Cyklo Nové Mesto nad Váhom

Cyklo Nové Mesto nad Váhom - 27.máj 2006, so.

Úsek 1, Alekšince - Hlohovec-Soroš
čas v cieli úseku - 8:05 hod.; dĺžka úseku - 16,2 km; čistý čas jazdy - 0:49:44 hod.
Počasie mi už dvakrát prekazilo cyklotúru (minulú sobotu, aj v stredu, keď sme mali mimoriadne študijné voľno) a tak som bol pevne rozhodnutý vyraziť aj keby malo pršať.
Ráno vstávam okolo šiestej, balím veci na bike a chvíľu aj čakám, ako sa vyvinie poveternostná situácia. Predsa len som váhal, no o 7:15 hodín vyrážam od domu smerom na sever. Protivietor bol dosť silný, avšak nevzdávam sa. Po Lukáčovce som sa doplazil ledva rýchlosťou 15 km/h a na Pastuchov to tiež nebolo o nič lepšie. Oblohou sa prevaľovala sivo-biela oblačnosť a občas vykuklo slnko. Po zdolaní kopcov v okolí skládky kalov a zjazde Sorošom, zastavujem pri turistickom hríbiku na okraji záhradkárskej osady.

Úsek 2, Hlohovec-Soroš - Ratnovce (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 8:53 hod.; dĺžka úseku - 15,23 km; čistý čas jazdy - 0:39:15 hod.
Od Soroša som sa spustil na začiatok Hlohovca a zašiel na pumpu Slovnaft, kde kupujem isostar do zásoby a kontrolujem mapu. V pláne bolo Nové Mesto nad Váhom, ale zatiaľ som mohol len hádať, či sa mi tam, vzhľadom na nie práve priaznivé počasie, podarí doraziť. Na záver som ešte pomohol roztlačiť jednému nešťastníkovi jeho Favorita (už v tom mám prax) a dal sa na cestu.
Nad Považím sa úplne zatiahlo, vietor bol síce slabší, avšak dážď na spadnutie. Bolo to dosť náročné na psychiku. Veľmi nezastavujem, iba pri „skalách“ pred Jalšovým a potom pri božej muke v obci Ratnovce, kde sa odbočuje na val vodnej nádrže Sĺňava.

Úsek 3, Ratnovce - Lúka nad Váhom
čas v cieli úseku - 9:44 hod.; dĺžka úseku - 15,06 km; čistý čas jazdy - 0:37:46 hod.
Pokračujem rekreačnou časťou Banky, míňam križovatku pri piešťanskom moste ponad Váh a zle odbočujem k vrátnici kúpeľného ostrova – je tam umiestnená zastávka MHD, kde som zastal a dal si tyčinku. Na ďalšej križovatke, v samotnej Banke, zatáčam doľava a pokračujem Považím po ceste č.507 (Gabčíkovo – Žilina).
Tento úsek je pre mňa „terra incognita“, keďže tade idem vôbec prvýkrát. Za Bankou nasledujú Moravany nad Váhom, kde prechádzam okolo na hotel prerobeného kaštieľa. Zrejme pôjde o chvíľu lokálny bus, naznačuje to zaplnená zastávke SAD. Cestu pri odbočke na Hubinu pretína modrá turistická značka smerujúca do Podhradia (okres Topoľčany). Kopec nad obcou je poznačený kameňolomom, no z diaľky ho až tak nevidno. Pri prejazde Ducovým, poslednou dedinou piešťanského okresu, míňam lesnú cestu vedúcu k veľmožskému sídlu z druhej polovice 9.storočia, teda obdobia Veľkej Moravy. Škoda, ale nemám teraz čas ho navštíviť.
Na jednej strane hradskej mám pole, na druhej úpätie kopcov Považského Inovca, vyformované tokom našej najdlhšej rieky, Váhom. Prvý menší kopček zdolávam v Modrovke, odkiaľ sa do hôr odpája lokálna komunikácia smerujúca na Novú Lehotu a lyžiarske stredisko Bezovec. Na to upozorňujem viacero upútaviek na tamojšie ubytovacie zariadenia.
Údaje zapisujem na konci obce Lúka nad Váhom.

