Cyklo Prešov - 22.júl 2008

Cyklo Prešov - 22.júl 2008, ut.

Úsek 1, Košice - Rozhanovce (ObÚ)
čas v cieli úseku - 8:48 hod.; dĺžka úseku - 18,02 km; čistý čas jazdy - 0:50:34 hod.
Je to definitívne – vo štvrtok Košice opúšťame. Počasie je nanič, lístky na vlak sú kúpene, všetko je dohodnuté. Na utorok hlásia lepšie počasie, aspoň teda na dopoludnie, mám teda príležitosť urobiť nejakú cyklotúru. Prvú, ak nerátam Čiernu nad Tisou, patriacu k Tatrám na bicykli, a taktiež poslednú. Cieľ som si ešte večer nezvolil, premýšľal som o viacerých možnostiach – vlakom do Plešivca, tam pobehať okolie a späť vlakom, do Liptovského Mikuláša a nazad vlakom, resp. do Prešova cez Dubník.
Ráno som sa rozhodol pre poslednú, najkratšiu variantu. Po počiatočných prípravách znášam bike dole schodmi a od paneláku na Ostravskej 6 vyrážam o 7:35 hodín. Zo Železníkov pokračujem po Alejovej, na pumpe pri bývalom VŠA, ktorého osud je s plánovanou výstavbou nového štadióna spečatený, kupujem zásoby a z Terasy zbieham od kruhového objazdu do Starého Mesta. Štúrovou ulicou sa dostávam okolo Domu umenia na Námestie osloboditeľov a ďalej po Palackého ulici podchádzam trať. Všetko samozrejme v otrasne hustej premávke rannej špičky, takže za mestom som rád, že žijem. Z Opátskeho stúpam tiahlym kopcom na Furču, kde schádzam z hlavnej cesty I.triedy č.50 (smer Michalovce) na lokálku a na vrchole kopca, odkiaľ mám výborný výhľad ako na mesto, tak na neďalekú Košickú Novú Ves, krátko oddychujem. Po tom prejazde mestom som nejaký oťapený, v Sadoch nad Torysou (Zdobe) pauzujem na autobusovej zastávke a dopĺňam energiu.
Kúsok opodiaľ prechádzam ponad zakalenú Torysu, v miestnej časti Byster sa stáčam na sever a v susedných Košických Oľšanoch prekračujem zmienenú hlavnú cestu. Vietor duje od severu, dnes je dosť silný, citeľne ma spomaľuje. V Rozhanovciach postupujem Ulicou M.Čáka Trenčianskeho, pripomínajúcou porazeného v stredovekej bitke, ktorá sa odohrala niekde v okolí obce roku 1312. Pauzu si dávam v areáli obecného úradu, zrekonštruovaného kaštieľa, pri drevenom amfiteátri.

Úsek 2, Rozhanovce - Červenica (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 10:12 hod.; dĺžka úseku - 21,26 km; čistý čas jazdy - 1:05:52 hod.
V úvode druhej etapy sa ešte v obci Rozhanovce stáčam do dolinky potoka Hýľov, pokračujem k bažantnici a po krátkom stúpaní zdolávam kopčeky Toryskej pahorkatiny. Nakrátko sa zastavujem pri infotabuli mikroregiónu v Čižaticiach, odkiaľ opäť stúpam k akémusi vysielaču. Krajina na západnom úpätí Slanských vrchov mi pripomína dôverne známe okolie Topoľčian, najmä pre svoj kopcovitý charakter. Centrom okolitého regiónu sú Kecerovce, obec s približne 2500 obyvateľmi. V strede dediny, kam práve dorazili trhovníci, stretávam prevažne Cigánov.
Stúpaním v údolí Oľšavy pokračujem na sever a trasu si predlžujem cez Kecerovský Lipovec. Na jeho konci sa vetvia dve cesty, jedna horská smerujúca k vysielaču na Makovici (981 m.n.m.), dominante okolia, druhá sa ťahajúca okolo miestneho družstva do susednej Opinej. Aj tu nastáva vetvenie, keď od dlhšej trasy na Prešov cez Dubník sa odpája „skratka“ obcami Tuhrina a Žehňa. Ešte na začiatku Červenice sa dá stočiť na kratšiu trasu, no ja som rozhodnutý potiahnuť to cez Dubník. V tých miestach som nebol už roky rokúce. Niekoľko stupákov už mám teda za sebou, najťažší ma ešte čaká. V Červenici pauzujem, konzumujem energetické „bomby“ – isofruit a snickersku, a kontrolujem mapu.

