Na stredu sme mali v pláne nejaký menší vlakový výlet po východe, nie celodenný, tak aby sme späť boli zhruba okolo obeda.
Zo stanice Košice vyrážame o 7:46 hodín smerom na sever po trati č.180 vo vlaku Os 8706, zelenej pantografovej súprave do Prešova. Podľa oblohy sa črtá celkom pekné počasie. V Kysaku sa vetvia dve trate – 180-ka, teda bývalá KBŽ, smeruje severovýchodne, zatiaľ čo naša č.188 na sever zákrutou ponad obec Obišovce a od tamojšej zastávky pozvoľna klesajúc do širokého údolia rieky Torysa.
Vlak obsluhuje zastávky Ličartovce, Drienovská Nová Ves obec, Drienovská Nová Ves (kde sa aj križuje s rovnakou súpravou v opačnom smere), Kendice a v Haniske pri Prešove nestojí. Nasleduje prejazd okolo rušňového depa Prešov a celým koľajiskom stanice, kde nás čaká príjemné prekvapenie – súprava zastavuje na druhom nástupišti. Áno, nástupišti. V lete sa výstavba perónov ešte iba rozbiehala, dnes je to až na drobné detaily (ako napríklad podchod) viac-menej hotové. Konečne sa teda Prešov stal stanicou na úrovni. Dlhé roky to bolo tak, že keď človek vyliezol z tej impozantnej budovy (niekedy koncom 80.rokov nahradil starú „MÁV“ výpravnú budovu), ocitli sa pred ním zo tri-štyri štrkom obsypané koľaje, dokonca bez poriadnych nástupných hranolov.
V tejto stanici končíme jazdu o 8:25 hodín a keďže máme na prestup vyše desať minút času, presúvame sa betónovým podchodom do haly pozrieť naše ďalšie spojenie. Vraciame sa na perón č.2, kde už stojí pristavená motorová súprava 812+011 na Humenné. Už v lete som si všimol, že na tej trati jazdia takéto motoráky, avšak keď som tadeto prechádzal v auguste 2005 s Tomášom Radeckým, šli sme klasickým osobákom vedeným 750-kovým okuliarnikom.
Zopár ľudkov sa vo vozni nazbieralo a o 8:38 hodín teda ako Os 9107 môžeme vyraziť zo stanice po okraji krajského mesta Prešov, pričom po chvíli vbiehame do priemyselnej zóny so stanicou Šarišské Lúky. Jej hlavný význam spočíva v nákladnej doprave, obsluhe vlečiek z blízkych závodov. Musím spomenúť, že práve v tento deň pár hodín po našom odjazde sa tu stala kuriózna dopravná nehoda – auto schádzajúce exitom zo štvorprúdovky nevybrzdilo pomerne ostrú zákrutu za staničnou budovou a vletelo priamo do koľajiska; keďže v tej chvíli neprechádzal žiaden vlak, obišlo sa to celé bez smrteľných následkov.
Pokračujeme údolím Sekčova povyše potoka s výhľadom na masív Stráž (739 m.n.m.) severne od nás, pričom spomíname aj na prechod Fintickým sedlom (júl 2006). Nato míňame zrušenú železničnú zastávku Nižná Šebastová a stojíme v uzlovej stanici Kapušany pri Prešove, kde sa trať č.193 na Humenné odpája od staršej bardejovskej dráhy č.194. Stanica má význam aj pre nákladnú dopravu – nachádza sa tu veľké skladisko pohonných hmôt Slovnaft. Za dedinou sa teda dostávame k súbehu tratí a pokračujeme východným smerom, údolím potoka Ladianka, prvou zastávkou je Lada.
Železničná trať č.193 bola vybudovaná v období Slovenského štátu, do prevádzky uvedená roku 1943, teda väčšina objektov nesie charakteristické prvky architektúry tej doby (jednoduché línie, strohé dekorácie…). Tak je tomu aj v prípade stanice Nemcovce, nachádzajúcej sa na okraji obce Lipníky, kde pár minút čakáme na križujúci osobný vlak od Humenného vedený motorovou 810-kou.
Po krátkom postupe podchádzame hlavnú cestu č.73 na Svidník (a tiež Duklu), vstupujeme do Nemcovského tunela (tunel pod Petičom), na ktorého opačnej strane ústime do doliny Medzianskeho potoka a vchádzame do zastávky Pavlovce. Keďže táto je pomerne vzdialená od rovnomennej obce, nastupuje tu len zopár ľudí. Už pred tunelom sa obloha zatiahla čierňavou a pri nájazde na prvý oceľový viadukt pred Hanušovcami z nej začína padať. Druhý Hanušovský viadukt, vedúci trať č.193 oblúkom južným výbežkom mesta, je najdlhším železničným mostom na Slovensku. Hneď po jeho prejazde nasleduje zastávka Hanušovce nad Topľou mesto a po nej „nákladná stanica“ Hanušovce nad Topľou.
Ďalšou veľkou obcou na trase je Bystré, kde už je nával cestujúcich citeľnejší. Vedľa železničnej zastávky leží dnes už poloschátraný objekt cementárne, v ktorej po odvolaní z úradu komunistami pracoval aj otec deda Albína. Vlečka do nej vedie z koľajiska nasledujúcej stanice Čierne nad Topľou, ktorú pre moju absenciu na toalete fotil pre zmenu Rudolf.
