Cyklo Smolenice - školský výlet jún 2006

Deň 1 – cyklotúra Alekšince – Smolenice

Úsek 1, Alekšince - Alexandrov Dvor (križ.)
čas v cieli úseku - 7:51 hod.; dĺžka úseku - 15,67 km; čistý čas jazdy - 0:41:09 hod.
Čas beží ako voda – prešiel rok a opäť sa chystáme na školský koncoročný výlet. Minulý rok som sa zameral na pešiu turistiku, mali sme výstup na Sitno; tentoraz plánujem niečo väčšie – tam a späť na biku. Triednemu som oznámil svoje úmysly a dal mu potvrdenie, ktoré ho zbavilo zodpovednosti za mňa.
Kolegovia vyrážajú zo školy vo štvrtok ráno o 8:00 hodín, Rudolf a ja od domu po posledných úpravách o 7:00 hodín smerom na Rišňovce; je pracovný deň a premávka na hlohoveckej ceste je pomerne hustá. Nad Rišňovcami zastavujeme na autobusovej zastávke, dávame dole vetrovky, keďže je dosť teplo a exponované plochy na tele natierame krémom proti slnku. Pokračujeme cez Rumanovú a Báb, pričom pri stúpaní k diaľnici sme za sebou nechali dvoch miestnych, žartujúcich, aby som ich potiahol.

Úsek 2, Alexandrov Dvor - Sereď
čas v cieli úseku - 8:42 hod.; dĺžka úseku - 17,57 km; čistý čas jazdy - 0:42:20 hod.
Od Alexandrovho Dvora smerujeme popri rýchlostnej komunikácii R1 okolo križovatky Mladý Háj a zjazdom do Paty. V Šoporni sa pri policajnej stanici stáčame na Šintavu a Sereď. Pri vjazde do mesta ma upútali transparenty nad ulicou – „Hodový jarmok, pivný festival“. V centre, čo sa pohybu ľudí aj premávky na ceste týka, je celkom rušno. Za prejazdom trate č.133 (Galanta – Leopoldov) odbočujeme na pumpu Slovnaft, kde si Rudolf dokupuje pitie a dávame si kvázi raňajky v podobe Mars tyčinky.

Úsek 3, Sereď - Pusté Úľany
čas v cieli úseku - 9:45 hod.; dĺžka úseku - 17,15 km; čistý čas jazdy - 0:41:09 hod.
Počasie je priam nádherné – obloha jasná, bez jediného mráčika, slnko pečie. Od pumpy prechádzame industriálnou zónou mesta, míňame štvorprúdovku do Trnavy a pred nami je už len rovina. Na opačnej strane sa nám otvára panoráma Serede s haldami hlušiny a schátralými zariadeniami niekdajšej niklovej huty. Po krátkej jazde schádzame do obce Veľká Mača, ktorá je známa stánkami popri ceste – minulý rok nimi bola krajnica súvisle obsadená. Dnes ešte len zahajovali prevádzku. Pri odbočke na Gáň som zastal a vytiahol mapu. Nastal čas rozchodu s Rudolfom – ten mal ísť na vlastný školský výlet na termálne kúpalisko v Diakovciach, avšak na rozdiel odo mňa sa ešte v ten deň chcel vrátiť domov. Vzhľadom nato, že je to jeho prvá sólo cyklistika, poprial som mu veľa šťastia.
Moja ďalšia cesta viedla už po panelovej ceste okolo bývalého roľníckeho mestečka Sládkovičovo (predtým Diosek), kde zastavujem na Slovnafte kvôli zakúpeniu zásoby isofruitu. Potom opúšťam bratislavskú cestu a mestskou časťou Nový Dvor sa dávam po rovinatej lokálke na sever. V Pustých Úľanoch zapisujem údaje z computera a za pomoci mapy koordinujem ďalší postup.

