Cyklo Veľké Orvište - 22.apríl 2006, so.



Úsek 1, Alekšince - Čab (Ceram)
čas v cieli úseku - 9:50 hod.; dĺžka úseku - 11,16 km; čistý čas jazdy - 0:30:19 hod.
Asi v polovici apríla sme navštívili Považskú Bystricu a Cykloservis Belo kvôli ročnej prehliadke a Rudolf navyše dostal nový bike. Na rozcvičku sme urobili dve menšie cyklotúry, ale prvú veľkú tradične plánujeme na Piešťany.
Ráno vyrážame o čosi neskôr (9:10 hodín), pretože skoro ešte býva kosa. Pri prejazde Gecovskou ulicou som stretol Maja Zajka s frajerkou, kolegov z cyklotúry do Tatier, a prehodil s nimi pár slov. Po zdolaní oboch andačských kopcov prechádzame Zbehmi, kde sa stáčame pri mlyne na sever. Pauzičku si dávame až na autobusovej zastávke pri priemyselnom parku v Čabe.

Úsek 2, Čab - Dolné Otrokovce (ObÚ)
čas v cieli úseku - 10:37 hod.; dĺžka úseku - 13,63 km; čistý čas jazdy - 0:37:53 hod.
Údolím Radošinky pokračuje cesta cez Nové Sady a Malé Zálužie. Pohľadom na koľaje železničnej trate č.142 sa nám vynárajú spomienky na relatívne nedávne putovanie do Radošiny. Pred Kapinciach schádzame z hlavnej cesty a po krátkej jazde sa dostávame do Merašíc, obce ležiacej na hranici troch krajov. Kúsok prechádzame po hlavnej trase Topoľčany – Hlohovec a nato zjazdom do Dolných Otrokoviec v údolí Stoličného potoka, kde stojíme pri miestnom úrade. Na jeho stene je umiestnená pamätná tabuľa nejakému miestnemu partizánovi.

Úsek 3, Dolné Otrokovce - Ratnovce
čas v cieli úseku - 11:41 hod.; dĺžka úseku - 15,07 km; čistý čas jazdy - 0:41:47 hod.
Horné Otrokovce sa nachádzajú na úpätí Považského Inovca, priamo pod Holým vrchom (432,4 m.n.m.). Ešte v dedine začína pomerne nepríjemné stúpanie, odmenené však pekným výhľadom na okolie z kopca. Odtiaľ sa spúšťame do doliny s obcou Tekoľďany a nasleduje ďalší stupák. V Orešanoch sme minuli odbočku, tak som sa na cestu pýtal jedného dedka.
Opäť musíme absolvovať prudký a dušu z tela ťahajúci kopec, na ktorého druhej strane sú Svrbice. Tu sme sa kus spustili dolinou do lesa a potom zdolali ešte jeden strmý, ale krátky výšľap. Vrchol kopca, alebo tiež neoficiálne „horského prechodu“ Humništia, ležiaceho vo výške 300 m.n.m., zároveň predstavuje hranicu krajov.
Kým som oddychoval a vyčkával stúpajúceho Rudolfa, minuli sa tade asi tri skupinky turistov. S dvomi, ktorých zrejme pekné počasie vyhnalo z Hlohovca na menšiu túru, som hodil s nimi reč. Mali namierené na sedlo Havran (390 m.n.m.), tak som im poprial veľa šťastia. Pri zjazde som sa až tak nehnal, pretože tento úsek mám prejdený len raz a zas tak ho nepoznám, okrem toho okraj vozovky lemovali štrkové polia, čo zvyšovalo riziko šmyku. Čakáme na seba na začiatku obce Ratnovce a nasleduje menšia pauza. Údaje však zapisujem až pri odbočke z cesty č.507 na hrádzu Sĺňavy.

Úsek 4, Ratnovce - Veľké Orvište
čas v cieli úseku - 12:45 hod.; dĺžka úseku - 12,85 km; čistý čas jazdy - 0:42:29 hod.
Pri brehu vodnej nádrže sme chvíľu pobudli a pokochali sa pohľadom na hladinu vody, ešte stále dosť nevábne vyzerajúcu. V diaľke bolo možné vidieť vodné dielo Drahovce. Po vale, ktorý sa v lete hemží ľuďmi, sme pokračovali až na začiatok obce Banka a hlavnou vrátnicou prešli na Kúpeľný ostrov. Plánoval som, že si kofolu dáme v bufete pri kúpalisku Eva, no ten sa zdal byť ešte zatvorený. Šli sme teda ďalej cez kolonádový most do centra Piešťan a spleťou uličiek až takmer na okraj mesta. Prejazd nad diaľnicou D1 nás privádza do prvej dediny za Piešťanmi, ktorou je Veľké Orvište – miestna Topvar krčma mala aj terasu, takže nebolo o čom diskutovať.

