Cyklo Nitrianska Blatnica - 31.marec 2011, št.


Na návštevu rodnej hrudy prichádzam presne po mesiaci. Domov by som rád dorazil už posledný marcový víkend, no na utorok, resp. stredu nasledujúceho týždňa padli nejaké študijné povinnosti, kvôli ktorým som musel odchod z hlavného mesta Čiech odložiť. Vlak mi v stredu išiel o pol dvanástej (EC Hungaria) a stihnúť ho nebol problém, keďže ráno som sa napokon nedostavil na uhoľný seminár. Dôvodom bol nedostatok spánku po veselom večeri, ktorého veselosť spočívala najmä v nadmernej konzumácii plzenského piva. Do Leopoldova, kde ma vyzdvihla autom mama, prichádza niekedy po pol šiestej večer. Doma potom vybaľujem veci a pripravujem bicykel na zajtrajšiu premiérovú cyklotúru sezóny 2011. V poslednom čase sa ustálilo pekné počasie a aj teploty sa na marec akosi zdvihli, čo postupne vystupňovalo moje nutkanie vybehnúť na bicykli až k skalopevnému odhodlaniu, že vo štvrtok, na posledný deň mesiaca marec, rozhodne niečo podniknem.

Úsek 1, Alekšince - Jalšové
čas v cieli úseku - 11:38 hod.; dĺžka úseku - 24,8 km; čistý čas jazdy - 1:01:37 hod.
Raňajší chlad ma po prvom vstávaní zahnal späť do postele, okrem toho sa každou minútkou snažím dohnať deficit spánku z posledných dvoch dní. Medzitým sa mama a Viliam odoberajú do Nitry. Definitívne vstávam za desať pol desiatej, balím veci a po rýchlych raňajkách, strávených pri nudných raňajších televíznych správach, vyberám svojho „tátoša“ a o 10:23 hodín vyrážam z Rybničnej ulice smerom na Hlohovec.
Úvodné mierne stúpanie je dobrou rozcvičkou, pravdupovediac v sedle bicykla sedím tento rok úplne po prvý raz. Predchádzajúce roky som pred „ostrým“ zahájením sezóny zvykol urobiť aspoň jednu-dve menšie akcie (tak do 60 km), no tentoraz tomu okolnosti nepriali. V Lukáčocviach stretám v protismere idúcu dvojicu cestných cyklistov. Kopce nad Pastuchovom, dopoludnia vyľudneným a pokojným, ma po zimnej pauze preverili ako sa patrí. Po krátkej zastávke na viniciach schádzam Sorošom na okraj Hlohovca, pokračujúc cestou č.507 (Gabčíkovo – Žilina) na Piešťany. Pri rybárskej chate za Koplotovcami zbieham na moment k Váhu, ktorý je neobvykle nezakalený, úhľadne tmavomodrý.

Úsek 2, Jalšové - Čertova pec
čas v cieli úseku - 13:15 hod.; dĺžka úseku - 20,78 km; čistý čas jazdy - 1:03:07 hod.
Kúsok za Jalšovým z málo frekventovanej cesty II.triedy opäť schádzam, nakrátko sa pristavujem pri brehu rieky a nato pokračujem po protipovodňovom násype k vodnej nádrži Sĺňava. Pri jej brehu si dávam krátku pauzu, vyzliekam nátelník spod dresu a ujedajúc z tyčinky sa dívam na vodnú plochu čerenú jemným vánkom. Akurát ma mrzí tá fúra naplaveného odpadu zachytená pri okrajoch jazera.
Do centra Piešťan nezachádzam, aj tak by som v tejto „veľkej dedine“ nič nové neobjavil. V rýchlosti prechádzam pokojným Kúpeľným ostrovom do Banky, kde zahajujem stúpanie na sedlo Havran. Zo sústredeného šľapania do pedálov ma na konci obce vytrhol objav zaujímavého odkryvu, zrejme pliocénnej horskej riečky erodujúcej dvíhajúci sa Považský Inovec. Najviac ma upútali červené, oxidmi železa bohaté polohy.
Na Havran stúpam zo západnej, piešťanskej strany po prvý raz, oproti tej radošinskej je to o čosi náročnejšie. Serpentínovito vystupujúca hlavná cesta ma vedie okolo Vily Bakchus, najnovšie premenovanej na motorest Furman, povyše nej sa kochám slabým, oparom zakaleným výhľadom na Piešťany a vstupujem do lesa. Premávka je dosť hustá, v jednom kuse ma obieha nejaké auto. V bufete na sedle Havran (390 m.n.m.) sa nezastavujem, na vysedávanie je ešte skoro.

