Cyklo Hurbanovo - 2.september 2005

Cyklo Hurbanovo - 2.september 2005, pi.

Úsek 1, Alekšince - Nitra (Ortopro)
čas v cieli úseku - 8:12 hod.; dĺžka úseku - 17,74 km; čistý čas jazdy - 0:44:35 hod.
Rozhodne som pred nástupom do školy chcel spraviť ešte jednu cyklotúru, nakrútiť posledné kilometre pred návratom do krutej reality, pričom moja voľba padla na Bajč, kam som mal v pláne sa pozrieť ešte pred letnými prázdninami.
Z domu odchádzam približne v rovnakom čase ako minule, konkrétne o 7:26 hodín. Zdolal som andačské kopce aj Zbehy, no tentoraz som sa dal cez Lužianky a zastavil sa až na železničnej zastávke Mlynárce pri fabrike Ferrenit. Odtiaľ pokračujem cez Kynek a Mlynárce popri trati, ktorú križujem až priecestím pri stavadle nitrianskej stanice. Chcel som sa staviť u mamy v práci, ale tá už bola niekde na výjazde.

Úsek 2, Nitra - Veľký Kýr
čas v cieli úseku - 9:00 hod.; dĺžka úseku - 15,83 km; čistý čas jazdy - 0:37:35 hod.
Nitru opúšťam cez Horné a Dolné Krškany a dávam sa po novozámockej ceste, nasleduje Ivánka pri Nitre a Branč. Počasie sa rysovalo byť celkom dobré a i podmienky na ceste boli vynikajúce (oproti tomu, čo som sa v Mlynárciach predbiehal so smradiacim mestským autobusom). Na zápis údajov zastavujem v „maďarskej“ obci Veľký Kýr pri miestnom motoreste.

Úsek 3, Veľký Kýr - Šurany (nám.)
čas v cieli úseku - 9:34 hod.; dĺžka úseku - 12,47 km; čistý čas jazdy - 0:30:31 hod.
Po Veľkom Kýri prechádzam ďalšou veľkou dedinou – Komjaticami, za nimi odbočujem z hlavnej cesty č.64 k železničnej zastávke Ondrochov, prechádzam priecestie a Lipovú a som v Šuranoch. Vzhľadom na to, že je pracovný deň, v centre je pomerne živo. Ľudia sa motajú po promenáde, trhovisko praská vo švíkoch. Sfotil som kostol a miestnu sochu M.R.Štefánika a pokračoval v jazde.

Úsek 4, Šurany - Nové Zámky (Tesco)
čas v cieli úseku - 10:12 hod.; dĺžka úseku - 13,28 km; čistý čas jazdy - 0:31:33 hod.
Aby som si bol istý, že správne smerujem na Nitriansky Hrádok, spýtal som sa dvoch chlapíkov pri krčme a na moment sa s nimi dal do reči. Nitriansky Hrádok je malá časť mesta Šurany, známa aj ako „slovenská Trója“, kvôli archeologickým nálezom v tejto lokalite. Nachádza sa tam aj akýsi súkromný rybníček. Od konca obce je dobrý výhľad na cukrovar, dnes už zrejme mimo prevádzky. Za Bánovom nasledujú Nové Zámky, asi 40-tisícové okresné mesto. Po hlavnej ceste od Levíc sa stáčam na západ a prichádzam ku križovatke s nitrianskou cestou.

