Cyklo Šurany - 25.apríl 2010

Cyklo Šurany - 25.apríl 2010, ne.

Hoci počas posledných návštev domova som na bicykel ani raz nezabudol, ba dokonca podnikol nejaké menšie akcie – koncom februára podhoranský okruh, čo bola vôbec prvá cyklistika v tomto roku, a naposledy začiatkom apríla, kedy som sa však napriek dobrému počasiu zmohol iba na výjazd za futbalom – za „echtovné“ zahájenie cyklistickej sezóny však považujem cyklistiku s celkovou prejdenou vzdialenosťou okolo 100 a viac kilometrov. Kto akcie THK pozorne sleduje, iste mu neušlo, že vzhľadom k posledným rokom pôjde v tomto zmysle o najpozdnejšie zahájenie sezóny vôbec. V prípade rokov 2005 a 2006, kedy som zahajoval 23., resp. 24.apríla, sa zrejme jedná o ten istý víkend... na mojej strane je teda aspoň táto poľahčujúca okolnosť.
Sobotnú výpravu za „šutrami“ končíme niekedy okolo štvrtej poobede, nasleduje spracovanie pozbieraných vzoriek, odpočinok a uvažovanie o trase zajtrajšej cyklistiky. Prvoplánovo som sa zameral na okolie Zlatých Moraviec, no keďže (aj) v tých miestach sme sa pohybovali na našej geologickej akcii, dávam prednosť juhu, eventuálne juhozápadu. Každopádne počítam s návratom cez Nitru, kde by som rád navštívil poobedňajší zápas B-mužstva FC. Večer ešte dávam do poriadku bike, ktorý zhruba tri týždne odpočíval, pričom pre pokazený ventil na prednom kolese musím meniť dušu (a predtým zalepiť rezervu).

Úsek 1, Alekšince - Močenok
čas v cieli úseku - 9:41 hod.; dĺžka úseku - 20,44 km; čistý čas jazdy - 0:56:52 hod.
Napriek málo povzbudivým predpovediam meteorológov o ráne s nízkou oblačnosť či hmlami, sa prebúdzam do jasného a slnečného dňa, ideálneho na cyklistiku. Veci mám už pobalené, len napĺňam fľaše a vykonávam nejaké posledné úpravy na biku. Vzrušený z vidiny kvalitnej cyklotúry som akosi vynechal raňajky; Rybničnú opúšťam relatívne neskoro, o 8:33 hodín, pri kostole míňam davy prúdiace na nedeľnú omšu, prebieham „nitrianskym“ priecestím pokračujúc na Žomboch, kde opúšťam dedinu. Takmer prázdnou cestou II.triedy č.513 (Nitra – Hlohovec) postupujem iba kúsok, už za úvodným stúpaním sa stáčam na spevnenú, ďalej však iba prašnú cestu smerujúcu do Veľkého Zálužia. Po krátkom stúpaní k armádnej radarovej stanici, kde som si na okraji agátového lesíka, aké bývajú v našom okolí hojne rozšírené, všimol akýsi neurčitý výkop v spraši (ktorý by sa hodilo niekedy obzrieť...), pokračujem miernym klesaním nerovnou panelovou cestou k rýchlostnej komunikácii R1, za ktorou vbieham do obce Veľké Zálužie.
Miestnou komunikáciou s výhľadom na masív Zobora sa presúvam do susedného Jarku, kde pri družstve mením asfaltku opäť za prašnú cestu. Táto je v priehlbniach medzi svahmi zaliata mlákami a premočená do blata, preto na niektorých miestach sotva prejazdná. Pre porast, ktorý cestu tesne lemuje, musím zamočené miesta obchádzať okrajom poľa, kde je už zemina natoľko vysušená, že mi dovoľuje prejsť bez väčšej ujmy. Nakrátko sa zastavujem pri vodnej nádrži Jarok, odkiaľ mám na dohľad najbližšiu obec – Hornú Kráľovú. Pár chvíľ na vydýchanie si dávam pri kostole, kde sa roztrúsené skupinky veriacich vracajú z omše domov. Krátku pauzu som si doprial aj pri močenskom kaštieli, kde zapisujem údaje.

