Cyklo Vráble - 27.september 2009

Cyklo Vráble - 27.september 2009, ne.

Úsek 1, Alekšince - Horné Lefantovce (rázc.Pusté)
čas v cieli úseku - 11:55 hod.; dĺžka úseku - 25,25 km; čistý čas jazdy - 1:07:04 hod.
Predĺžené prázdniny sa neúprosne chýlia k svojmu koncu, pred odchodom do Prahy mi ostáva posledný víkend. Rozlúčkovú cyklistiku som plánoval už na sobotu, napokon som však napriek peknému počasiu zostal doma, respektíve sa s mamou a Rudolfom vybral do Leopoldova, kde okrem nákupu cestovného lístka na pondelok navštevujeme miestny antikvariát, údajne najväčší na Slovensku. Bicykel som po dvojtýždňovej pauze (naposledy Cyklo Motešice) dal do poriadku už v sobotu podvečer, ostáva si vybrať trasu. S istotou pôjdem na juh.
Budík nastavený na pol siedmu sa neukázal ako práve najlepší nápad, v tom čase ešte iba začína svitať a stále chladný vzduch človeka odradí od akejkoľvek outdoorovej činnosti. Spánok som pretiahol zhruba do trištvrte na desať, kedy už ovzdušie nie je zďaleka tak nepríjemné mrazivé, v rýchlosti pobalil veci, naraňajkoval sa a pripravil na odchod. Z Rybničnej vyrážam o 10:38 hodín, stretávam davy prúdiace z kostola, za priecestím naberám smer Zbehy a na andačských kopcoch sa dostávam do prevádzkovej teploty (podotýkam, že vo vzduchu ešte stále cítiť mierny chlad...). V Čakajovciach sa napájam na hlavnú cestu č.64 (Komárno – Žilina), rezkým tempom napredujem na sever a v Ľudovítovej sa stáčam na miestnu komunikáciu, vedúcu naprieč dedinou až na okraj Výčapov-Opatoviec. Odtiaľ postupujem pre zmenu neoficiálnou asfaltkou, križujúcou nivu Nitry a po krátkom výšľape sa napájajúcou na cestu II.triedy č.593 (Nitra – Partizánske).
Zjazd ma privádza do Dolných Lefantoviec, kde krátkou pauzujem na autobusovej zastávke. Od križovatky cesta mierne stúpa prakticky až na koniec susedných Horných Lefantoviec, ležiacich v zovretí neveľkých kopcov pohoria Tríbeč. Kúsok povyše obce sa nachádza barokový kaštieľ, v súčasnosti jeden z objektov liečebne respiračných chorôb. Ešte pred týmto ústavom sa po modrej turistickej značke stáčam na lesnú cestu, ťahajúcu sa okrajom pooranej role s výhľadom na Veľkú skalu (496 m.n.m.). Už po chvíli sa povrch cesty značne zhoršuje, postup komplikuje rozváľaná kremencová suť. Nasleduje križovatka s dôležitejšou a kvalitnejšou lesnou cestou, ktorá ma privádza na rázcestie modrej a zelenej – Pusté (322 m.n.m.).