Postupne zostupujeme z kopcov na úroveň rieky Topľa, pričom tá nás spolu s autocestou privádza k schátranej budove zastávky Hlinné. Taký nával som doposiaľ nemal možnosť vidieť – okrem niekoľkých „domorodcov“ tu nastupuje skupina prinajmenšom štyridsiatich Cigánov. Fanúšika železnice celkom iste poteší, keď je tento spôsob dopravy miestnymi tak hojne využívaný.
Údolie Tople sa pozvoľna rozširuje do roviny, opúšťame pahorky južnej časti Ondavskej vrchoviny a prichádzame do okresného mesta Vranov nad Topľou. Stanica je zložená akoby z dvoch stavieb v strede prepojených nízkou prijímacou budovou so zastrešeným perónom. Jej svetlý náter čiastočne ožiarený ostrým slnkom takmer dokonale kontrastuje so zatiahnutou čiernou oblohou na pozadí. Drvivá väčšina z osadenstva súpravy vystupuje a za rôznym účelom sa poberá do mesta, takže my sa môžeme opäť naplno venovať fotografovaniu.
Pokračujeme na východ. Z humenského zhlavia vranovskej stanice sa na južný smer odpája dnes už pre osobnú dopravu nepoužívaná trať č.192 do Trebišova. Odkláňame sa od toku rieky Topľa a ťaháme sa po okraji mesta cez zastávku Vranovské Dlhé (takzvaná „malá zastávka Vranov“ v časti Dlhá) a Hencovce, ležiacu pomerne ďaleko od jadra dediny, no v blízkosti rozťahaného areálu drevospracujúcej fabriky Bukoza. Vlečka pre potreby nákladnej dopravy z tohto závodu ústi do stanice Nižný Hrabovec, podľa tvarov evidentne socialistickej stavby, avšak rekonštrukciou upravenej do celkom slušnej podoby.
Opúšťame povodie Ondavy a vnárame sa do lesa Pozdišovského chrbátu, kde trať vedie súbežne s hlavnou cestou č.18 (priesmyk Makov – Žilina – Michalovce), pričom po hodnej chvíli sa od nej odpája a vstupuje do zrenovovaného Strážčanského tunela. Na druhej strane sa dostávame do okresu Michalovce, do nivy ďalšieho z velikánskych východoslovenských tokov – rieky Laborec. Po ľavej strane trate spoza húštiny vykúkajú komíny a iné štruktúry závodu Chemko. Do uzlovej stanice s traťou č.191 (Michaľany – Medzilaborce), Strážskeho, vstupujeme oblúkom od juhu a o 9:59 hodín tu vystupujeme. Výpravca vychádza z dopravnej kancelárie, „placačkou“ dáva signál a motorák nastupuje na záverečný 9-kilometrový úsek do konečnej stanice Humenné.
V pokladni som kúpil lístky až do Košíc a najnovšie vydanie Podvihorlatských novín, potom sme si dali čosi pod zub v čakárni a presunuli sa na mrazivým vetriskom bičovaný perón. O 10:26 hodín prichádza od severu z Brekovskej brány osobný vlak č.8906 (Humenné – Košice), na ktorý v Strážskom nasadá asi 5-6 ľudí vrátane nás. Máme problém – hoci v týchto dňoch sú vlaky spojenia východ – západ dosť vyťažené, vo východzej stanici za 754-kového okuliarnika zaradili len dva kupé vozne, ktoré sú tým pádom úplne narvané. Sprievodca nám horko-ťažko vydoloval dve miesta, no tí, čo pristupujú v nasledujúcich zastávkach, musia postávať na chodbe.
Tento vlak je osobný, stojí teda aj v Pustom Čemernom, Nacinej Vsi a Petrovciach nad Laborcom. V Michalovciach, ktoré sú pasované za pomyselnú metropolu Zemplína, prichádza aj tomu adekvátny nával cestujúcich. Lokomotívu menia v Bánovciach nad Ondavou, čo na pár minút vytiahlo asi tri štvrtiny osadenstva vlaku von na cigaretku. Od uzlovej stanice Trebišov pokračujeme nie na Michaľany, ale po spojke trate č.190 cez Čeľovce do Slanca, kde znechutený podmienkami, za akých cestujeme, zaspávam. Prepásol som teda prechod Slanskými vrchmi a prebral sa až počas prejazdu stanicou Krásna nad Hornádom na periférii Košíc.
Vlak končí svoju jazdu o 12:06 hodín v „hlavnej“ košickej stanici, oproti ostatným dnes navštíveným miestam ponorenej do hustej hmly. Na Terasu kráčame peši, treba sa trocha prevetrať z tej hroznej jazdy – teeeda, niečo také som zažil naposledy pri ceste rýchlikom Liptov, keď som stál natlačený pri okienku na chodbe (ešteže som mal prísun čerstvého vzduchu) z Trenčína po Leopoldov.
Doma na Bernolákovej ulici sme tesne pred jednou hodinou, akurát na obed. Potom oddych, zápisky a plánovanie činnosti na nasledujúci deň.
Počasie - slnečno, za PO zamračené, Zemplín - slnečno, neskôr opäť oblačno, KE - hmla, chladno Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
