Cyklo Šarišské Michaľany

Cyklo Šarišské Michaľany - 22.júl 2006, so.

Na týždeň som sa musel vrátiť do Nitry, vybaviť rôzne záležitosti, vrátane návštevy Dr.Buchvalda v Bratislave. Jedno popoludnie som si bol vybaviť nový preukaz na zľavy Junior Railplus a zároveň si zakúpiť sieťový letný lístok „Slovak 26“ za 1200 korún.
V piatok, 21.júla vyrážam na cestu späť do Košíc, pričom som si vybral ten najdlhší, ale najkrajší rýchlikový spoj Bratislava – Košice, a to rýchlik Horehronec (od stanice Vernár sarkasticky povedané Doluhnilec), na ktorý nastupujem v Šuranoch a v Margecanoch mi Rudolf prichádza naproti.
Nasledujúci deň, teda 22.júla, rozhodne nemáme v pláne zaháľať. Už sme dlho neboli na bicykloch, takže voľba padla práve na túto aktivitu, cieľom by mal byť pravdepodobne Prešov a Veľký Šariš.

Úsek 1, Košice (sídl.Terasa) - Trebejov
čas v cieli úseku - 7:03 hod.; dĺžka úseku - 17,38 km; čistý čas jazdy - 0:45:12 hod.
Vyrážame o 5:56 hodín a od babkinho domu sa dávame po hlavnej k amfiteátru, kde stojíme na Slovnafte kvôli nákupu zásob. Odtiaľ pokračujeme po Watsonovej ulici a okolo botanickej záhrady na Lokomotívu, nasleduje zjazd k Ťahanovciam.
Cesty sú takmer prázdne. Pokročili sme po pravom brehu Hornádu až ku kameňolomu, tam si dávame pauzu na tyčinku a ďalej do Kostolian, križujeme rieku a vchádzame do obce Družstevná pri Hornáde. Postup údolím Hornádu, po okraji pohoria Čierna Hora, priamo vedľa hlavnej trate č.180, má svoje čaro. V Trebejove zabočujeme k železničnej zastávke, kde sme akurát vystihli osobáky v jednom aj druhom smere.

Úsek 2, Trebejov - Drienovská Nová Ves
čas v cieli úseku - 7:56 hod.; dĺžka úseku - 11,83 km; čistý čas jazdy - 0:32:10 hod.
Za Trebejovom sa cesta ešte kúsok ťahá relatívne po rovinke. Svahy po našej pravej strane boli riekou vymyté takmer do pravého uhla.
Pred Kysakom, kam však táto hradská nevedie, absolvujeme pomerne prudký stupák a rýchly zjazd po rozbitej vozovke do Obišoviec. V tejto dedine sa do Hornádu vlieva riečka Svinka, ktorá jeho priezračné vody múti na kávovú farbu. Bola aj možnosť ísť vedľajšou cestou na Bzenov, no napokon sme si dali výšľap okolo železničnej zastávky Obišovce (presne vtedy prechádzal rýchlik Poľana do Prešova) a napojili sa na hlavnú cestu vedúcu od Košíc. Od križovatky pri meniarni VSE ideme ďalej cez Ličartovce a Drienovskú Novú Ves, kam sme zašli sfotiť zastávku.