Úsek 2, Horné Lefantovce - Beladice (parkhotel)
čas v cieli úseku - 13:02 hod.; dĺžka úseku - 20,29 km; čistý čas jazdy - 0:55:55 hod.
Za rúbaniskom sa vnáram do riedkeho tríbečského lesa a striedavo kamenitou a prašnou cestou pozvoľna stúpam južným úpätím Veľkej skaly. Míňam poľovnícku chatu, na ktorej pred dvoma rokmi usporiadal spolužiak Kazán opekačku – ja som vtedy napokon dal prednosť pochodu v Slovenskom raji. Neďaleko nad miestom, kde stojí chata, sa dostávam na rázcestie viacerých lesných ciest, nazvime to tam „lefantovské sedlo“, odkiaľ miestami dažďovým ronom vymletou štrkovkou schádzam k Červenému krížu – tu sa napájam na horskú asfaltku vedúcu z Jelenca do Zlatna. Od Červeného kríža asfaltkou prevažne klesám, míňam jednu ženu na bicykli a na najbližšej odbočke sa stáčam na juh. Na mieste zvanom Jedliny sa nachádza súkromná chatová osada, obývaná horáreň a na okraji lúky umiestnený hríbik červenej trasy Ponitrianskej magistrály, vedúcej v ústrety Veľkému Tríbeču (829 m.n.m.).
Otvára sa predo mnou Kostolianska kotlina a výhľad na slnkom ožiarené ruiny forgáchovského hradu Gýmeš. Bez zdržania prebieham Kostoľanmi pod Tríbečom a Ladicami a na moment pauzujem pri tunajšej zastávke trate č.141, na ktorej osobná doprava nefunguje od februára 2003. Za Nevericami postupujem niekoľko desiatok metrov hlavnou cestou Nitra – Zvolen a následne sa stáčam do Beladíc-Pustého Chotára, k známemu Parkhotelu Tartuf.

Úsek 3, Beladice - Vráble (centr.)
čas v cieli úseku - 14:24 hod.; dĺžka úseku - 20,35 km; čistý čas jazdy - 0:49:28 hod.
Od parkhotela sa vraciam nazad k hlavnej ceste, míňam areál SPoŠ a následne prechádzam miestnymi časťami Veľké a Malé Chrašťany. Medzi oboma osadami práve prebieha odstraňovanie ornice a príprava terénu na výstavbu úseku štvorprúdovej cesty R1. Kúsok sa ešte ťahám údolím drevenice, ktorým kedysi viedla hranica medzi tekovskou a nitrianskou župou, na najbližšej križovatke vedľajších ciest sa stáčam na Slepčany a napájam sa na cestu II.triedy č.511 (Bajč – Partizánske). V susediacej Novej Vsi nad Žitavou pauzujem v pohostinstve ležiacom neďaleko miestneho rokokového kaštieľa. Pri výčape sa práve motá trojica potužených hádajúcich sa štamgastov, z ktorých očividne nie je nadšená ani slečna barmanka. Chvíľu vysedávam na terase nad kofolou a mapou sám, zakrátko však prichádza zopár miestnych.
Oddýchnutý postupujem z Novej Vsi neoficiálnou asfaltkou, vystupujúcou na neveľký (zrejme sprašový) hrebeň ohraničujúci údolie Žitavy od východu. Z jednej strany je kopec porastený prevažne krovím a agátmi, na opačnej strane sa rozliehajú vinice. Hoci my sme už vinobranie robili pred dvoma týždňami, profesionálni vinári nechávajú úrodu zrieť až do konca septembra až začiatku októbra... pokiaľ nemajú v pláne robiť „ľadové“. Strapce hrozna teda chytajú posledné svieže slnečné lúče, dozretá kukurica na neďalekom poli už schne, kým ja si vychutnávam výhľad na vlnitú krajinu Požitavia, na severovýchode sa črtajúci vulkanický masív Veľkého Inovca a spoza vŕškov Hronskej pahorkatiny čnejúce biele chladiace veže atómovej elektrárne Mochovce. Rýchlym zjazdom ústim na lokálku vedúcu od Nevidzian a s miernym protivetrom pokračujem ďalej na juh, do Horného Ohaja a Vrábeľ.