Úsek 4, Pusté Úľany - Cífer (žst.)
čas v cieli úseku - 10:45 hod.; dĺžka úseku - 15,4 km; čistý čas jazdy - 0:41:06 hod.
Zariadil som sa podľa smerovníka a pri kostole zabočil na Pavlice, najjužnejšiu obec okresu Trnava. Do trupu sa mi opiera slabší protivetrík. Po dlhom rovinatom úseku sa cesta stáča ponad riečku Gidru do Voderadov. V obci je dokonca aj také malé námestie – po jednej strane s kostolom, po druhej s kaštieľom (teraz sídlo poľnohospodárskej školy). Bicykel som odstavil v tieni stromu a dal si tyčinku.
Za Slovenskou Novou Vsou pretína moja cesta diaľnicu a míňa obec Pác. Napájam sa na hlavnú hradskú č.61 (Bratislava – Trnava – Žilina), takmer okamžite z nej však schádzam do bludiska ulíc a uličiek Cífera. Zavolal som Rudolfovi, či je už v Diakovciach – dorazil asi o 10:00 hodín a čaká na triedu. Nejako sa mi podarilo dostať k stanici, kde je akurát v plnom prúde rekonštrukcia trate č.120. Pokým som fotil objekt, po koľajisku prechádzal pomalou jazdou rýchlik v smere od Bratislavy.

Úsek 5, Cífer - Doľany
čas v cieli úseku - 11:49 hod.; dĺžka úseku - 15,67 km; čistý čas jazdy - 0:52:11 hod.
V okolí železničnej stanice je riadny chaos – plietli sa tu osobné autá s nákladiakmi a traktormi, cesta zaprášená, okolím sa rozlieha hluk stavebných mechanizmov. Na postriekanom povrchu vozovky som dostal šmyk a keďže ma skoro prevážila batožina, k pádu veľa nechýbalo. Hľadal som cestu na Budmerice – dostal som sa ku koncu jednej z uličiek a opýtal sa železničného zememerača. Priecestie bolo uzatvorené (v tej dobe tam už žiadne ani neexistovalo) a obchádzka vedie cez iné, na bratislavskom zhlaví stanice. Vrátil som sa teda, avšak musel som si počkať na závorách na prechod iného gorilou ťahaného rýchlika, tentoraz zo smeru Žilina. Na konci Cífera bol vybudovaný krátky nový úsek cesty, ktorým som sa napojil na tú budmerickú.
Krajina začína byť mierne zvlnená. Prechádzam cez Jablonec a zjazdom sa dostávam do Budmeríc; tam zastavujem na čerpacej stanici Avanti a dopĺňam zásoby tekutín. Predtým, než som sa dal do ďalšieho postupu, sa v tej časti dediny začal šíriť žumpový smrad smerom k námestiu, kde sa práve konal akýsi jarmok. Prechádzam okolo družstva a obcou Štefanová, pričom sa dostávam na križovatku – na západ smer hrad Červený kameň, na ktorý mám práve dobrý výhľad, na východ stredisková obec Smolenice.

Úsek 6, Doľany - Smolenice (Jahodník)
čas v cieli úseku - 12:45 hod.; dĺžka úseku - 16,92 km; čistý čas jazdy - 0:41:30 hod.
Na začiatku Dolian si dávam prestávku. Odtiaľ to už bola viac-menej pohodička, protivietor som nemal, keďže namiesto postupu na sever sa ťahám na východ po úpätí Malých Karpát. Nemôžem si pomôcť, ale takto zdola sa mi tie kopce zdali dosť neškodné. Na svahoch týchto pahorkov sa pestuje vinič pre miestny vinohradnícky „priemysel“, ktorý preslávil aj Dolné a Horné Orešany. Od rázcestia na orešanskom kopci som sa stočil na Lošonec a na moment si postál pri brehu vodnej nádrže Horné Orešany.
Pri prejazde lesom som si aspoň chvíľu uľavil od páľavy obedňajších slnečných lúčov. V Lošonci, malej obci v Lošoneckej kotline, je zvýšený pohyb nákladných automobilov od tamojšieho kameňolomu. Po zjazde a prekonaní Smolenického potoka provizórnym mostom prichádzam do cieľa – Smoleníc. Cesta k rekreačnému stredisku Jahodník sa stáča hneď na začiatku dediny do lesa, takže nemám veľmi možnosť vidieť vežu známeho Smolenického zámku, kongresového zariadenia Slovenskej akadémie vied. Záverečný stupák, hoci nie práve najdlhší, mi dal s mojim nákladom dosť zabrať.
Prvý kemping na Jahodníku bol hneď vedľa odbočky k jaskyni Driny. Žilo to tam – kopa ľudí, mládeže, autobusy a dve krčmy. Pri turistickom hríbiku som zastal a zavolal niekoľkým kolegom z triedy, no nikto nezdvíhal. Myslel som, že sú v jaskyni (pravda bola taká, že v našom tábore nebol signál). Dávam sa ďalej po asfaltke a míňam ešte jeden kemping a turistický rázcestník. Rekreačné stredisko Záruby, kde sme mali byť ubytovaní, bolo až na konci asfaltovej cesty, za lesom. Už z diaľky počuť Braňa a Jiráska. Keď som pred jednou dorazil, akurát sa hral futbal. Dostalo sa mi vrelého privítania, no vzápätí som musel pohnúť kostrou, pretože sa išlo do jaskyne.

