, pričom definitívne vchádzame do lesa pri chate Marica (zrejme funguje len v lete).
Naberáme stúpanie. Miestami pomedzi stromy vykukuje slnko, no po chvíli sa znova zatiahne oblakmi. Kdesi na mieste zvanom Ruský dol, hlboko v listnatom lese masívu Bujanov (756 m.n.m.), sa skladáme a dávame si pauzu na desiatu, respektíve ešte raňajky. S pribúdajúcimi výškovými metrami (okrem toho, že sa už potíme jak svine) sa čoraz viac vzďaľujeme od vodnej nádrže. Zdá sa nám, ako keby sa cesta kľukatila úplne iným smerom, no neschádzame z nej. Postupne sa dostávame k miestu križovania lesných ciest, kde sa nachádza nejaký vodojem a odkiaľ začíname klesať. Otvára sa pred nami zasnežená lúka so záhradkárskou osadou, na istote nám pridávajú aj ľudské stopy vedúce z nášho smeru.
Svah, do ktorého je vsadená lesná cesta, je čoraz strmší, no zasa máme na dohľad vodnú nádrž. Začína prudké klesanie, miestami aj mierne šmykľavé. Cesta znova naberá asfaltový povrch a takto nás o 10:35 hodín privádza k priehradnému valu vodnej nádrže Ružín. Dávame si niečo pod zub, trochu čaju a pokračujeme v postupe. Okolo priehrady sa nachádza niekoľko objektov Slovenského vodohospodárskeho podniku, niet tam však ani živej duše. Poniže priehrady míňame dnes už nefungujúci bývalý pioniersky tábor „Stavbár“ a napájame sa na autocestu Košická Belá – Malá Lodina. Súčasťou vodného diela na Hornáde je i menšia vodná nádrž Malá Lodina, okrajom ktorej teraz kráčame. Podarilo sa nám stretnúť už aj nejaké tie autá, no stále máme vozovku viac-menej len pre seba.
O 11:30 hodín sa dostávame k trati č.180, vedúcej ponad vodnú nádrž monumentálnym oceľovým viaduktom, na ktorého západnom konci leží zastávka Ružín. Míňame priehradu a ďalej postupujeme po toku rieky Hornád až do zapadákova zvaného Malá Lodina. Chceli sme skočiť do krčmy, no nejako sme tu žiadnu nenašli, preto ideme rovno k železničnej stanici.
Samotné jadro obce aj s kostolom sa nachádza na pravom brehu Hornádu, asfaltka tu vystupuje prudko hore svahom k stanici, kde sme o 12:10 hodín a kde končíme túto nenáročnú vychádzku. Budova je socialistický betónovo-hliníkovo-papundeklový zlepenec, interiér je rovnako zariadený bez zmeny už azda 30 rokov. Lístky sa tu vydávajú, nie však lepenkové, ale písané papierové.
Zdola z dediny sa už začínajú zbierať miestni ľudkovia a o 12:28 hodín prichádza peršingom ťahaný osobák č.7809, ktorým sa cez Kysak vraciame domov do Košíc (príchod 12:56 hodín). Na Terasu od stanice smerujeme peši, pričom sme sa ešte zabehli pozrieť do centra, na Hlavnú ulicu a k OD Dargov.
Počasie - ráno oblačno, inak slnečno, jasno, M.Lodina - znova zamračené, tep.asi 0°C Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