Úsek 4, Vráble - Nitra (Župné nám.)
čas v cieli úseku - 15:30 hod.; dĺžka úseku - 23,97 km; čistý čas jazdy - 0:58:22 hod.
Centrum tohto neveľkého, približne 9-tisícového bývalého okresného mesta, je takmer ľudoprázdne, zopár miestnych sa koncentruje v okolí supermarketu. Križujem rieku Žitavu a od priemyselného parku, sústredeného okolo železničnej stanice, stúpam nad Vráble. Z frekventovanej hlavnej cesty č.51 (Nitra – Levice) následne schádzam do Klasova a Babindola, opäť sa vraciam na hlavnú, ktorú však po pár metroch opúšťam smerujúc na Golianovo. Kontúry Zobora a Žibrice sú čoraz jasnejšie, Nitra je čo by kameňom dohodil. Dôsledkom slabšej fyzičky chytám slabší kŕč do stehna, nič vážne.
Vo Veľkom Lapáši sa práve hrá divízne futbalové stretnutie, nedá mi však nespomenúť, že na prostučkom futbalovom ihrisku sa jednu sezónu (2004/05) odohrávali zápasy druhej najvyššej súťaže (vtedy ešte II.liga). Znova sa pripájam na hlavnú cestu a tiahlym stúpaním pokračujem nad dedinu, zjazd ma potom privádza na južný okraj Nitry, do zástavby rodinných domov sídliska Chrenová. Z Levickej ulice prechádzam na Dlhú, Výstavnou postupujem k Progresu a lávkou križujem rieku Nitru. Do centra sa dostávam po Mostnej ulici, plánujem krátku pauzu pri divadle, kde však ohromný dav okupuje celé námestie (zrejme nejaká akcia súvisiaca s Divadelnou Nitrou). Údaje zapisujem pri bráne bývalého Župného domu.

Úsek 5, Nitra - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:31 hod.; dĺžka úseku - 17,17 km; čistý čas jazdy - 0:44:27 hod.
Popod hradný vrch prechádzam k zimnému štadiónu, míňam mestský park na Sihoti, ktorý je počas víkendov plný ľudí a na pešom moste ponad Nitru náhodou stretávam známeho z gymnázia, Bohuša Dobšoviča s priateľkou. Trocha sme pokecali, naposledy sme sa videli tuším na maturitách. Čas ma síce nesúri, no mám pred sebou ešte asi bezmála 20 kilákov a rád by som bol doma čo možno najskôr. Nutnú pauzu na občerstvenie a vydýchanie si dávam pri prameni na Šindolke. Od areálu strednej poľnohospodárskej školy vrhám posledný pohľad na „mesto pod Zoborom“ a 64-kou naberám smer sever. Krajinou sa rozlieha úžasný kľud. Za sebou nechávam Drážovce, Čakajovce, Zbehy, kde nakrátko zastavujem pri odbočke k železničnej stanici. Poslednou povinnosťou je zdolanie dvoch kopcov skrývajúcich medzi sebou malú dedinku Andač, domov prichádzam okolo pol piatej. V nohách mám „len“ niečo cez 100 kilometrov, ktoré ma však nezvykle vyčerpali. Chvíľu odpočívam na terase, odkladám bike a po dvojnásobnej večeri si v mysli listujem v dnešných dojmoch a zážitkoch.
Nasledujúci deň už netrávim ničnerobením, balím si veci na cestu do Prahy, ktorú zahajujem neskoro večer, keď okolo desiatej nasadám na takmer prázdny na osobák z Leopoldova do Bratislavy. V hlavnom meste krátko pred polnocou prestupujem na rýchlik R 470 Amicus (Budapešť – Praha), jazdiaci namiesto Brna okľukou cez Olomouc, takže v ňom trávim celý zvyšok noci. Do stovežatej Prahy prichádzam o 6:15 hodín ráno a nový školský rok zahajujem priamo na Albertove. Ubytovanie odbavujem ako jeden z posledných až poobede, izba mi ostáva, spolubývajúci sa mení. Prázdniny teda prakticky po troch mesiacoch skončili, stihli sme toho zažiť relatívne dosť (i keď toho mohlo byť samozrejme viac...), kroniku THK opäť zaplní množstvo kvalitných akcií a zážitkov. Bodaj by sa aj budúci rok tak vydaril...

Počasie - jasno, k večeru polojasno, slnečno, mierne veterno, tep.asi 20-25°C, ráno chladnejšie
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
107,03 km	5:53 hod.	4:37:16 hod.	23,44 km/h	60,9 km/h	Nevidzany

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2009