Cyklo Vrbové - 18.október 2008

Cyklo Vrbové - 18.október 2008, so.

Počnúc 25.septembrom sú to tri týždne, odkedy som dorazil do Prahy, stovežatej metropoly Čiech, kozmopolitného pupka niekdajšej federácie. Keďže spiatočný lístok na vlak mi platí jeden mesiac a posledné dni jeho platnosti padli na pracovný týždeň, rozhodol som sa domov vrátiť „už“ teda po troch týždňoch. Vo štvrtok ráno som pobalil veci, skočil na prednášky z matiky a paleontológie a zhruba okolo pol tretej sa vrátil na internát. Vlak EC Jaroslav Hašek odchádza z Holešovíc o 15:33 hodín, príchod do Bratislavy je niečo pred ôsmou. V Kolíne naberáme kvôli akejsi výluke na trati približne 20-minútové meškanie. Domov prichádzam s otcom autom až okolo deviatej. Zvláštny pocit byť doma. Na Prahu som si už relatívne zvykol, no putá z minulosti ťažko pretrhať.
Piatok je deň vybavovačiek. Zabehol som do Nitry, nechal sa zaočkovať proti chrípke, zašiel do banky a na nákup potravín a v neposlednom rade pokecal s Tomášom Radeckým. Podvečer prichádzajú z Košíc starí rodičia. Na sobotu vychádza na október vzácne dobré počasie, predchádzajúce dva dni sa vypršalo a cez víkend má byť jasno. Škoda to nevyužiť. Rysuje sa zrejme posledná cyklistika sezóny 2008.

Úsek 1, Alekšince - Koplotovce
čas v cieli úseku - 10:58 hod.; dĺžka úseku - 20,76 km; čistý čas jazdy - 0:56:18 hod.
Ráno som si pospal, vonku je aj tak kosa, neoplatí sa skoro vyraziť. Obloha je už zrána jasná, nič nenasvedčuje, že počasie by sa malo nejako dramaticky meniť. Balím veci, v mape si zbežne pozerám dnešnú trasu a po posledných prípravách vyrážam o 9:41 hodín. Pôvodný plán boli Vráble, pri bráne však impulzívne mením cieľ a vyrážam hore Rybničnou na Lukáčovce. Za chrbtom nechávam výrazný Zobor a vzdialenejšiu Žibricu, Alekšince i nový mikrovlný vysielač, a od poľovníckej chaty sa v rýchlosti spúšťam do Lukáčoviec.
Postupne som sa zahrial, bunda išla dole. V Pastuchove absolvujem jednu z viacerých pauzičiek, trocha som zadýchaný, predsa len na biku som nesedel dobrý mesiac. Nasleduje pomerne vlnitý terén, prejazd okolo skládky kalov a rýchly (a riadne studený...) zjazd Sorošom na okraj mesta Hlohovec. Nevynechal som krátku pauzu na miestnej čerpacej stanici Slovnaft, nakúpil zásoby a v hlave si zrovnal ďalšiu trasu. Postupujem Považím v smere na sever, v diaľke sledujem mraky vodnej pary stúpajúce z atómovej elektrárne Bohunice a vychutnávam krásny jesenný deň. Údaje zapisujem v susedných Koplotovciach pri kostole.