Úsek 2, Močenok - Rastislavice
čas v cieli úseku - 10:56 hod.; dĺžka úseku - 21,16 km; čistý čas jazdy - 0:58:47 hod.
Na križovatke v centre Močenka sa po chvíľkovom uvažovaní stáčam doľava, smerom na Nitru, míňam štadión miestneho ŠK Eldus, ktorý svojho čase poriadne rozvíril vody slovenského futbalu, za dedinou potom zdolávam tiahle stúpanie a po zjazde sa ocitám na križovatke s hlavnou cestou č.562 (Nitra – Šaľa) v osade Pereš. Spomínanou cestou II.triedy pokračujem mierne na juh, do osady Riegler, moment sa kochám výhľadom na areál chemickej fabriky Duslo a nato sa stáčam na lokálku vedúcu cez majer Bačala do Veľkej Doliny, a to zväčša mierne z kopca zvažujúcou sa rovinkou. Vo Veľkej Doline sa skladám v tieni pod brezou a dávam si čosi pod zub.
Za obcou stretám prvého kolegu-cyklistu, v neďalekých Mojmírovciach sa iba na okraji dediny stáčam znova južným smerom na cestu, ktorou som nešiel už šesť rokov a naposledy počas jednej z vôbec prvých „vážnejších“ cyklistík (Cyklo Nové Zámky). Míňam obec Poľný Kesov, známu v širšom okolí termálnym kúpaliskom (mne osobne sa do pamäti vrylo ukrutnými bolesťami pri zápale stredného ucha, ktorý som tu kedysi dávno „chytil“...), ďalej ma cesta čoraz menej vlnitým, ba postupne ako doska rovným terénom, privádza do neveľkých Rastislavíc, v minulosti nazývaných Degeš. Vyberám mapu, uvažujúc či sa viac oplatí pokračovať cez Tvrdošovce alebo naopak Komjatice. Aj tu sa, podobne ako v iných dedinách po ceste, koná omša, v tomto prípade však evanjelická.

Úsek 3, Rastislavice - Radava (žel.zast.)
čas v cieli úseku - 12:43 hod.; dĺžka úseku - 30,13 km; čistý čas jazdy - 1:08:07 hod.
Keďže ešte budem mať čo robiť, aby som stíhal v Nitre ten futbal, rozhodol som sa zbytočne si život nekomplikovať a pokračovať na Šurany kratšou variantou cez Komjatice. Za Rastislavicami cesta pozvoľna stúpa až ku komjatickému cintorínu, okrem toho pofukuje slabší protivietor, ktorý mi však značne uberá na silách – dostavuje sa prvá kondičná kríza. Po zjazde do Komjatíc pauzujem na autobusovej zastávke a chýbajúce raňajky sa snažím dobehnúť riadnym prídelom müsli tyčiniek. Inak píšem esemesku Tomášovi a Janovi, či sa teda chystajú na ten futbal, neúspešne sa tiež pokúšam dovolať Rudolfovi. Ako to tak už býva, na plechových búdkach autobusových zastávok bývajú povylepované rôzne, prinajmenšom úsmevne pôsobiace plagáty. V Komjaticiach sa bavím na kandidátke akejsi „slovenskej koalície“, plnej obtlstlých doktorov a inžinierov, ktorých zrejme omrzela ich doterajšia práca a radi by si „zaryžovali“ na funkciách v samospráve ;)
Cestou I.triedy č.64 (Komárno – Žilina) postupujem na juh, avšak iba pomerne krátky kus, neďaleko za Komjaticami sa stáčam k železničnej zastávke Ondrochov, prechádzam obcou Lipová a za nechráneným priecestím trate č.150 (N.Zámky – Zvolen) sa ocitám v Šuranoch. Neveľkým panelovým sídliskom, ležiacim na severnom okraji mesta, prechádzam do centra, k hlavnej ceste na Levice. Pri ďalšom priecestí už spomenutej trate, kde zároveň leží malá zastávka Šurany, ma vyrušil telefonát od otca, ktorý sa tiež vybral na cyklistiku – so svojim novým terénnym bikom na Zoborský masív.
Križujem rieku Žitavu, okrajom míňam obec Úľany nad Žitavou, pričom pri tunajšej rýchlikovej a uzlovej stanici tentoraz nestrácam čas, do tretice križujem trať č.150 a hlavnou cestou smer Levice pozvoľna naberám smer severovýchod. V neďalekom Hule niekoľko minút pauzujem na autobusovej zastávke, zastretej tieňom neveľkého orecha (tieň sa v dnešnej, hoci zďaleka nie letnej páľave hodí...), tyčinkami dopĺňam energiu a listujem v mape. Zakrátko prichádzam k Radave, ktorú hlavná cesta č. 580 (Palárikovo – Levice) obchádza akýmsi obchvatom po severnej strane, fotím železničnú zastávku, kde zopár ľudí vyčkáva na osobák... či zvolenský alebo novozámocký, nie je jasné.