Úsek 4, Lúka nad Váhom - Nové Mesto nad Váhom
čas v cieli úseku - 10:43 hod.; dĺžka úseku - 16,31 km; čistý čas jazdy - 0:45:38 hod.
Lúka je známa fabrikou a logistickým strediskom Coca-Cola, ktoré sa nachádza neďaleko diaľničného exitu. Stará cesta je na chvíľu úplne bez automobilov, ruší len šum z autostrády. Dážď vyhnal na cesty aj slimáky – jedného som omylom prešiel, čo ma mohlo stáť defekt.
Pokračujem popri diaľnici D1 cez Hrádok, Hôrku nad Váhom a Novú Ves nad Váhom. Na moment začalo slabo mrholiť, hoci oblačnosť sa posunula smerom na Topoľčany. Prešiel som cez Kočovce a časť Beckovská Vieska a dostal sa ku križovatke v Rakoľuboch. Po pravej ruke som mal do hmly ponorený Považský Inovec (aj s najvyšším vrchom Inovec, 1041 m.n.m.) a odbočku na Kálnicu. Na severe, len čo by kameňom dohodil, sa na nápadnom brale týčia zrúcaniny stredovekého hradu Beckov. Ten si ako cieľovú stanicu nechám radšej nabudúce.
Dal som sa na západ, minul obrovské logistické stredisko spoločnosti Tesco, kruhový objazd a cez diaľnicu sa dostal k rekreačnému areálu Zelená voda pri mŕtvych ramenách Váhu. Prejazd na druhú stranu rieky som absolvoval po cestnom moste a nad bývalou hlavnou cestou sa zastavujem, aby som prezrel mapu a prehodnotil nastávajúci postup.

Úsek 5, Nové Mesto nad Váhom - Podolie (križ.)
čas v cieli úseku - 12:08 hod.; dĺžka úseku - 15,53 km; čistý čas jazdy - 0:41:08 hod.
Bol som na periférii mesta. Hlavný ťah vedúci do Česka, Brna cez Moravské Lieskové, som opustil na príslušnej križovatke a impulzívne sa zastavil pri jednom z novinových stánkov, kde kupujem pohľadnice. V okolí centra bola akurát vykonávaná rekonštrukcia vozovky, takže zábrany a odklony mierne skomplikovali dopravu. Na samotnú pešiu zónu nezachádzam, len prebieham okolo a spleťou uličiek sa snažím vymotať z mesta. Aj na okraji bolo pomerne rušno, značenie a smerovníky boli relatívne v poriadku. Pri výjazde z obývanej zóny cesta preťala niekdajšiu vlečku do kameňolomu na úpätí Malých Karpát. Koľaje boli, zdá sa, v poriadku, ale celá trať zarastená a priecestie zanesené prachom, bez rámp. Sfotil som ho a definitívne opustil Nové Mesto.
Hradská sa ťahala po spomínanom úpätí tesne nad traťou č.121 do Vrboviec. Pred Čachticami som minul odbočku na prašnú cestu, vedúcu k policajnej strelnici v nepoužívanom lome a ešte jeden zaujímavý objekt – závod Kopaničiar, skladisko Štátnych hmotných rezerv. Hneď som zamieril k stanici Čachtice, postavenej v štýle železničnej architektúry ČSR 20.rokov. Dosť sa podobá na Hornú Štubňu alebo, vzhľadom na pôvodnú omietku, na Sklené pri Handlovej. Na peróne posedávalo niekoľko ľudí, z čoho usudzujem, že zrejme pôjde vlak. To mi potvrdil aj cesťák. Z dvojsúpravy 810, smerujúcej do Vrboviec, však viac ľudí vystupovalo. Dal som si čokotyčinku a brnkol domov otcovi.
Radšej som sa však odtiaľto pohol, pretože v okolí stanice sa motalo viacero Cigánov z neďalekého „tábora“ a svoje ekonomicky náročné vybavenie som nebol ochotný vystaviť riziku. Prechádzam cez potok a zastavujem na zrekonštruovanom hlavnom námestí. Na vŕšku sa týčil opevnený kostol, masívnym kamenným portálom oddelený od historickej fary, v ktorej sa roku 1847 konalo 4.zasadanie národnoobroditeľského spolku Tatrín. To pripomína aj pamätná tabuľa.
Zložil som sa na lavičke, preštudoval si mapu a popri tom si zajedol marsku. Bolo asi pol dvanástej a relatívne vyčasenie ma priviedlo k myšlienke ísť smerom na Višňové a cez Krajné do Vrbového. Od tejto idey som však z opatrnosti odstúpil.
Chvíľu som si ešte posedel a nasával priateľskú atmosféru obce, nato sa ale opäť dávam na cestu. Pri informačnej tabuli na opačnej strane ulice sa ma českí turisti pýtali na cestu na Čachtický hrad; ja som sa nimi na oplátku nechal vyfotografovať. Prvou dedinou za Čachticami sú Častkovce. Postup mám pomerne rýchly, uľahčený hlavne tým, že vietor mi tentoraz fúkal do chrbta. Už o 10 minút som teda stál na rázcestí za Podolím, ktoré mi je známe už zo septembra 2005 z podobnej cyklotúry. Len sa mi tak zdá, že na tom mieste pribudla mapa a hríbik cyklotrás.