Úsek 2, Koplotovce - Veľké Orvište (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 12:35 hod.; dĺžka úseku - 23,43 km; čistý čas jazdy - 1:08:03 hod.
Cesty sú pomerne prázdne, napriek tomu za Jalšovým schádzam z hradskej na štrkovku vedúcu k protizáplavovému valu rieky Váh a ním postupujem prakticky až k známej vodnej nádrži Sĺňava. Na brehu na pár minút zastavujem. Chvíľu sa dívam na hladinu jazera, jemne sa čeriacu v slabom vánku. Vzduch je chladný, lúče slnka nehrejú zďaleka tak ako v lete. Na štrkovitých brehoch Sĺňavy posedáva zopár rybárov, patrične zababušených v teplom oblečení, celé hodiny čakajúcich na nepatrný záchvev silónu či záber. Inak široko ďaleko nikoho. Spomínam, kedy som tu vlastne bol naposledy...
Popri jazere pokračujem vyasfaltovanou hrádzou na Piešťany. Jemný závan vetra mi zrazu čosi pripomenul... neviem to upresniť, čosi ako deja vu... snáď ten vetrík evokuje nejaký moment z mladosti, ktorú odvieva niekam do diaľky, do nenávratna za kopce a lesy, aby som si azda uvedomil, že čo bolo, to bolo, prestal sa dívať do minulosti a zameral sa na Prahu. Na tento kraj sa mi však zabudnúť nedá. V takomto počasí je radosť sa tu potulovať.
Pri odbočke z Banky na hlavný piešťanský most (cestný) sa doprava tradične zahusťuje, takže „traffic jam“ obchádzam s postupom hlbšie do Banky a následne malým kúpeľným mostom na Kúpeľný ostrov. Pauzujem na opačnej strane kolonádového mosta priamo na nábreží Váhu, kam prichádzam krátko po dvanástej. Vyberám igelitku s proviantom, konzumujem a vychutnávam atmosféru kúpeľných Piešťan. V tejto ročnej dobe má toto mesto jednu zásadnú výhodu – žiadni turisti, jupí!
Vymotať sa z Piešťan môže byť trocha komplikované, ostatne, už viackrát som sa o tom presvedčil. Dnes mi to však ide náramne od ruky. Po nábreží prechádzam k betónovému kolosu z čias bývalého režimu, ktorý tu nazývajú Dom umenia, následne parkom a jednou z ulíc severnej časti mesta až prakticky na jeho okraj. Križujem hlavnú cestu č.61 (Trnava – Žilina), na konci zástavby rodinných domov podchádzam novovybudovaným podjazdom železničnú trať č.120 (Bratislava – Žilina). Za diaľnicou D1 vstupujem do obce Veľké Orvište, zapisujem údaje a bez väčšieho otáľania pokračujem v jazde.

Úsek 3, Veľké Orvište - Vrbové (Čerenec)
čas v cieli úseku - 14:27 hod.; dĺžka úseku - 28,66 km; čistý čas jazdy - 1:26:46 hod.
Na okraji dediny leží drobný rybník, tu na moment pauzujem. Lokálkou prechádzam do susedných Bašoviec a krátko nato sa ocitám v Pobedime. Dominantou inak nevýraznej obce ležiacej na nive Váhu priamo vedľa diaľnice D1, je barokový Kostol sv.Michala Archanjela s opevnením a kruhovými baštami. Je jednou z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok v regióne. V samotnej dedine som si splietol cesty a namiesto na Podolie som sa ťahal na Hornú Stredu. Včas som sa ale spamätal.
Do Podolia kúsok stúpam a na križovatke s cestou II.triedy č.504 (Trnava – Nové Mesto n.V.) si dávam prestávku na vydýchanie a občerstvenie. Na tomto mieste sa križujú dve významné cyklotrasy, malokarpatská a kopaničiarska, niekomu však tabuľky na smerovníku trás zjavne vadili. Za Podolím začína po niekoľkých desiatkach metrov stúpanie. Ide mi to sťažka, stúpam minimálnou rýchlosťou, leje sa zo mňa a zadýchaný pauzujem zhruba každých 500 metrov. Od Podolských kopaníc mám aj čiastočný výhľad na náprotivný Považský Inovec, už však nevidno Čachtický hrad a Tematín. Za osadou Ošmek (306 m.n.m.) ešte kúsok šľapem hore kopcom, prebieham pasienkom a začína zjazd, prudké klesanie kopanicou Švehlová do Krajného.
Čas pokročil. Nízke jesenné slnko klesá na západ. Kúskované polia na kopaniciach sú už zožaté a ležia ladom. Zdolávam dva menej výrazné kopce a krátkym zjazdom sa dostávam do Podkylavy, kde pri penzióne Adam naberám smer juh. Za osadou Boory vstupujem do Prašníka, ktorý je v smere mojej jazdy poslednou kopaničiarskou obcou. Hlavná cesta č.499 pokračuje na Vrbové kopcom, tomu som sa ale vyhol prejazdom popri brehu vodnej nádrže Čerenec. Obzrel som starý socialistický kemping, respektíve jeho ruiny, prebehol priehradou a nakrátko zastavil obďaleč vynovenej a preplnenej reštaurácie. Spomínam si, keď som tu bol prvý raz (Cyklo Vrbové), ako tu bolo mŕtvo...

