Po železnici - august 2005

Deň 5 - 5.august 2005, pi.


Vyrážam skoro ráno, tak ako prvý deň tejto akcie, na osobný vlak č.5103 (Leopoldov – Nitra) do Zbehov, kde vystupujem o 6:10 hodín a následne prechádzam na zrýchlený vlak smer Viedeň (ER Nitran, pravidelný odchod o 6:14 hodín). Tomáš už sedel v jednom z kupé prvého vozňa súpravy. Zastavujeme v Hlohovci a o 6:35 hodín vysadáme v Leopoldove. V tejto stanici máme do príchodu ďalšieho spoja dve hodiny času. Pôvodne sme sa vybrali do mesta, avšak začínajúci dážď nás prinútil k návratu na stanicu.
Budova stanice je pomerne stará, asi ešte z čias výstavby trate na Považí (70.roky 19.stor.), fasáda je tehlová, neomietnutá, natretá načerveno. Sídlo prednostu leopoldovskej stanice sa nachádza na opačnej strane ulice a je približne také veľké ako prijímacia budova. Popri vysedávaní v hlavnej hale dospávame skoré ranné vstávanie.
Rýchlik R 603 Čingov je jeden z tých vlakov, premávajúcich na trase Bratislava – Košice, ktoré sú v čase dopravnej špičky beznádejne plné. Teraz to našťastie nehrozí. Z Leopoldova vyrážame presne podľa GVD (žiadne meškanie, sláva!) o 8:33 hodín. Miestenky už máme, včera som ich kupoval v Moldave nad Bodvou. Vyskytol sa však malý zádrheľ – na jednom z našich miest už sedel akýsi dedko, bolo by blbé ho vyhadzovať, aj keď nemal toľko chochmesu, aby si miesto zarezervoval. Usadil som sa teda k oknu, kvôli foteniu, Radecký na sedadlo vedľa.
Dedko cestoval do Liptovského Mikuláša, až po Trenčín drístal s chlapíkom, ktorý sedel pri ňom, potom sa preorientoval na nás. Rozprával rôzne historky, prichytené vtipy a sem-tam hodil aj nejakú poznámku k vládnej politike. Keďže sedel oproti mne, musel som sa tváriť, že ma to zaujíma. Na jeho otázku, či ma neotravuje, odpovedám samozrejme „nie“, no najradšej by som ho zaškrtil. Radeckému to mohlo byť jedno, ten si čítal časopis.
Vlak medzičasom zastavuje v Trenčianskej Teplej a Púchove. Za ním sa trať kľukatí po okraji vodnej nádrže Nosice a nasleduje stanica Považská Bystrica. Na pravom brehu rieky Váh, na kopci spomedzi lesného porastu vytŕčajú polozrúcané steny Považského hradu. Bytčou vlak prechádza, pri vodnej nádrž Hričov sa stáčame na východ a o 10:34 hodín z rýchlika Čingov vystupujeme v Žiline. Podchodom prebiehame do vestibulu, kontrolujeme informačnú tabuľu a prechádzame na príslušné nástupište. Osobák č.7857 smer Ružomberok, odchádza o 10:45 hodín. My na jeho palube nechýbame.
Rieku Váh križujeme starými žilinskými mostami, míňame zastávku Teplička nad Váhom a zastavujeme až vo Varíne. Za uplynulý mesiac tadeto prechádzam už tretí raz. Nasleduje Strečno. Chvíľu obdivujeme zrúcaniny jedného z najneprístupnejších hradov na Slovensku, nachádzajúce sa na skalnom brale na náprotivnej strane riečneho údolia, nato prebiehame dvojicou tunelov, skracujúcich cestu Domašínskym meandrom Váhu. Údolie je úzke, železnica vkliesnená medzi hlavnú autocestu a rieku. Po oboch stranách doliny vystupujú strmé kopce Malej Fatry.
Prechádzame do Turčianskej kotliny a stojíme vo Vrútkach. Aj tu sme už prestupovali – pred troma dňami. Väčšina cestujúcich vozne osobného vlaku opúšťa. S ďalším postupom absolvujeme zastávky v Sučanoch, Turanoch, Krpeľanoch a Šútove. Trať sa ťahá len tesne povyše menšej vodnej nádrže Krpeľany. Po prejazde dvojkoľajným, 523-metrovým Kraľovianskym tunelom, končíme o 11:29 hodín v uzlovej stanici Kraľovany.