Úsek 3, Červenica - Kokošovce
čas v cieli úseku - 11:49 hod.; dĺžka úseku - 18,22 km; čistý čas jazdy - 0:59:58 hod.
Obloha sa pomaly, ale isto začína zaťahovať. Ešte stále je slnečno, od severu sa však nebom plazí zatiaľ nenápadná oblačnosť, ktorá môže poobede priniesť aj nejaké tie zrážky. Stúpanie nad Červenicu je dosť náročné aj na mňa, prudký sklon cesty a katastrofálny stav vozovky dajú zabrať. Sponad dediny mám však dobrý výhľad na okolie, ďalej už vstupujem do lesa. Neďaleko cesty sa nachádza štôlňa Viliam a kúsok ďalej aj Jozef (k tej som zbehol od hradskej), obe patriace k Dubníckym opálovým baniam. Tunajšie ložiská opálov patria k najbohatším na svete a zároveň jediným, kde sa tento kráľovský drahokam dobýval banským spôsobom. Vrchol rozmachu dosiahla ťažba opálov v Dubníku v druhej polovici 19.storočia. Počas prvej svetovej vojny a aj v období pred ňou ťažba stagnovala, ukončená bola roku 1922 (údajne však nie z dôvodu vyťaženia ložiska). Odvtedy sa vyskytlo niekoľko pokusov o jej obnovenie, ostalo však iba pri projektoch a geologických prieskumoch. Dnes je Dubník prírodnou rezerváciou, turisti si môžu dohodnúť prehliadku štôlní, ako atrakcia sa dá zabezpečiť povrchové hľadanie opálov na vyhradenej ploche.
Vzduch v lese je ťažký, vlhký, doslova je cítiť po hubách. Po posledných dažďoch si hubári prídu na svoje. Za štôlňou Jozef stúpanie pokračuje, je však prevažne mierne, jeho vrchol sa nachádza pri odbočke k banskej osade Dubník. Odtiaľ sa dá dostať aj na rovnomenný vrch (874 m.n.m.), či „zbehnúť“ na opačnú stranu pohoria, do Zámutova. Nasleduje zjazd, ktorý ma privádza na odlesnené miesto zvané Pusté pole. Podľa ošarpaného a zhrdzaveného turistického hríbika sa nachádzam vo výške 666 m.n.m. – zaujímavé číslo :D
Na Pustom polí sa motá zopár turistov, z Prešova to majú na skok. Asfaltová cesta v dezolátnom stave, sem-tam potiahnutá nánosmi naplaveného blata, zbieha do dediny Zlatá Baňa. Priamo nad ňou sa týči vrch Šimonka (1092 m.n.m.), bývalá sopka a najvyšší bod v Slanských vrchoch. Zaujímavé je, že bola poslednou elektrifikovanou obcou v Československu. Žiarovky sa tu rozsvietili roku 1960. Názov je odvodený nie z preneseného významu vysoko zárobkovej činnosti, keďže v tomto zapadákove (prepáč Zlatá Baňa) nie je ani len poriadna krčma, ale naozaj od baníctva – v minulosti sa v okolitých kopcoch ťažil antimón a striebro. Raz som tu už veru bol – roku 1998 sme odtiaľ liezli na Šimonku.
Údolím Delne pokračujem v zjazde, teraz už po širokej a pohodlnej asfaltke. Prechádzam rekreačnou oblasťou Sigord (takou prešovskou Duchonkou), míňam množstvo súkromných chát, nejaký ten penzión, kúpalisko a lesnícku školu. Na konci Sigordu sa zastavujem pri vypustenej vodnej nádrži a vrhám posledný pohľad na pohorie. Údaje zapisujem v Kokošovciach na konci obce. Pekné počasie sa už stratilo, obloha je zatiahnutá, pofukuje vietor.