Úsek 3, Čertova pec - Nitrianska Streda
čas v cieli úseku - 14:43 hod.; dĺžka úseku - 24,73 km; čistý čas jazdy - 1:04:06 hod.
Rýchlym zjazdom sa zo sedla presúvam na Čertovu pec, za ktorou mierne stúpajúc prichádzam do Radošiny. Obedňajšiu pauzu si dávam až v susednej Nitrianskej Blatnici, skladám sa na lavičke v strede obce, pri autobusovej zastávke. Ako o chvíľu zisťujem, táto konkrétna lavička je výsostným územím „drsných“ faganov z miestnej základky, ktorí si po prvotnom prekvapení na mňa nič netrúfli a odobrali sa obďaleč k potoku, kde vyčkali, kedy sa vyparím.
Cestou II.triedy č.499 (Brezová p.Bradlom – Topoľčany) pokračujem na východ popod kopce Považského Inovca, z ktorých dominuje Marhát. Vo zvlnenom teréne zdolávam zo dva prudšie výšľapy, prechádzam obcami Vozokany a Lipovník a nato sa stáčam na lokálku zbiehajúcu do Blesoviec a následne do Veľkých Dvorian. Odtiaľto postupujem údolím potoka do susedných Urminiec po ceste, ktorá je v mape označená ako spevnená, no v praxi je to plnohodnotná asfaltka. Za Urmincami, kde na hlavnej križovatke, pod povestným strmákom, cestári opravujú asfaltový povrch hlavnej cesty, pokračujem do Chrabrian a nato krížom cez nivu Nitry do Nitrianskej Stredy. Popri rieke práve prebieha rozsiahly výrub stromov. Údaje zapisujem pri pomníku padlým.

Úsek 4, Nitrianska Streda - Podhorany (križ.)
čas v cieli úseku - 16:09 hod.; dĺžka úseku - 17,09 km; čistý čas jazdy - 0:48:28 hod.
V neďalekých Čeľadinciach sa napájam na podhorskú cestu č.593 (Nitra – Partizánske). Doposiaľ to bolo vcelku pohodové, hoci už po zdolaní hradby Považského Inovca začalo pofukovať, smerom na juh pod Tríbečom sa to však mení na zápas s protivetrom. Kondička po zimnej prestávke chýba, svaly na nohách postupne tuhnú, sily dramaticky ubúdajú. V dedinách po ceste je relatívne rušno, poobedňajšie autobusy privážajú ľudí z práce, tých mladších zasa zo škôl.
V Oponiciach nachádzam už tradične útočisko v pohostinstve pri kostole, kde posedávam na terase, popíjam kofolu a jedným uchom načúvam diskusiu dvoch postarších pánov o chove mačiek. Nestačím sa diviť, aká horúca téma vytlačila z krčmy politiku a futbal. Po podhorskej ceste pokračujem cez Dolné Lefantovce až k Podhoranom, údaje si zaznamenávam pri odbočke do dediny ležiacej pod masívom Zobora a Žibrice.

Úsek 5, Podhorany - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:14 hod.; dĺžka úseku - 16,43 km; čistý čas jazdy - 0:46:39 hod.
Počas pauzy v Oponiciach uvažujem, že by som to vzal okľukou cez Nitru, no plížiac sa z Podhorian do Drážoviec z toho dosť rezolútne upúšťam. Na takúto zachádzku nemám síl, okrem toho čas pokročil a nechcem sa domov vracať nejako pozde. Zo samotného okraja Nitry, križovatke pod drážovským kostolíkom, pokračujem do Čakajoviec a Zbehov, ďalej zdolávam vždy nepríjemné andačské kopce a nazad do Alekšiniec prichádzam o štvrť na šesť. Zajtra si posedím doma, jednou z úloh je aj rozsiahlejšia údržba bicykla po zime. Najmä pneumatiky by si zaslúžili vymeniť.

Počasie - polojasno až polooblačno, veterno od JV, tep.asi 15-20°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
103,83 km 6:51 hod. 4:43:15 hod. 22,29 km/h 56,4 km/h Čertova pec





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011