Obec je situovaná hneď za stanicou, južným smerom. Okrem toho, že ňou prechádza trasa bývalej Košicko-bohumínskej železnice, leží tiež na hlavnej autoceste Bratislava – Košice (severná trasa). Je to jediná oravská obec ležiaca na brehoch Váhu. Miestna staničná budova je prízemná, obdĺžnikového pôdorysu, s pomerne dlhým perónom. Nástupište na vlaky do Trstenej sa nachádza na druhej strane koľajiska, prístup k nemu je cez podchod. Nakoľko sú Kraľovany uzlovou stanicou, zastavujú tu aj významnejšie rýchliky. Hala v prijímacej budove je priestranná, steny obkladané drevom, zdobené ľudovými motívmi a veľkým nápisom: „Orava Vás víta!“
Vlaková súprava zložená z motorového vozňa radu 811 a niekoľkých „prívešákov“, je pristavená na tzv.oravskom nástupišti. Ako spoj Os 7911 vyráža do Trstenej o 11:45 hodín. Prechádzame ružomberským zhlavím stanice, súbehom tratí, a dostávame sa na lokálnu trať č.181. Táto vedie na vyvýšenom násype nad cestou, poniže ktorej rýchlo preteká rozbúrená, dohneda sfarbená rieka Orava. Jej údolie je v týchto miestach uzučké.
Sedíme v prednej časti jedného z vozňov a sťahovacím okienkom sledujeme trasu. Prvým zastavením je Kraľovany zastávka, ktorá sa nachádza pri akomsi rekreačnom stredisku. Pri Párnici sa dolina Oravy rozširuje, prechádza do kotliny. Párnica, Istebné, Veličná, zastávka Dolný Kubín – to všetko mi už je známe z Tatier na bicykli. V Dolnom Kubíne prechádzame ponad rieku oceľovým mostom, odkiaľ na moment vidno i tie ostatné – cestný, drevený a lávku (ktorou sme šli na bicykli); všetky vedú zo sídliska Veľký Bysterec do centra. Počasie je nanič – na leto extrémny chlad, mrholenie a prehánky striedali občasné chvíle „pokoja“, sem-tam zafúkal ostrý a chladný vietor. Pri vykláňaní sa z okna nepríjemne šľahal do tváre.
Nasledujú zastávky Mokraď a Bziny. Po stanici Medzibrodie nad Oravou stojíme až v Oravskom Podzámku. Na vedľajšej koľaji je odstavená bardotka rady 751, pekne vyčistená od dažďa, no rozhodne zaujímavejší pohľad je na monumentálny Oravský hrad, týčiaci sa priamo nad obcou. Pokiaľ si dobre pamätám, najslávnejšie časy zažil ako majetok banských magnátov Thurzovcov.
Na opačnej strane dediny je ešte zastávka Oravský Podzámok, plechová búdka, po nej čosi podobné – Horná Lehota. Do rovnomennej dediny na druhom brehu Oravy sa prechádza po visutej lávke. Rieka vytvára množstvo zákrut, seká si cestu pomedzi kopce Oravskej vrchoviny a Skorušinských vrchov. Cesta aj železnica musia rešpektovať sťažené geografické pomery. Opäť zastavujeme v Sedliackej Dubovej, Dlhej nad Oravou a Krivej. Končíme v Podbieli o 13:06 hodín. Prečo v Podbieli? Celú trasu do Trstenej sme totiž z časových dôvodov nestíhali. Ak by sme sa zviezli až do konečnej stanice, o polhodinku by sme zmeškali spiatočný vlak. Tento chytáme práve tu, v Podbieli.
Tunajšia stanica je zatiaľ prvá starého typu – z čias Uhorska. Zovňajšok budovy je upravený, funguje predaj lístkov, ale tá čakáreň... lavice i steny „zdobí“ enormné množstvo úchylných nápisov, z ktorých azda najslušnejší je: „Nazdar, bolí sme tu holí...“ :D Ostatne, dlho sa tu nezdržiavame, len som na seba hodil rolák (vonku je ozaj zima) a presúvame sa von.