Úsek 4, Radava - Vráble (areál OPS)
čas v cieli úseku - 14:22 hod.; dĺžka úseku - 25,5 km; čistý čas jazdy - 1:10:21 hod.
V jazde pokračujem už opäť mierne vlnitým terénom na Podhájsku, všeobecne známu vďaka termálnemu kúpalisku. Prejavovať sa začína ďalšia kondičná kríza, zavše musím párkrát postáť a vydýchať sa. Na obzore sa levická cesta tratí v nevysokých, no vzhľadom k okolitej rovine výrazných kopčekoch Hronskej pahorkatiny, posiatych fľakmi hojných agátových porastov či preťatých prudko stúpajúcimi lokálkami. Popod sprašové pahorky sa nejasne kľukatí železničná trať. Mám sto chutí zastaviť v najbližšej krčme, najlepšie vybavenej vonkajším posedením, a z fleku do seba šupnúť polliter vychladenej kofoly. Pri Pozbe však toto svoje rozhodnutie odkladám do neďalekej Beše, kde sa ale z krízy akosi naraz dostávam. Navyše ostáva otázne, či budem stíhať futbal.
V dobrom tempe opúšťam hlavnú a stúpajúcou miestnou komunikáciou pokračujem na Tehlu, impulzívne si trasu mierne predlžiac cez Jesenské a Iňu, keďže medzi týmito dvoma dedinkami, napriek tomu, čo hlása mapa, existuje plnohodnotná asfaltka. Pri ceste do Tehly sa však človek stupáku i tak nevyhne. Na vrchu kopca vbieham do lesíka, ktorý je podľa všetkého súkromným poľovníckym revírom (pfuj...) a na ktorého opačnej strane sa po zjazde ocitám v spomínanej Tehle. Pod rozpálenou plechovou búdkou zastávky SAD, poskytujúcej viac než obstojný tieň, sa skladám k približne desaťminútovej pauze. Medzi Tehlou a Vrábľami prebieham malebnou pahorkatou krajinou, s výnimkou dvoch majerov nestretávam ľudské sídla, postupne sa otvára výhľad na Zobor. Cifry z cyklocomputra zapisujem vo Vrábľoch pri areáli Opravovní poľnohospodárskych strojov, povedľa križovatky s hlavnou cestou.