Úsek 5, Nové Zámky - Hurbanovo (žst.)
čas v cieli úseku - 11:08 hod.; dĺžka úseku - 17,46 km; čistý čas jazdy - 0:42:29 hod.
Po Výpalisku prechádzam celým mestom a zastavujem na čerpacej stanici Shell ešte pred mostom ponad rieku Nitru. Dal som si marsku a zavolal domov, že čo a ako. Na konci mesta sa okrem priemyselnej zóny so závodom Osram-Elektrosvit nachádza aj malé poľné letisko.
Ocitol som sa na úplnej rovine siahajúcej až za obzor, ďalej ako som schopný dohliadnuť. Po chvíli prekonávam prvý míľnik – hranicu okresu Komárno, najjužnejšieho na Slovensku a niečo nato míňam ceduľku: „Vitajte v Bajči – Üdvözöljuk Bajcson,“ čo znamená, že som splnil cieľ. Akosi mi to však nestačilo, preto po hlavnom ťahu sever-juh č.64 (Žilina – Komárno št.hr.) som pokračoval na Hurbanovo. Bohatá patrí k mestu, no nie je s ním priamo spojená. Hurbanovo, známe dnes najmä pivovarom Zlatý Bažant, v minulosti hvezdárňou, je pomerne rozťahané. Železničná stanica, kam som zabočil hneď po príchode, je zhruba niekde v jeho strede.

Úsek 6, Hurbanovo - Dvory nad Žitavou (kon.)
čas v cieli úseku - 12:36 hod.; dĺžka úseku - 18,7 km; čistý čas jazdy - 0:47:03 hod.
Po Bajči je to už druhá stanica, kde zastavujem kvôli oddychu, navyše táto predstavuje polcestu. Zložil som sa na lavičke na peróne, napil sa a preštudoval si v mape spiatočnú trasu. Druhý raz si dávam pauzu na konci mesta, kde som si šupol ešte jednu čokotyčinku a Isostar, ktorý vláčim už od Ivánky pri Nitre.
Cez Bohatú sa vraciam na križovatku zvanú „bajčiansky cíp“, pričom cestou míňam konský povoz. Prechádzam priecestím na trati č.135 do Komárna a po chvíli sa dostávam na križovatku s hlavným ťahom do Štúrova. Ďalej bola jazda štátnou cestou č.511 celkom príjemná, pole striedali pásiky lesíka, poskytujúceho cenný tieň pred slnečnou páľavou. V protismere stretávam niekoľko kolegov cyklistov-profíkov.
Stojím iba pri osade Vlkanovo (patriacej k Bajču) a chvíľu som pobudol pri železničnej stanici Dvory nad Žitavou na trati č.131 (Bratislava – Štúrovo), nachádzajúcej sa pomerne ďaleko od posledných domov v rovnomennej obci – miestni ju teda takmer vôbec nevyužívajú. Do dediny som sa dostal nie po hlavnej, ale po asfaltke vedúcej od stanice náletovým lesíkom, využívaný zrejme tunajšími citlivo ekologicky zmýšľajúcimi obyvateľmi ako skládka komunálneho odpadu.
Dvory nad Žitavou (maďarsky Udvard) sa počtom obyvateľov, ktorých je približne päťtisíc, blíži k mestu, nie však celkovým architektonickým riešením. Nemajú výrazne centrum, štruktúra ulíc je typicky dedinská, stavaná tak, ako to prišlo. Pri miestnom kostole na križovatke hlavných ciest je umiestnený pamätník „všetkým vysťahovaným a presídleným“, paradoxne písaný po cigánsky. Že treba zapisovať údaje z cyklocomputera, som si spomenul až na samom konci obce.

Úsek 7, Dvory nad Žitavou - Veľká Maňa
čas v cieli úseku - 13:25 hod.; dĺžka úseku - 18,04 km; čistý čas jazdy - 0:43:28 hod.
Od Dvorov pokračujem cestou č.511 (vedúcej až do ďalekého Partizánskeho) popri rieke Žitava cez obce Bešeňov a Dolný Ohaj. Tam míňam zarastenú a pravdepodobne už dlhú dobu nepoužitú vlečku z Hula do škrobárne Slovškrob. V Huli zastavujem kvôli sfoteniu stanice, ktorá sa nachádza hneď pri autoceste. Na prvé kopčeky Hronskej pahorkatiny narážam pri Vlkase. Na zápis údajov stojím pri impozantnom zrekonštruovanom kaštieli vo Veľkej Mani, kde je v súčasnosti umiestnený domov sociálnych služieb.