Zvyšok dňa sme sa poväčšine povaľovali a motali v okolí chatky v kempingu, ktorému pre zvláštnu atmosféru nudy a izolácie od najbližšieho ľudského sídla dávam prívlastok „gulag“. Večera je o šiestej, potom asi do jedenástej opekačka. V noci, už teda za neprítomnosti triedneho profesora, sa spustila „oslava“ – už neviem, čo bolo oslavované, ale asi polovica triedy sa spila pod obraz, druhá sa snažila tváriť principiálne a niektorí jednotlivci sa napriek značnému poprasku pokúšali zaspať. Ja osobne to vzdávam o pol tretej, už na druhý deň, pričom som sa zobudil na Jacekove filozofovanie na terase.
O 3:16 hodín sme niektorí vyrazili na Smolenice, aby sme pozorovali svit slnka. Po otočke cez dedinu sme sa vrátili na základňu asi o pol šiestej. Pred raňajkami mi zostávali dve hodiny spánku a keďže ostatní dospávali opicu, bol konečne kľud.

Počasie - slnečno, jasno, mierny protivietor, tep.asi 28°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay (časť), Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
98,38 km	5:45 hod.	4:19:35 hod.	23,1 km/h	51,3 km/h	Rišňovce

MAPA v mierke 1:400 000

Deň 2 – pešia túra na Záruby

Po raňajkách vyrážame asi okolo deviatej (po krátkom odmietaní) smerom do lesa, smerom na najvyšší kopec Malých Karpát – Záruby (767,4 m.n.m.). Stúpanie je pomerne prudké, značenie bezvadné, ale to teplo priam ubíjajúce. Na vrchol som došiel v čelnej skupine, odstup od posledných jedincov sme mali asi 15 minút. Urobil som zápis do vrcholovej knihy a dal si čosi pod zub (veci som mal v Robovom batohu). Na záver sme si zapózovali pri dvojramennom kríži a pokochali sa výhľadom na Záhorie – Senicu, Jablonicu, veternú elektráreň v Cerovej, vojenský výcvikový priestor Záhorie a v diaľke bolo badať aj belavú mohylu na Bradle. Do tábora sa vraciame čosi pred obedom.
Poobede prevažne povaľovanie, prípadne kofola v krčme U poľovníka. V noci opäť prebiehala „oslava“, ktorej sa však ja nezúčastňujem. Preháňať sa nemá nič a v prípade alkoholu to platí dvojnásobne, okrem toho si potrebujem pospať, ráno skoro vyrážam.