Úsek 6, Podolie - Rakovice (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 12:59 hod.; dĺžka úseku - 14,5 km; čistý čas jazdy - 0:31:55 hod.
Prechádzam okolo múzea, akejsi mohyly pri Očkove a na hranici krajov si dávam pauzu na šťanie. Zatiaľ prvého cyklistu stretávam v Krakovanoch, míňam vinársky kaštieľ „Chateau Krakovany“ a vedľa bývalej zastávky železnice sa stáčam na Vrbové. Túto zachádzku som urobil z jediného dôvodu – návšteva benzínky a doplnenie zásob. Nápis na ceste pred mestom – „Vrbové kok*tov mesto“, svedčí buď o autorovej znalosti miestnych pomerov alebo akomsi druhu odplaty. Na tejto drobnej zachádzke ma však do značnej miery spomalil protivietor.
Posilnený čokoládou a naložený proviantom sadám na bike – návrat ku križovatke v Krakovanoch a od Trebatíc pokračovanie smerom na juh po ceste č.504 (teda nie cez Piešťany). Práve v tomto časovom momente a tejto oblasti mám najkrajšie počasie, dokonca takmer jasnú oblohu, čo sa však mení po príjazde do Rakovíc – na obzore, od Malých Karpát smerom na Trnavu postupuje pomerne rozsiahla čierňava.

Úsek 7, Rakovice - Malženice
čas v cieli úseku - 13:36 hod.; dĺžka úseku - 14,08 km; čistý čas jazdy - 0:33:42 hod.
Ťahám naprieč mierne zvlnenou krajinou cez Veselé a Dubovany. Spomínaná oblačnosť postupujúca od Trnavy na severovýchod vyzerala na dážď. V hlave som začal kombinovať, ktorou trasou pôjdem, keď to a to… Za Veľkými Kostoľanmi križujem priecestím so závorami železničnú vlečku do atómky Jaslovské Bohunice, robím zopár fotiek a pokračujem okolo Pečeňadov a križovatkou nad Žlkovcami.
Chcel som dôjsť minimálne do Malženíc, aby som si mohol na konto pripísať aj okres Trnava, čo sa mi aj podarilo. Pri cintoríne za odbočkou na Trakovice zastavujem a na moment uvažujem, čo teraz. Oblačnosť som ešte stále mal za zadkom, no postupovala na sever, tak som to riskol a vydal sa na Sereď, namiesto kratšej trasy ponad Váh a Hlohovcom.

Úsek 8, Malženice - Šúrovce (žst.)
čas v cieli úseku - 14:29 hod.; dĺžka úseku - 18,03 km; čistý čas jazdy - 0:42:51 hod.
Od križovatky s hlavnou cestou nad Trakovicami sa spúšťam kúsok po hlavnom ťahu č.61, vedúcom súbežne s diaľnicou. Znova sa odpájam na miestnu komunikáciu a dávam sa cez obce Bučany a Brestovany, kde zastavujem na menšiu pauzu. Jednou marskou a logom isostaru dobíjam energiu. Z mojej pozície som si mohol všimnúť dve veci – výklenok so soškou Panny Márie za tamojším kostolom, v ktorom bolo umiestnené veľké množstvo pamätných tabulí a vencov, čo ma viedlo k presvedčeniu, že je to čosi ako miesto „zjavenia“. Druhá vec bola funkčná trafostanica, tehlová z roku 1930.
Na konci dediny podchádzam trať č.120 do Žiliny, na ktorej sa momentálne usilovne pracuje. Nasledujú Dolné Lovčice, prejazd nad diaľnicu D1 a Zavar, kde sa stáčam na východ. V oblasti, kde som sa práve ocitol, sa znova vyjasnilo a súvislá oblačnosť po sebe zanechala len početné roztrúsené útržky. Po krátkom úseku jazdy poľom, pozorujúc v diaľke dlhočizný nákladný vlak na trati č.133 (Sereď – Leopoldov), prichádzam do Šúroviec. Hlavné námestie je v jednom zo Šúrov, pri kostole sa nachádza pomník padlým. O niečo ďalej zasa niekdajšia stanica so skladiskom, dnes už len zastávka Šúrovce.