Samotná obec Podbiel sa nachádza na ľavom brehu Oravy, zaujímavosťou sú zachované pôvodné drevenice, no nie je čas si ich pozrieť. Stanica má viacej koľají, nechýba nákladisko dreva. O pár minút z dopravnej kancelárie vychádza pani v červenej brigadírke vypraviť vlak Os 7910 z Trstenej (pravidelný odchod 13:22 hodín), do ktorého nasadáme. Znova sa rozpršalo. Z toho dôvodu sa vo vlaku postupne nazbierali nabalení diaľkoví turisti i niekoľko cyklistov, ktorých nepriazeň počasia zastihla na cestách.
Spomeniem ešte niečo k tejto trati – do prevádzky ju uviedli roku 1898 v úseku po Trstenú a nasledujúceho roku až po poľský Nowy Targ. Druhá časť trate je však už dlhé roky mimo prevádzky, v okolí štátnej hranice sú koľaje odstránené a jej celkový technický stav mi nie je známy, rozhodne však nie je prevádzkyschopná. Vzdialenosťou (56 km) patrí trať č.181 podľa mňa medzi dlhšie lokálky.
Na spiatočnej ceste stojíme v tých istých staniciach a zastávkach. Po vyše hodine jazdy sme nazad v Kraľovanoch. Ani nemusíme dlho čakať, rýchlik R 607 Liptov do Košíc nám išiel už o 15:12 hodín. Ešte od poslednej cesty týmto rýchlikom (návrat z Vlárskeho průsmyku) si spomínam, že radený bol aj jedálenský vagón. Rozhodli sme sa doň zájsť, keďže sa nám nechcelo až do konca cestovať v natrieskanej II.triede. Jedálne vozne prevádzkuje pre Železničnú spoločnosť firma Wagon Slovakia. Vnútri je plno, drvivá väčšina zákazníkov popíja pivko, či už na stojáka alebo za stolom. Taký jedálny vozeň nie je práve najkľudnejšie miesto – čašníci pobehujú, obsluhujú, ľudia hlasno diskutujú, naokolo prechádzajú i cestujúci hľadajúci voľné kupé. Pri pulte objednávam vyprážaný syr a čierny čaj, nato sa skladáme na azda jediných dvoch voľných miestach pri poslednom stole.
S vlakom prechádzame na Liptov. Kým sme dojedli, ubehli stanice Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Po ďalšej šálke čaju sa niekde okolo Štrby presúvame do kupéčka. Miestenky (zakúpené ešte včera v Šuranoch) sme mali od okna vedľa seba, dvaja cestujúci z plného kupé sa teda museli odporúčať. Na tejto trase som veľmi nefotil. Chvíľu si listujem v školskej ročenke, potom zaspávam. Rýchlik zastavoval v staniciach Poprad-Tatry, Spišská Nová Ves, Margecany a Kysak. Do Košíc dorazil o 17:50 hodín.
Chcel som ísť pozrieť bývalého spolužiaka Števa, no na telefóne nebol „duchom prítomný“, a keď sme mu zvonili na dome, nikto sa neozýval. Pokračujeme teda na Námestie Maratónu mieru, kde nasadáme na električku smer Terasa. Najskôr sme zašli k mojim starým rodičom na Bernolákovu ulicu. Po večeri plánujeme za pomoci cestovného poriadku trasu na zajtrajší deň, ktorý je už mimo môjho rozpisu. Po pomerne dlhej debate spojenej s listovaním v cesťáku, sme sa zhodli na Utekáči ako cieli výletu. S bratmi sa stretnem až ráno na električkovej zastávke, keďže „ubytovanie“ máme i tentoraz u deda Albína. Na Humenskú sa presúvame už za tmy.

Počasie - zamračené, prehánky, asi 18-20°C
Účastníci - Tomáš Radecký, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay
PO ŽELEZNICI - AUGUST 2005
deň 1 (Alekšince - TT - Kúty - BA - KN - Štúrovo - D.Seč) :: deň 2 (D.Seč - LV - Hron.Dúbrava - Vrútky - PP - Stud.Potok)
deň 3 (Stud.Potok - Plaveč - PO - Strážske - V.Kapušany - KE) :: deň 4 (KE - Moldava n.B. - ZV - Šurany - Alekšince)
deň 5 (Alekšince - ZA - Podbiel - KE) :: deň 6 (KE - LC - Utekáč - LC - KE) :: deň 7 (KE - PP - Vrútky - PD - Lužianky)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2005