Počasie - slnečno, bezveterno, jasno, teplo, tep.asi 28°C
Účastníci - väčšina triedy 2.A
Poznámky, postrehy -

Deň 3 – cyklotúra Smolenice – Alekšince

Úsek 1, Smolenice (Jahodník) - Boleráz (žst.)
čas v cieli úseku - 7:05 hod.; dĺžka úseku - 16,75 km; čistý čas jazdy - 0:41:30 hod.
Keď ráno o 5:30 hodín budík oznámil, že nastal môj čas, podaktorí ešte iba šli do postele (pokiaľ tie matrace na podlahe môžem takto nazvať), ale inak treba povedať, že bolo vcelku ticho. Veci som veľmi nevybaľoval, no i tak mi chvíľu trvalo, kým som dal kapsy dohromady. Rozlúčil som sa iba s Jiráskom a Zeleňákom, tí boli čiastočne hore. Pred bránami chatovej osady zastavujem ešte raz a naposledy kontrolujem pripravenosť k odjazdu.
Vo vzduchu sa z lesa vznášal sivobiely opar a bolo aj trochu chladno. Dal som si zjazd do dediny, kde už na autobusovej zastávke posedával profesor Košťál (odišiel skôr kvôli pracovným povinnostiam) a pokračoval dedinou okolo rodného domu Štefana Baniča a odbočky na zámok až k železničnej stanici, nachádzajúcej sa neďaleko fabriky Chemolak. Napriek názvu je stanica od dediny dosť vzdialená a leží skôr v bezprostrednej blízkosti Trstína. Mal som v pláne sa tu zastaviť, avšak miestny mini Benzinol už je zjavne dlhšiu dobu mimo prevádzky.
Od Bíňoviec som hodil posledný detailnejší pohľad na Veterlín a Záruby a potom sa sústredil už iba na postup na juh. Nad hlavou mi visí súvislá oblačnosť, no dusno je teda riadne. Pri nadjazde cesty č.51 nad traťou Kúty – Trnava som zazrel od krajského mesta fičiacu súpravu laminátky s východonemeckými vozňami. V Boleráze schádzam z hlavnej a po chvíli motania sa prichádzam k žlto-bielej výpravnej budove typu MÁV miestnej stanice.

Úsek 2, Boleráz - Trnava (ČS Benzea)
čas v cieli úseku - 7:49 hod.; dĺžka úseku - 11,33 km; čistý čas jazdy - 0:26:55 hod.
Po sfotení stanice, vrátane štýlovej čakárne, vyrážam na cestu – cez zvyšok Bolerázu a miestnu časť Klčovany, odkiaľ železničná trať č.116 od Kútov sa ťahá len kúsok od autocesty. V Šelpiciach sa opäť stáčam k trati, konkrétne k priecestiu pri stavadle II., kde asi pred týždňom vlak zvalcoval auto bývalého ministra kultúry F.Tótha. Po jednej z postranných uličiek prechádzam k stanici, ktorú fotím zo všetkých strán. Dostávam sa na križovatku a pokračujem po hlavnej smerom na Trnavu. Cesta sa ťahá zväčša po rovine, bez výraznejších stúpaní. Na začiatku krajského mesta míňam betónový socialistický monument, v diaľke výhybňu Nemčanka a zastavujem na pumpe Benzea - kupujem zásoby pitiva.

Úsek 3, Trnava - Šúrovce
čas v cieli úseku - 9:00 hod.; dĺžka úseku - 17,16 km; čistý čas jazdy - 0:43:18 hod.
Ďalšie zastavenie ma čaká na železničnej zastávke Trnava predmestie, kadiaľ pár chvíľ po mojom príjazde prechádzal pantograf od Kútov. Na križovatke na severnej strane centra sa stáčam na východ a pomerne bezproblémovo sa vymotávam z mesta. Prešiel som cez sídlisko Vodáreň a zo starej cesty na Trenčín zišiel na obchvat Trnavy. Smery sú pomenené kvôli výstavbe automobilky Peugeot, preto som sa na obchádzku pýtal asi troch ľudí. Po trati č.120 akurát na Žilinu smeroval rýchlik na čele s premaľovaným peršingom.
Celý komplex francúzskej automobilky je obrovský, chvíľu trvalo, kým som ho celý obehol. Po napojení sa na zavarskú cestu si dávam menšiu pauzu a volám domov. Pred Zavarom križujem diaľnicu D1 a dostávam sa ku križovatke s cestou na Sládkovičovo. Od konca dediny až takmer po Šúrovce tiahol z poľa neuveriteľne prenikavý hnojový zápach, azda zatiaľ jediný negatívny moment.

