Cyklo Vrchhora - 23.jún 2008, po.


Úsek 1, Alekšince - Nitrianske Hrnčiarovce
čas v cieli úseku - 6:16 hod.; dĺžka úseku - 19,62 km; čistý čas jazdy - 0:52:05 hod.
Tatranská 24-hodinová túra na Rysy, ktorú sme absolvovali v piatok, si „vyžiadala“ minimálne deň oddychu. V nedeľu som po okolitých lokálkach trocha prevetral bicykel, na ktorom som nesedel dva týždne od poslednej väčšej cyklistiky (Cyklo Gabčíkovo). Na pondelok je hlásené prevažne dobré počasie, poobede sa môžu vyskytnúť búrky, no to si dovolím risknúť. Okolo obeda by malo byť dosť teplo, preto ráno vyrážam skôr ako inokedy – o 5:17 hodín.
Z Alekšiniec pokračujem cez andačské kopce, Zbehy a Čakajovce. Postup je rýchly, dávam si iba dve krátke prestávky – na Oderi a čakajovskom moste. Do Nitry vstupujem od severu na Šindolke, od prameňa pokračujem popod mestskú časť Zobor. Akosi mám mäkkú zadnú dušu, dohústil som ju síce, no obávam sa defektu. V Nitrianskych Hrnčiarovciach, susediacich s Nitrou na západe, zastavujem na autobusovej zastávke a púšťam sa do výmeny. Minule sa mi to prihodilo na konci cyklotúry, dnes naopak na začiatku. Už som začal podozrievať ten nový ráf a špice, že s tým majú čosi spoločné, no príčinou bola atypická deformácia na duši, akási vypuklina. V každom prípade, čas, ktorý som ráno získal, teraz strácam.

Úsek 2, Nitrianske Hrnčiarovce - Slepčany (žel.zast.)
čas v cieli úseku - 8:08 hod.; dĺžka úseku - 24,17 km; čistý čas jazdy - 1:00:39 hod.
Pri výmene som sa riadne zapotil, najmä sňatie pneumatiky z ráfu (a jej opätovné nasadenie) je náročnou procedúrou. S nasadenou rezervou pokračujem v postupe cez Štitáre, hore kopcom po úpätí vrchu Žibrica až k nadjazdu hlavnej cesty č.65 (Nitra – Zvolen). Prudkým zjazdom zbieham do Kolíňan, križujem hlavnú a vystupujem nad Jelenec. Sponad dediny je celkom dobrý výhľad na blízke okolie, najmä na Žibricu s obcou Žirany v podhorí, hrad Gýmeš a Kolíňanský vrch. V samotnom Jelenci je pomerne rušno, deti smerujú do škôl a ostatní ľudia do práce a obchodov. Po Neverice prichádzam po rovinke, ďalej je už terén kopcovitý. Hoci cez Slepčany by som sa do Zlatých Moraviec dostal skôr, bližšia mi momentálne je okľuka juhom cez Beladice, kam prichádzam po krátkom úseku hlavnej cesty. Ďalej je to už miestnou komunikáciou cez Veľké a Malé Chrašťany, z ktorých sa odkláňam cez kopec do Slepčian. Tu pauzujem na železničnej zastávke trate č.151.

Úsek 3, Slepčany - Hostie (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 9:38 hod.; dĺžka úseku - 21,46 km; čistý čas jazdy - 0:59:49 hod.
Za Slepčanmi mám z hlavnej cesty č.511 (Bajč – Partizánske) výhľad na Migazziho kaštieľ vo Vieske nad Žitavou, nachádzajúci sa v areáli arboréta SAV. Dnes nemám čas sa tam zastaviť, údolím Žitavy pokračujem na sever. Za Tesárskymi Mlyňanmi sa opäť na moment dostávam na hlavnú, z nej po chvíli zbieham do Zlatých Moraviec, presnejšie mestskej časti Chyzerovce. Dostavuje sa mierna únava, v centre mesta sa preto zastavujem k dlhšej pauze, spojenej s konzumáciou čokotyčiniek.
Počasie mi doteraz prialo, nič nenasvedčuje tomu, že by sa malo výrazne zhoršiť. Nejaké oblaky sa síce presúvajú po oblohe, no zatiaľ iba ako roztrúsení samotári. Proviant dokupujem na pumpe Agip na okraji Zlatých Moraviec, v priemyselnej zóne. Za mestom pokračujem po 511-ke do Topoľčianok, kde nakrátko zachádzam ku kaštieľu. Práve tam prebieha nejaká rekonštrukcia, ani na nádvorie sa nedá dostať. Topoľčianky opúšťam doposiaľ neznámou miestnou komunikáciou, vedúcou do susednej obce Hostie. Na trase míňam aj menší hipodróm – ostatne chov koní a veci s tým spojené Topoľčianky preslávili. Nachádza sa tu aj Národný žrebčín.