Úsek 9, Šúrovce - Šoporňa
čas v cieli úseku - 15:04 hod.; dĺžka úseku - 12,12 km; čistý čas jazdy - 0:28:37 hod.
Odtiaľ už cestu viac-menej poznám. Cez mestskú časť Horný Čepeň a spleť sereďských ulíc som naposledy šiel ešte v júni 2004. Mostom ponad Váh prechádzam do Šintavy – pumpu na začiatku dediny som si musel sfotiť, pretože ešte bol na nej vylepený (dnes už historický) znak Benzinol, ako za socializmu. Po zdolaní exitu rýchlostnej komunikácie Trnava – Nitra stojím pri motoreste Poľovník na začiatku obce Šoporňa.

Úsek 10, Šoporňa - Veľké Zálužie (PD)
čas v cieli úseku - 16:20 hod.; dĺžka úseku - 16,99 km; čistý čas jazdy - 0:50:09 hod.
Diaľničný exit ma privádza do susednej Paty, odkiaľ stúpam po hradskej popri štvorprúdovke k bývalému motorestu Kolienko na hranici kraja. Kopec je mierny, no vzhľadom na kilometre, ktoré už mám za sebou, zo mňa vysáva posledné sily. Konečne som si uľavil na vrchu, pri odbočke na Mladý Háj. Novým úsekom súbežnej komunikácie prechádzam k Alexandrovmu Dvoru a na druhú stranu štvorprúdovky. Oddych na pumpe Jurki pre mňa predstavoval nevyhnutnosť.
Keď som doplnil tekutiny a umlčal muzikantov v žalúdku bagetou, pričom som chvíľu sledoval prichádzajúce a odchádzajúce autá, dal som sa opäť na cestu. Mal som silnú motiváciu prekonať svoj rekord v dennej vzdialenosti, takže vyrážam smerom na Nitru.

Úsek 11, Veľké Zálužie - Mlynárce (Ferrenit)
čas v cieli úseku - 16:51 hod.; dĺžka úseku - 8,36 km; čistý čas jazdy - 0:23:13 hod.
Pri zdolávaní kopcov v okolí Veľkého Zálužia som už bol v „poslednom ťažení“. Najťažší bol samozrejme posledný, lehotský kopec. Mal som čo robiť, aby som nevypustil dušu. Okrem toho sa tam motala štátna polícia, mierne komplikujúca plynulý tok dopravy. Na druhej strane svahu som dal maximálnu rýchlosť a na Kyneku, čo už je mestská časť Nitry, sa stočil na sever, prekonal križovatku pri veľkosklade Metro a zastavil pri železničnej zastávke Mlynárce. Akurát vystihujem osobný vlak vedený okuliarnikom radu 750, pravdepodobne smerujúci do Prievidze.

Úsek 12, Mlynárce - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:37 hod.; dĺžka úseku - 12,96 km; čistý čas jazdy - 0:40:00 hod.
Záverečný úsek tejto trasy začínam pri vstupnej bráne bývalej fabriky Ferenit. Čaká ma cesta cez celé Lužianky, vrátane podjazdu „buď fit“ mosta na trati č.141 a Zbehy, kde sa zastavujem na sfotenie novonainštalovanej pamätnej tabule J.I.Bajzu, ktorý tu krátko pôsobil ako katolícky kňaz.
Od konca dediny, teda odbočky k stanici Zbehy, cez andačské kopčeky je to už v každom prípade brnkačka. V Alekšinciach som si ešte dal esíčko cez Kostolnú a domov dorazil tesne pred trištvrte na šesť vo vrcholiacej agónii, no šťastný, že napriek podstúpeným útrapám som prekonal nielen svoj, ale navyše aj Janov „osobák“ (170 km/deň). Rozhodne však idem aj budúci týždeň, stále je čo dosahovať.

Počasie - tep.okolo 20°C, ráno chladno, po HC pomerne silný vietor, po NM pretrvávajúci protivietor a nakrátko slabé mrholenie, cestou späť oblačno, miestami polooblačno, TT - čierňava
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
175,37 km	9:52 hod.	7:43:58 hod.	23 km/h	63 km/h	Kynek

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006