Úsek 5, Vráble - Nitra (fut.štadión)
čas v cieli úseku - 15:49 hod.; dĺžka úseku - 22,57 km; čistý čas jazdy - 1:02:50 hod.
Vráble dnes pre mňa nie sú oporným bodom, nadlhšie sa v nich nezastavujem, iba na natrieskanej čerpacej stanici OMV pri priemyselnom parku kupujem plechovku isostaru, keďže domáce zásoby vody sa mi povážlivo míňajú. Pred sebou mám náročný úsek, kopcovitý terén, navyše zhruba dvadsať kilákov po frekventovanej ceste I.triedy. Ak však nebudem zbytočne a dlho pauzovať, výkop futbalu v Nitre by som mal stihnúť.
Prvé stúpanie zdolávam hneď za Vrábľami, míňam odbočku na Klasov, relatívne kľudnejšiu komunikáciu, ktorú som sa však rozhodol dnes nevyužiť, a zjazdom pokračujem do dolinky akéhosi bezmenného potoka. „Horekopec“ a s ním spätý „dolekopec“ sa po Nitru opakuje ešte niekoľkokrát, najprudší svah zdolávam tesne pred Veľkým Lapášom, našťastie však v tom príhodnejšom smere. V dedine sa práve hrá futbal, okresná súťaž – pri prejazde Lapášom si však vždy spomeniem na ich krátke účinkovanie v druhej najvyššej súťaži, predtým než ich pohltil nitriansky FC.
S blížiacou sa Nitrou sa premávka čoraz viac zahusťuje. Na príčine sú okrem iného aj obmedzenia na ceste v súvislosti so stavebnými prácami na rýchlostnej komunikácii R1, ktorej súčasťou bude aj južný obchvat mesta. Ďalej bude R-ka pokračovať na Zlaté Moravce novovytýčenou trasou, hoci podľa mňa by bolo rozumnejšie zdvojiť súčasný hlavný ťah (podobne ako sa to urobilo pri Hronskom Beňadiku). Takto je to prílišný zásah do krajiny... lenže trápi to dnes niekoho?
V úvode Levickej ulice sa z hlavnej stáčam, krátkou uličkou obstavanou rodinnými domami prechádzam na Dlhú a následne sa okolo štadiónu TJ Stavbár a krížom cez parčík na Nábreží mládeže presúvam pod hrad. Na štadión FC Nitra prichádzam s desaťminútovou rezervou, volám Rudolfovi, ktorý, ako sa dozvedám, je už na okraji mesta a za moment dorazí. Medzitým sa usádzam pod hlavnou tribúnou, sledujem rozcvičujúcich sa hráčov oboch mužstiev, o pár chvíľ prichádza necyklisticky „nahodený“ cyklista Rudolf a napokon prekvapivo aj Jano Harbuľák. Bývalý kolega z „gymplu“ využil návštevu zápasu na prevetranie mozgovne, keďže celý deň strávil písaním akýchsi materiálov do školy.

Úsek 6, Nitra - Alekšince
čas v cieli úseku - 18:53 hod.; dĺžka úseku - 17,14 km; čistý čas jazdy - 0:50:03 hod.
Zápas skončil remízou, no napokon ma viac interesoval rozhovor s Janom, ktorý o dianí vo futbale, v meste i bývalom kolektíve vie vždy viac než ja. Štadión opúšťame 17:50 hodín. Na Sihoti, počas víkendov vždy rušnej a plnej ľudí, sa naše cesty na nejaký čas (nakoľko sa blíži skúškové, zrejme čas dlhší) opäť rozchádzajú. Spolu s Rudolfom križujeme rieku, nadjazdom i štvorprúdovku, pokračujúc Šindolkou von z mesta. Nakrátko sa ešte zastavujeme pri bráne SPoŠ z dôvodu jaksi uvoľnenia močového mechúra, ale i pokochania sa výhľadom na panorámu Nitry – od Zobora cez hrad až po panelovú Klokočinu. Slnko sa zatiaľ iba nenápadne, no predsa isto začína poberať na západ, svetla zľahka ubúda, do príjazdu domov ho však bude dostatok. Trasa je rutinná, Drážovce, Čakajovce, Zbehy, otravné, no neošmeknuteľné andačské kopce a napokon výhľad na domovské Alekšince.
Príjazd do cieľa prvej tohtoročnej „ostrej“ cyklistiky zaznamenávam o krátko pred siedmou, bicykel posielam na odpočinok do letnej kuchyne a na verande si potom na znak „gut gemacht“ dopriavam niekoľko zabafkaní z dedovej starej fajky, ktorá je mojou novou láskou. Cyklistika sa teda vydarila, počasie vyšlo ideálne, jediným neblahým zostatkom dnešnej akcie sú spálené paže a stehná. To aprílové slnko som akosi podcenil. Zajtra mám ešte deň voľna, vlastne necelý deň, do Prahy cestujem opäť nočným vlakom, na ktorý som si v nedávnej dobe akosi zvykol.

Počasie - zrána nízká oblačnosť a opar, neskôr polojasno, slnečno, miestami veterno, tep.asi 20°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay (časť), Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
136,94 km	10:20 hod.	6:07:00 hod.	22,87 km/h	60,5 km/h	Tehla (Kováčová)

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010