Úsek 4, Šúrovce - Leopoldov (žst.)
čas v cieli úseku - 9:55 hod.; dĺžka úseku - 15,66 km; čistý čas jazdy - 0:40:37 hod.
V Šúrovciach som si na moment postál pred kostolom a rozmýšľal, ako ďalej – cez Sereď by som to mal veľmi blízko, rozhodol som sa teda ísť smerom na Hlohovec. Keď míňam obecný úrad, uvedomil som si, že dnes sú vlastne tie voľby do parlamentu. Priecestím som prešiel cez trať č.133 do Varovho Šúru a odtiaľ šľapal smerom na sever. Touto cestou som šiel naposledy v júni 2004 s T.Radeckým. Na začiatku Dolných Zeleníc zabočujem k železničnej stanici Siladice – práve som vystihol prechádzajúci nákladný vlak na čele s trojkovým peršingom, smerujúci na Leopoldov. Osobná doprava na tejto trati je v súčasnosti nahradená autobusmi z dôvodu rekonštrukcie uzlovej železničnej stanice Leopoldov. V rýchlosti som sfotil budovu a prelial si isofruit z plechovky do fľaše.
Okolo akéhosi opravárenského strediska ŽSR sa vraciam na cestu a prechádzam Dolnými aj Hornými Zelenicami. Premávka bola zanedbateľná, hradskú som mal prakticky len pre seba. V diaľke už vidím biele paneláky v Hlohovci, ako aj nad Váhom sa týčiaci kaštieľ. Z križovatky v Šulekove sa dávam smerom k spomínanej stanici Leopoldov, aby som na vlastné oči videl priebeh opráv a hlavne to zachytil fotograficky. Peróny sa už začínajú črtať, stoja oporné stĺpy striech. Na poslednom nástupišti sa zhromažďujú ľudia a po chvíli prichádza rýchlik od Košíc.

Úsek 5, Leopoldov - Pastuchov
čas v cieli úseku - 10:48 hod.; dĺžka úseku - 14,89 km; čistý čas jazdy - 0:41:17 hod.
Bicykel som odstavil pred sídlom prednostu a dal si menší oddych. Potom som si to nasmeroval okruhom cez centrum späť ku križovatke v Šulekove a ďalej na Hlohovec. Most ponad Váh je opäť rekonštruovaný, takže cesta je zúžená iba na jeden pruh. Od kruhového objazdu prechádzam okrajovou časťou mesta a od Slovnaftu na piešťanskej ceste nastupujem na stúpanie Sorošom, ktoré prebieha viac-menej v pohode. Napriek tomu, že je zamračené, je strašne dusno. Po zdolaní tohto stupáka musím prekonať ešte niekoľko menších, pokým sa dostávam do Bohom zabudnutého Pastuchova. Údaje zapisujem až na konci dediny.

Úsek 6, Pastuchov - Alekšince
čas v cieli úseku - 11:14 hod.; dĺžka úseku - 9,45 km; čistý čas jazdy - 0:22:44 hod.
Záverečný úsek tejto cesty začínam teda v Pastuchove, pokračujem okolo družstva k hranici krajov a po krátkej rovinke som v Lukáčovciach. Tu ma čaká posledný kopec, od chaty poľovníkov je to už len zjazd. Domov prichádzam po nejakých piatich hodinách jazdy, pričom som absolvoval asi 85 kilometrov.
Školský výlet hodnotím ako vcelku vydarený, dokonca hádam ešte kvalitnejší ako vlani. Škoda, že obloha sa vyjasnila až po mojom príjazde domov, mohol som urobiť čosi väčšie…

Počasie - ráno zamračené, mierne veterno, pred príjazdom domov vyjasnenie, slnečno
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
85,24 km	5:04 hod.	3:36:04 hod.	23,98 km/h	50,2 km/h	Pastuchov

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006