Úsek 4, Hostie - Vrchhora
čas v cieli úseku - 11:32 hod.; dĺžka úseku - 21,03 km; čistý čas jazdy - 1:16:27 hod.
V Hostí pauzujem na autobusovej zastávke. Dopĺňam energiu a nazerám do mapy. Čaká ma najdôležitejší úsek, najťažší a súčasne asi najzaujímavejší na dnešnej trase. Za Hostím postupujem po neoficiálnej komunikácii, asfaltovej ceste vedúcej do hôr. Asfaltka sa ťahá prevažne Hlbokou dolinou, ktorou preteká Hostiansky potok. Cestu lemuje po okraji lesného porastu plot, ohrada zvernice. Míňam dve horárne. Do kopcov sa z doliny odpájajú zo dve spevnené cesty, obe zahradené. Trocha sa obávam, že i mnou zamýšľaný smer bude zahradený, no nato vstupujem do priestoru zvernice otvorenou bránou. Tretia horáreň v Hlbokej doline je už takpovediac na konci sveta, niet tu ani živej duše. Kúsok opodiaľ sa dostávam na krížne cesty. Nasleduje pauza.
Na križovatke dvoch asfaltiek kontrolujem mapu. Jedna z nich pokračuje Hlbokou dolinou, ktorá sa pozvoľna zužuje, azda až kdesi k Veľkému Poľu, tá druhá sa stáča do útlejšej Nestašovej doliny a prudko stúpa. Je to ozaj náročný výšľap, dva razy som musel zastať a poriadne sa vydýchať. Po chvíli sa vynáram z lesa a sklon cesty sa zvyšuje. Na rúbanisku páli letné slnko plnou silou. Zakrátko dosahujem vrchol stúpania. Okolité výhľady sú impozantné, dominujú kopce východnej časti pohoria Tríbeč, najmä však Veľká Ostrá (745 m.n.m.). Za bezmenným sedlom vo výške približne 570 m.n.m. sa charakter cesty mierne zhoršuje, asfalt je starý a rozrušený. Lesníkom, a koniec-koncov i mne, to však stačí. Dole sa dá zbehnúť aj do Drahožickej huty a ďalej Veľkých Uheriec a Partizánskeho, ja však volím pozvoľné klesanie lesom až k hlavnej ceste č.511.
Kým stúpam hore hlavnou, neobehlo ma ani jedno vozidlo. Aj na rázcestí s ďalšou horskou asfaltkou je pusto. Z najvyššieho bodu dnešnej cyklistiky sa začína zjazd. Asfaltka vedie do obce Veľký Klíž, no jedna jej odbočka ma privádza na sedlo zvané Vrchhora – veľmi zaujímavé a tajomné, až mystické miesto. Nachádzajú sa tu ruiny neskororenesančného kresťanského kostola a menšej, dodnes funkčnej, barokovej kaplnky. Ktovie, prečo naši predkovia vystavali tieto božie chrámy práve tu, hlboko v lesoch Tríbeča. Kedysi tu vraj bola aj horáreň, no po nej niet ani stopy. Na neďalekom Michalovom vrchu (540 m.n.m.) zasa stálo hradisko z 10.storočia, dnes zaniknuté.