Úsek 8, Veľká Maňa - Černík
čas v cieli úseku - 14:10 hod.; dĺžka úseku - 10,58 km; čistý čas jazdy - 0:26:27 hod.
Prechádzam na lokálnu komunikáciu, mostom ponad Žitavu a dostávam sa k stanici Maňa. Budova je klasická výpravná typu MÁV, čakáreň priam dýcha starými časmi. Stále je tam prítomný personál, takže ešte nezačala výraznejšie chátrať.
Únava ma zmáha, na lavičke pod stromom som si chvíľu odpočinul a zajedol poslednú marsku. Pokračujem na Malú Maňu, kde sa pri spustnutej železničnej zastávke nachádza rovnako ošumelý opravárenský komplex ŽSR. Na križovatke pred Úľanmi nad Žitavou som sa stočil severným smerom na Mojzesovo a Černík, kde ma zaujala najmä vyradená stíhačka MiG v areáli tamojšej školy.

Úsek 9, Černík - Nitra (Chrenová)
čas v cieli úseku - 15:12 hod.; dĺžka úseku - 21,72 km; čistý čas jazdy - 0:55:58 hod.
Od Hurbanova som nedokupoval zásoby (hlavne preto, že nebolo kde), len ich míňal a úbytok energie som už nemal čím vykompenzovať. Cestou cez Vinodol, Veľký a Malý Cetín a Čechynce som strácal posledné fyzické sily, čo ešte značne urýchľoval mierny protivetrík. Pred blížiacimi sa Janíkovcami už meliem z posledného, čaju mám už iba na dne fľašky.
Na Chrenovej vstupujem do Nitry. Okolo „vinotéky“ sa stáčam na Levickú ulicu a mierim k najbližšej pumpe zvanej Extrabenz. Kupujem nejaké tie čokotyčinky, pitie do zásoby a diskotékový povzbudzujúci nápoj s dosť excentrickým názvom „Kamikadze“. Skutočne ma povzbudil a čiastočne potlačil bolesť otlačeného zadku a donamáhaných stehien. Keby som si dal také skôr, mohol som byť teraz absolútne fit.

Úsek 10, Nitra - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:42 hod.; dĺžka úseku - 21,47 km; čistý čas jazdy - 0:56:20 hod.
Domov mi ostáva už len záverečná časť cesty. Prešiel som popod Zobor a zastavil sa pri prameni na Šindolke, kde som si ovlažil tvár a ruky a doplnil tekutiny. Kým som fotil vysielač na Pyramíde, západnom vrchole Zobora, priplietla sa tam nejaká partia „zasranov“, hľadajúca Lipovú ulicu, s čím som im ja, veľký znalec mesta Nitry, veľmi nepomohol.
Dal som sa teda na cestu, no zakrátko som uviazol v zápche, a to ešte dosť ďaleko pred Drážovcami. Keď som si to sekol po okraji cesty popri smradiacich autách, nákladiakoch a autobusoch k semaforu, musel som i tak chvíľu postáť, keďže akurát dokončovali výstavbu kruhového objazdu pri priemyselnom parku. Po zdolaní tejto prekážky sa ešte zastavujem za obcou, pri bývalej železničnej stanici trate č.141 a potom už nerušene ťahám cez Čakajovce, Zbehy a Andač domov (azda okrem krátkej pauzy na „hornej“ stanici Zbehy). Po príchode domov som celý bez seba, pretože pri tejto poslednej prázdninovej cyklotúre som zdolal 167 kilometrov, čo znamená prekonanie vlastného osobného rekordu. Stále mi však ostáva pokoriť psychologickú hranicu 170 km, no to pravdepodobne až budúcu sezónu…

Počasie - ráno mierne chladno, slnečno, jasno, bezveterno, poobede mierny protivietor, tep.asi 28-30°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
167,29 km	9:12 hod.	6:54:59 hod.	24,65 km/h	54 km/h	Andač

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2005