Úsek 5, Veľké Orvište - Dubovany (kostol)
čas v cieli úseku - 14:45 hod.; dĺžka úseku - 18,29 km; čistý čas jazdy - 0:50:51 hod.
Po vypití kofoly a preštudovaní mapy sa dávame na ďalšiu cestu, cez dediny Malé Orvište a Ostrov, kde sa napájame na tretí možný ťah Považím v smere sever – juh. Zastávku na šťanie sme si dali pri búdke SAD, polepenej plagátmi rôznych volebných kreatúr a lacných dedinských diskoték.
V Krakovanoch míňame kaštieľ, sídlo miestneho vinárskeho priemyslu a okolo bývalej železničnej zastávky prichádzame do Vrbového, sfotiť miestnu železničnú stanicu. Výpravná budova je už prerobená, skladisko je sídlom nejakej firmy a z koľajiska funguje len jedna vlečka. Pred ďalším pokračovaním cesty sme sa zastavili na pumpe, kvôli nákupu pitia a menšiemu obedu. Z predmestia Vrbového sa dávame ďalej na Trebatice, kde od minulého roka stihlo vyrásť ešte jedno logistické centrum, a nasledujú spojené obce Borovce, Rakovice, Veselé a Dubovany.

Úsek 6, Dubovany - Hlohovec (Zentiva)
čas v cieli úseku - 16:15 hod.; dĺžka úseku - 18,2 km; čistý čas jazdy - 0:58:11 hod.
Od kostola v Dubovanoch sa spúšťame kopcom von z obce a po chvíli jazdy alejou prichádzame k nadjazdu nad diaľnicou. V diaľke bolo počuť šramotiť vlak, tak sme urobili menšiu zachádzku k železničnej stanici Veľké Kostoľany, kde sme na čele tohto nákladnej súpravy sfotili modro-biely trojkový peršing. Miestny výpravca bol, zdá sa, tiež fanúšik cyklistiky, takže chvíľu som s ním preberal podobné veci a v rámci toho som aj navštívil výpravnú kanceláriu. Pri prekračovaní priecestia na bratislavskom zhlaví som ešte sfotil mechanické rampy, lebo tie už vraj majú svoj čas spočítaný.
Na hlavný považský ťah sa napájame pri areáli Otex v Maduniciach a pokračujeme do Leopoldova, kde je práve v plnom prúde rekonštrukcia stanice, a čo je horšie, aj cestného mostu ponad Váh. Aby sme sa vyhli zdržaniu, v centre mesta zabočujeme smerom k zastávke Leopoldov, na ktorej už sú inštalované perónne betónové panely. Odtiaľ vedie asfaltka okolo cintorína k záhradkárskej osade pri Váhu a tu už len prašná cesta, pomerne frekventovaná, k oceľovému železničnému mostu, na druhej strane s okresným mestom Hlohovec. Na štadióne sa hral akýsi majstrovský futbalový zápas. Kúsok opodiaľ fotíme železničnú stanicu a stojíme až pri vstupnej bráne farmaceutickej firmy Zentiva (bývalá Slovakofarma).

Úsek 7, Hlohovec - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:15 hod.; dĺžka úseku - 16,96 km; čistý čas jazdy - 0:45:55 hod.
Na záverečnom úseku za Hlohovcom veľmi nezastavujeme. Po Kľačanoch nasledujú Rišňovce a po nich domovská stanica – Alekšince. Domov prichádzame po vyše 100 kilometroch za sebou o štvrť na šesť. S touto cyklistikou môžem byť iba spokojný, na úvod nám aj vyšlo počasie, no plánujem ďalšie, a väčšie…

Počasie - tep.asi 22°C, ráno chladno, mierne veterno, jasno, slnečno
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
106,16 km 8:05 hod. 5:07:25 hod. 21,2 km/h 63 km/h Horné Otrokovce





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006