Cyklo Horovce - 10.august 2006

Cyklo Horovce - 10.august 2006, št.

Úsek 1, Košice (sídl.Terasa) - Bidovce
čas v cieli úseku - 8:03 hod.; dĺžka úseku - 21,63 km; čistý čas jazdy - 0:57:00 hod.
Čas, ktorý ešte zostáva nášmu pobytu v Košiciach, sa neúprosne kráti, no my sme si predsa dovolili zachrápať a premárniť ďalší deň – stredu. Aspoň sme strávili viac času so starými rodičmi. 10.augusta sa vydávam na poslednú cyklotúru.
Z Bernolákovej ulice vyrážam o 7:03 hodín, schádzam do mesta a za Hornádom z Opátskeho ťahám na Furču. Kopec na tomto sídlisku bol teda riadne ponorený do hmly. Po hlavnej som nešiel ďalej (hoci to bol pôvodný plán), ale zišiel do Sadov nad Torysou, odkiaľ opäť stúpam cez „hrebeň“ Toryskej pahorkatiny.
Cestu som mal len pre seba. Povrch vozovky je vlhký, les zrána ešte pomerne temný. Zjazd ma privádza do údolia Oľšavy – míňam obce Oľšovany a Ďurkov a po prejdení na druhú stranu hlavnej cesty č.50 (ktorá smeruje na Ukrajinu) vchádzam do Bidoviec. Je to administratívne centrum severovýchodnej časť okresu Košice-okolie.

Úsek 2, Bidovce - Banské
čas v cieli úseku - 9:41 hod.; dĺžka úseku - 22,87 km; čistý čas jazdy - 1.10:56 hod.
Na „hlavnom námesrí“ je rušno. Tentoraz ruch spôsobujú najmä autobusy a ľudia nimi odchádzajúci za prácou do Košíc. Dal som si tyčinku mars a zalial ju vodou. Pohľadnice v novinovom stánku nemali a tak pokračujem v ceste.
Pahorky severne od Bidoviec sú odlesnené. Cesta začína pozvoľna stúpať otvoreným terénom – hoci toto stúpanie je celkom mierne a vetrík slabý, ťahá sa mi nejako ťažko.
V obci Herľany som si urobil menšiu zachádzku do parku, kde sa nachádza svetoznámy gejzír. Ten chŕli prúd vody v pravidelných časových intervaloch, nie však v čase mojej návštevy, čomu odpovedá aj návštevnosť. Chvíľu som si tam teda aspoň posedel.
Vraciam sa ku križovatke – tabuľa cesty, ktorou idem ďalej, ukazuje, že tá nie je v zime udržiavaná a okrem toho bol na nej reflexnou páskou preškrtnutý nápis Vranov. Čudné. Keď som však nastúpil na samotné stúpanie, ktoré mimochodom nebolo také prudké ako som si prestavoval, skôr pohodička, rozbehol som sa. Zastaviť ma mohlo už len miesto, kde sa vozovka v úseku asi 10 metrov prepadla do zeme o jeden meter. Autá okolo mňa prešli nanajvýš dve-tri.
Vrcholom stupáka je Herlianske sedlo (660,5 m.n.m.) na hrebeni Slanských vrchov, ktorým prechádza červeno značená európska diaľková turistická trasa E3, spájajúca Atlantický oceán s Čiernym morom. Zjazd pre množstvo zákrut nebol až taký rýchly, no riadne studený. Na druhej strane sa dostávam do Jurčovej doliny, v ktorej leží obec Banské.