Úsek 3, Drienovská Nová Ves - Malý Šariš
čas v cieli úseku - 9:35 hod.; dĺžka úseku - 22,86 km; čistý čas jazdy - 1:05:09 hod.
Súbežne s cestou vedie diaľnica (jeden z najstarších úsekov na Slovensku), kde sa vykonáva väčšina prepravy v tejto oblasti. Pre nákladné autá je to jedno, aj stará cesta je spoplatnená nad 3,5 tony.
Kúsok za dedinou sa nachádza bývalá tehelňa, spolu so stanicou Drienovská Nová Ves. Tam sme si odpočinuli a zároveň urobili zopár fotiek so železničnou tematikou. V Haniske máme v pláne navštíviť pamätník roľníckej vzbury roku 1831, ktorý sa týči nad dedinou. Z hradskej schádzame medzi domy hneď za riekou Torysa, u miestnych zisťujem prístupovú cestu. Prešli sme za rieku a ocitli sa pri akomsi príležitostnom amfiteátri. Vedľa bol turistický hríbik – Borkút.
Dávame sa po nejakej lesnej ceste nevedno kam, no došli sme k minerálnemu prameňu – kyselke Borkút. Hoci jej chuť bola prinajmenšom neobvyklá, v tom teple prišlo celkom vhod, že bola studená. Vrátili sme sa späť ku hlavnej ceste od Košíc, fotíme zastávku Haniska a po chvíli jazdy vchádzame do krajského mesta Prešov. Križovatka nebola svetelná, okrem toho v tých miestach ja najväčšia premávka, pretože tu neďaleko ústi diaľnica; strihli sme to teda cez prechod pre chodcov.
Vzhľadom na to, že v Prešove chýba obchvat, hlavná vedie takmer centrom mesta (a okolo žel.stanice). Zvlášť ma fascinovalo asi jediné Tesco na svete so železničnou vlečkou. Nejako sme sa vymotali z tej autami napchanej jamy levovej a pokračovali po štvorprúdovej výpadovke cez Vydumanec nad mesto. Pri odbočke na Malý Šariš sa na chvíľu zastavujeme. Západnú časť Šarišskej župy máme ako na dlani, hlavná cesta č.18 do Žiliny v priamom smere pretína drobné kopce, ktoré v diaľke prerastajú do masívu Branisko. Ale to už je iná kapitola – kraj Spiš.

Úsek 4, Malý Šariš - Veľký Šariš
čas v cieli úseku - 11:40 hod.; dĺžka úseku - 20,5 km; čistý čas jazdy - 0:57:45 hod.
V obci Malý Šariš si dávame pauzu na tyčinku a zároveň babke oznamujeme telefónom aktuálnu polohu. Za niekoľkými kopčekmi nasleduje Veľký Šariš, jeho centrum len v rýchlosti prechádzame a stúpame po úpätí mohutného a z diaľky výrazne viditeľného Šarišského hradného vrchu (570 m.n.m.). Kým som na vrchole stupáka čakal na Rudolfa, zastalo pri mne auto s maďarskými turistami. Pochopil som, že chcú ísť na hrad, ale cestu som presne nevedel, preto ich posielam na hlavnú (nevedel som si za Boha vybaviť slovo cesta – út), čo bolo, ako som potom zistil, zle. Rudolf mi však povedal, že zahli na ošarpanú spevnenú cestu na vrchol.
My pokračujeme zjazdom na Medzany a Ostrovany, kde sa stáčame dole k Toryse, na Šarišské Michaľany. Od areálu farmaceutickej fabriky Imuna sa opäť kocháme pohľadom na zrúcaniny hradu, nato prechádzame cez rieku a sme pri zastávke Šarišské Michaľany. Tá je zároveň aj nákladiskom s druhou manipulačnou koľajou. Akurát tam bol zamestnanec ŽSR na služobnej 1203-ke, asi prehodiť výhybku…
Zakotvili sme v terase miestnej krčmy. Práve máme polcestu za sebou, takže chladná kofola nám dobre padla. Ďalej je cesta, hoci hlavná do Poľska, pomerne kľudná. Z hradskej schádzame na poľnú cestu, smerujúcu od Gregoroviec k rieke. Zámerom bolo sfotovať bývalú zastávku Veľký Šariš hrad. Nebolo už však čo – tam, kde kedysi boli nástupné hranoly, je už len nechránené priecestie a trať č.188. Priamo oproti hradu sa týči iná dominanta okolia – vrch Stráž (739 m.n.m.).
Za mestom Veľký Šariš si dávame prestávku na prevažne politickými plagátmi oblepenej autobusovej zastávke, tak povediac dobíjame batérie. V tomto meste, ako som zistil, osobná železničná doprava nemá veľký význam – každú chvíľu tu jazdia autobusy prešovskej MHD.

Úsek 5, Veľký Šariš - Dulová Ves
čas v cieli úseku - 13:00 hod.; dĺžka úseku - 15,18 km; čistý čas jazdy - 0:45:12 hod.
Na pumpe Slovnaft na začiatku Prešova dokupujeme zásoby a ja si dávam obed v podobe bagety (nie je dobré mať na cyklistike prázdny žalúdok, ale spľasnutý rozhodne tiež nie).
Cez prevažne rodinnými domami zastavanú perifériu mesta sme vbehli do centra, k dómu sv.Mikuláša. Rudolf tam vraj ešte nikdy nebol (ja naposledy v auguste 2005 po železnici). Hoci je to pekné mesto a dosť veľké (90 000 obyvateľov ho radí na 3.priečku na Slovensku), pre nás Košičanov to ostane vždy len taká „dedina“. Opäť sme sa dostali k žel.stanici a tu zahli poza Tesco na sídlisko Solivar.
Na severozápade sa nakopili akési čierne mraky, no tentoraz nad nimi nemôžem len tak mávnuť rukou, blížili sa totiž našim smerom. Okolo múzea historického prešovského solivaru začíname pozvoľna stúpať smerom na Slanské vrchy a opúšťame metropolu Šariša. Mal som rýchlejšie tempo, predbehol pelotón spomalených cyklistov, zrejme miestnych a na Rudolfa počkal pri Jednote v Dulovej Vsi.