Úsek 5, Vrchhora - Bošany (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 12:42 hod.; dĺžka úseku - 17,45 km; čistý čas jazdy - 0:46:45 hod.
Skladám sa pod košatým stromom a odpočívam. Zatiaľ neobedujem, iba dopĺňam energiu. Pozorujem pribúdanie oblačnosti, najmä od severu. Z Vrchhory sa nedá pokračovať priamo dole, ako som sa mylne domnieval, musím sa teda vrátiť na posledné rázcestie. Odtiaľ to už je iba rýchly zjazd prevažne lesom, po nekvalitnej asfaltke. Brzdami musím kolesá krotiť, aj bez mojej pomoci sa rýchlosť ženie nad 30 km/h, čo je na „deravej“ ceste dosť. Zjazd končím medzi domami Klížskeho Hradišťa, dnes časti obce Veľký Klíž. V tomto „zákutí“ Ponitria som doposiaľ nebol, preto pre lepšiu orientáciu vyberám mapu.
Oblačnosť už úplne zatiahla nebo, keď zaprší, čudovať sa nebudem. Z Veľkého Klíža prechádzam do Ješkovej Vsi, napájam sa na hlavnejšiu cestu od Skýcova a naberám smer Topoľčany. Rozmýšľam, či nevybehnúť na salaš Kostrín v Janovej Vsi, no napokon z toho upúšťam – kofolu si dám inde. Klátová Nová Ves a jej pridružené časti, ako som sa presvedčil, je bohatá na kultúrne pamiatky – okrem kaštieľa v Janovej Vsi sa tu nachádza renesančný kaštieľ, dnes obradná sieň obecného úradu, barokový kaštieľ, školiace stredisko Štatistického úradu SR, a tiež gotický kostolík v Sádku. Až k nemu som sa nedostal, hoci do spomínanej miestnej časti to je len na skok. Z Klátovej Novej Vsi nepostupujem po hlavnej ceste, ale od kaštieľa poslednou ulicou obce až k družstvu a ďalej spevnenou cestou pomedzi chmeľnice. Ústim práve pri Sádku. Hlavná ma potom privádza do Bošian. Je najvyšší čas dať si obedňajšiu prestávku, navyše začína popŕchať. Úkryt mi poskytla ako vždy autobusová zastávka.

Úsek 6, Bošany - Preseľany (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 14:31 hod.; dĺžka úseku - 22,46 km; čistý čas jazdy - 1:02:59 hod.
Počas pauzy trocha spŕchlo, no dusno je aj naďalej. Z Bošian smerujem na juh podhorskou hlavnou cestou č.593 (Nitra – Partizánske), v osade Baštín opúšťam trenčiansky kraj. Do Topoľčian nezachádzam, pokračujem rovno domov. V Nitrianskej Strede zbieham cez mierne zanedbaný park ku kaštieľu a vedľajšou cestou okolo cintorína sa presúvam do susedných Čeľadiniec. S miernym protivetrom prechádzam cez Kovarce a v Oponiciach sa na pár minút zastavujem. Za dedinou sa kochám pohľadom na hrad a vrch Veľká skala (496 m.n.m.) a nato schádzam z hlavnej. Asfaltkou križujem blízke polia až sa dostávam k protipovodňovej hrádzi rieky Nitry. Aj včera som šiel tadeto, avšak opačným smerom. Popri rieke postupujem až k hydrocentrále Preseľany, po hrádzi sa stáčam do dediny a ústim na hlavnú cestu č.64 (Komárno – Žilina).

Úsek 7, Preseľany - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:03 hod.; dĺžka úseku - 19 km; čistý čas jazdy - 0:53:42 hod.
Aj keď údaje z cyklocomputera som zapísal v Preseľanoch, pauzu si dávam až v neďalekých Hrušovanoch v Pohostinstve u Gorala. Kofola mi ozaj dobre padla. V záverečnom úseku míňam Koniarovce a Výčapy-Opatovce, v Jelšovciach na mňa prichádza náhla kondičná kríza. Tuho rozmýšľam, či to nepresedieť nad ďalšou kofolu v letnom výčape U Maroša, no napokon si iba dávam tyčinku a znova sadám na bike. Druhý raz odpočívam pri železničnej zastávke Zbehy obec, keďže akurát prechádzal osobák na Leopoldov a aj tak som musel počkať na rampách. Domov prichádzam krátko po štvrtej riadne unavený, dnes to bola echt horská cyklotúra.

Počasie - polojasno až polooblačno, prehánky, neskôr vyjasnenie, mierne veterno, tep.asi 28-32°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
145,19 km 10:46 hod. 6:52:26 hod. 21,61 km/h 51,2 km/h Kolíňany





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008