Úsek 4, Vrbové - Červeník
čas v cieli úseku - 16:17 hod.; dĺžka úseku - 26,66 km; čistý čas jazdy - 1:18:14 hod.
Vo Vrbovom je vzhľadom na veľkosť samotného mesta, a tiež fakt, že je sobota poobede, nezvyčajne rušno. Prechádzam hlavným námestím a pauzujem na čerpacej stanici Slovnaft na južnom okraji mesta. Zásoby už nedokupujem, akosi si vystačím s vlastnými. Naplno začínam pociťovať protivietor, hoci relatívne mierny. Za Trebaticami sa odkláňam na menej frekventovanú 504-ku a bez väčšieho zdržiavania postupujem na juh. V Rakoviciach zachádzam k miestnemu pôvodne renesančnému kaštieľu s klasicistickou prestavbou, v ktorom dnes sídli akási poľnohospodárska škola. Na Rakovice plynule nadväzujú obce Veselé a Dubovany, ďalej potom Veľké Kostoľany. Priecestím križujem železničnú vlečku atómovej elektrárne, ktorej objekty potom pozorujem zdiaľky od autobusovej zastávky v Pečeňadoch. Poľnej krajine dominujú dva rady chladiacich veží, napriek odstávke chrliacich belavé kúdoly vodnej pary. Z cesty II.triedy č.504 schádzam na prvej možnej križovatke, zbieham do Ratkoviec a Žlkoviec, opodiaľ prechádzam nadjazdom diaľnicu D1 a údaje zapisujem v Červeníku.

Úsek 5, Červeník - Alekšince
čas v cieli úseku - 18:05 hod.; dĺžka úseku - 22,5 km; čistý čas jazdy - 1:05:09 hod.
Lístky na vlak som chcel kúpiť až večer po návrate, no keďže napokon som mal cestu cez Leopoldov, zabehol som na pár minút k tunajšej železničnej stanici. Lístky do Prahy som síce obstaral, no študentský preukaz na zľavu cestovného mi nechceli vydať (nejaké údaje vraj boli nesprávne vyplnené...). Asi som nevystihol správnu pokladníčku...
Ešte krátky pohľad do koľajiska uzlovej leopoldovskej stanice a nastupujem na záverečnú etapu. Postupne ubúda slnečného svetla, začína sa zotmievať. V hustej premávke sa presúvam ponad Váh do Hlohovca, v rýchlosti prebieham centrom mesta a po hlavnej ceste naberám smer Nitra. Pohodové tempo si udržiavam na 20 km/h, trocha mi už ubúdajú sily a necítim prdel. Napokon, mesiac bez cyklistiky je dosť dlhá doba. Tešiť ma môže, že na záver nepociťujem nejakú extra únavu a nasledujúci deň ma (navzdory predpokladu...) netrápi svalovka. Horšie je to balenie vecí, potom šup do auta a v Blave na vlak... veselá cesta...

Počasie - jasno, slnečno, miestami mierne veterno, tep.asi 12-15°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
122,01 km	8:24 hod.	5:54:30 hod.	21,1 km/h	45 km/h	Podkylava (Boory)

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008