Úsek 6, Dulová Ves - Drienov
čas v cieli úseku - 14:04 hod.; dĺžka úseku - 13,53 km; čistý čas jazdy - 0:35:02 hod.
Akurát mali pred záverečnou, no stihol som kúpiť veľkú fľašu vody, ktorej nedostatok sme už na sebe začali pociťovať. Celá obloha už bola zatiahnutá, tak sa začínam chystať na dážď. Zdá sa, že o vodu nakoniec nebude núdza.
Tá dôležitejšia cesta z Dulovej Vsi vedie na Sigord, známe rekreačné stredisko v horách, avšak my sa stáčame na juh, na Záborské. Odtiaľto je to dlhý zjazd okolo vysielacej stanice Prešov až k diaľničnému exitu. Ďalším strmákom, treba povedať, že s riadnou čierňavou za zadkom, schádzame do Petrovian, kde nás chytilo prvých pár kvapiek.
Na chvíľu sme sa schovali v búdke SAD a potom sa odhodlali pokračovať v ceste zvlneným terénom Toryskej pahorkatiny. Pred Drienovom (alebo, ak chcete „Drienov city“) sa to opäť spustilo a po prejazde do obce sa rozpútal totálny lejak. Zase raz nás zachránila zastávka autobusov. Neostávalo, než čakať (poprípade si posedieť ma smetnej bedni).

Úsek 7, Drienov - Rozhanovce
čas v cieli úseku - 15:31 hod.; dĺžka úseku - 17,22 km; čistý čas jazdy - 0:46:12 hod.
Po zhruba štvrťhodinke dážď ustal, čo sme využili a okamžite sa pustili do ďalšieho postupu. Pôvodný plán, teda trasu po ľavom brehu Torysy, sme pozmenili na čo najkratšiu cestu do Košíc. Prechádzame ponad východnú diaľnicu D1 a dostávame sa do Lemešian („Lemešany city“). Z cesty som to strhol ku krčme, no tá bola zatvorená. Dali sme si čokotyčinku a vrátili sa na mokrú hradskú. Prechádzame cez Janovík, Bretejovce a Seniakovce. Mali sme zabočiť na Družstevnú pri Hornáde, no hlavná vlna mračien sa stočila od Kysaku na západ, na hory. Dávame sa teda na Budimír, prechádzame pod diaľnicu na druhý breh Torysy a na jej nive postupujeme Vajkovcami a Rozhanovcami.

Úsek 8, Rozhanovce - Košice (sídl.Terasa)
čas v cieli úseku - 17:52 hod.; dĺžka úseku - 21,1 km; čistý čas jazdy - 1:03:57 hod.
Za hlavnou cestou E58, „magistrálou na východ“, sme sa v Košických Oľšanoch zastavili na kofolu.
Miestna komunikácia nás privádza do Bysteru (spolu so Zdobou tvoria obec Sady nad Torysou), kde začíname stúpať na masív Košickej hory (360 m.n.m.). Z vrchu stupáka, nad Košickou Novou Vsou (okres Košice IV), sme mali obmedzený pohľad na naše mesto. Trocha problém bolo prekonať rôzne nástrahy v podobe nových križovatiek na okraji Džungle, avšak do centra sme sa dostali.
Pred záverečným výšľapom na Terasu ešte chvíľu sedíme na pešej zóne centra, na Hlavnej ulici. Doma nás čaká veľké privítanie, veľkolepá večera a v neposlednom rade technická údržba našich dvojkolesových „tátošov“.

Počasie - doobeda jasno, slnečno, bezveterno, tep.vyše 30°C, poobede dusno, slab.dážď, zamračené
Účastníci - Rudlof Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
139,6 km	11:56 hod.	6:30:39 hod.	22,02 km/h	63,7 km/h	Obišovce

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006