Úsek 4, Kokošovce - Drienovská Nová Ves
čas v cieli úseku - 13:27 hod.; dĺžka úseku - 23,05 km; čistý čas jazdy - 0:53:11 hod.
Z Kokošoviec pokračujem do Dulovej Vsi, opúšťam údolie potoka Delňa a krížom cez polia sa juhovýchodnom okraji Prešova sa presúvam do miestnej časti Solivar. Pri historickej budove administratívy Solivaru, dnes múzeu solivarníctva, zastavujem a nazerám do mapy. Uvažujem, či sa smerom na Košice stočiť už v týchto miestach alebo predsa len zájsť do centra tretieho najväčšieho mesta na Slovensku, ktoré však už dôverne poznám. Idem teda do mesta. Pri prejazde perifériou priemyselných areálov a nákupných centier, ako aj na Masarykovej ulici, absolvujem čosi podobné (a podobne nepríjemné) ako ráno v Košiciach. Na Hlavnej sa skladám v parku pri Dóme sv.Mikuláša, pôvodne gotickom kostole s neskororenesančnou prestavbou.
Je pracovný deň a v centre Prešova je mimoriadne rušno. Dávam si čosi pod zub a popri tom si prezerám mapu a plánujem spiatočnú cestu. Z mesta smerujem opäť po Masarykovej, okolo železničnej stanice a colného úradu a pokračujem na Hanisku. Po krátkej pauze na miestnej železničnej zastávke napredujem plným tempom. Za dedinou križujem Torysu a zakrátko míňam obec Kendice, priemyselný park v okolí stanice Drienovská Nová Ves a údaje zapisujem v nasledujúcej dedine.

Úsek 5, Drienovská Nová Ves - Košice (sídl.Železníky)
čas v cieli úseku - 15:22 hod.; dĺžka úseku - 32,84 km; čistý čas jazdy - 1:21:59 hod.
Rýchlym tempom postupujem cez Ličartovce, obieham rozvodňu VSE a odbočku na Obišovce (v diaľke na kopci vidieť miestnu železničnú zastávku) a s vetrom v chrbte pokračujem v slede niekoľkými obcami – Lemešany, Janovík a Bretejovce. Pred Budimírom sa stáčam na západ, smerom na juh by to bola prílišná obchádzka. Na začiatok absolvujem jeden tiahly stupák okolo poľnohospodárskeho družstva, pričom na jeho vrchole mám dobrý výhľad na východ i západ. Ponad predhorie Slanských vrchov sa pod súvislú šedú vrstvu oblačnosti nasúva kopa mračien, z ktorej možno aj poprší.
Zjazdom sa dostávam do údolia Hornádu, presnejšie do Malej Viesky, časti Družstevnej nad Hornádom. Novým mostom križujem rieku Hornád, v rýchlosti prebieham Kostoľanmi a miestnou komunikáciou popri rieke pokračujem na juh, Košice. Za kameňolomom si dávam šťaciu pauzu a kúsok obďaleč ďalšiu, lenže iného charakteru – po prejazde ťahanovským mostom ponad Hornád zachádzam na „súdky“. Vystihol som chvíľu, keď tu nie je nával, no predražená ľadová kofola z plastového pohára(!) nie je veru nič moc. Navyše začína popŕchať. Hodil som na seba vestu, dal dole headset a pustil sa do strastiplného prejazdu mestom.
Z ťahanovského nábrežia sa vraciam na pravý breh rieky a cez Aničku (Gajdove kúpele) prechádzam na Lokomotívu. V poslednom čase som tu zavítal dvakrát – najskôr v sobotu na futbal a deň nato počas „pochodu“ Košicami. Od štadióna pokračujem Komenského ulicou k maratóncovi a ďalej poza starú radnicu na Kuzmányho. Z nej schádzam na Floriánsku, k bývalému a dnes už zrúcanému pivovaru. Na Terasu šľapem po Moldavskej ku kruhovému objazdu, odkiaľ už pre nedostatok trpezlivosti prechádzam na cyklochodník. Spadlo zopár kvapiek, dažďom by som to však ešte nenazval. Domov, teda na Železníky, prichádzam tesne pred pol štvrtou. Vynášam bicykel na tretie poschodie a konečne oddychujem. Musím konštatovať, že tohtoročný prázdninový pobyt v Košiciach po stránke cyklistickej sa vôbec nevydaril. Púhe tri cyklistiky, z toho jedna ešte ako súčasť TnB 2008 a druhá krátka a neoficiálna (Trstené p.Hornáde), mi dajú za pravdu. Ten minulý rok sotva čosi prekoná. Ale uvidíme nabudúce...

Počasie - ráno polojasno, neskôr zamračené, veterno, v KE mrholenie, tep.asi 18-20°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
113,39 km	7:47 hod.	5:11:34 hod.	22,41 km/h	54,5 km/h	Sigord

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008