Úsek 3, Banské - Sečovská Polianka (žst.)
čas v cieli úseku - 11:33 hod.; dĺžka úseku - 29,74 km; čistý čas jazdy - 1:09:54 hod.
Z Banského pokračujem po toku potoka Oľšava a prekonávam ďalší kopec na vrchu s kameňolomom, pričom následný zjazd ma privádza do dediny Vechec (rozhodne žiaden raj na Zemi, samý Cigán). Potom som už vo Vranove, konkrétne časti Čemerné. Centrum mesta sa nachádza na opačnej strane rieky Topľa.
Chvíľu som sa tam pomotal, keď som chcel nájsť zastávku Vranov nad Topľou predmestie (slúži aj ako stavadlo III. Vranovskej stanice). Budova vyzerá, že bola postavená niekedy za Slovenského štátu. Sadol som si na verandu a pustil sa do konzervy s bravčovým na paprike, popritom som za pomoci mapy plánoval ďalšiu trasu. Vlak nešiel žiaden (osobná doprava zastavená 2.2.2003), ani nákladný, len železničiarka prešla po niečo z dopravnej kancelárie do skladu.
Počasie je nádherné – obloha bez jediného mráčika, jasné slnko; čo viac si môže cykloturista priať. Odpočinutý a najedený som sa vymotal z Čemerného a dal sa na juh po trebišovskej ceste, vedúcej pozdĺž trate č.192. Na nej prvou zastávku sú Vranov-Ortáše v obci Lomnica, prostá plechová búdka bez tabule. Premávka na ceste je, zdá sa, celkom hustá. K trati som zišiel aj v Sačurove a napokon v Sečovskej Polianke. Koľajisko miestnej stanice je už zarastené, budova (zrejme pred ukončením prevádzky opravená) zdevastovaná a svetelný nápis chýba.

Úsek 4, Sečovská Polianka - Horovce
čas v cieli úseku - 12:20 hod.; dĺžka úseku - 13,37 km; čistý čas jazdy - 0:31:40 hod.
Západne odo mňa sa vypína mohutná hradba sopečného pohoria Slanské vrchy, oddeľujúceho dve veľké povodia – Hornádu a Bodrogu (obe rieky napokon končia v Tise) a dva významné historické regióny – Abov a Zemplín. Pôvodne som zamýšľal zdolať ho cez priesmyk Dargov (473 m.n.m.), avšak vzhľadom na to, že som mal ešte dosť fyzickej sily, v hlave si načrtávam novú trasu – cez Trebišov a Slanec.
Pri Parchovanoch po prvý raz križujem priecestím trať, fotím železničnú zastávku s nákladiskom (všetko zarastené burinou) a v Dvoriankach schádzam z hlavnej cesty na východ. Prostá plechová tabuľa mi oznamuje, že som vstúpil do okresu Michalovce. V obci Horovce som znova na ceste č.50. Ide o komunikáciu európskeho významu, takže je tam pomerne rušno. Taká zaujímavosť - práve tu mi na cyklocomputeri naskočila hodnota 4444 km :)

Úsek 5, Horovce - Čeľovce
čas v cieli úseku - 13:39 hod.; dĺžka úseku - 20,75 km; čistý čas jazdy - 0:52:07 hod.
Vôkol mňa je široko-ďaleko len rovina a rovina, k tomu echt východu som teda pričuchol.
Z hlavnej takmer hneď schádzam dole a krátkou spojkou sa dostávam do Vojčíc, za ktorými nasleduje Milhostov. Benzínka, na ktorú som sa spoliehal, je už demontovaná a preto musím zájsť do Trebišova. Ešte predtým som ale sfotoval Trebišov zastávku, v mojom smere poslednú na lokálke č.192. Akurát okolo prechádzala pracovná „drezina“.
Na pumpe OMV som si dal marsku a vydal sa na cestu – Trebišov opúšťam cez sídlisko Koronč a zo sečovskej cesty schádzam pred Veľkým Ruskovom. Terén sa začína vlniť, blížim sa k horám. Za Plechoticami križujem elektrifikovanú spojku trate č.190 Kalša – Trebišov, práve pri výhybni Čeľovce.

Úsek 6, Čeľovce - Bohdanovce
čas v cieli úseku - 15:03 hod.; dĺžka úseku - 22,99 km; čistý čas jazdy - 1:05:36 hod.
Z Čeľoviec pokračujem na sever cez Egreš (jediná samostatná dedina na Slovensku na „E“) a Zemplínsku Teplicu. Zjazdom sa dostávam rovno do Slanského Nového Mesta a po prejdení ponad trať č.190 a ŠRT so značným sebazaprením nastupujem na stúpanie Slancom. To by som rozdelil na tri fázy – prvá je ešte pomerne mierna, od trate po začiatok obce, druhá zabijácky strmá naprieč dedinou a tretia, prinajmenšom rovnako náročná, na samý vrchol, sedlo Slanec. Ešte v dedine som si odpočinul, pri pamätníku padlým vojakom Červenej armády. Záverečný stupák som vytiahol už len mechanicky a hore vylogal zvyšok fľaše.
K slovu sa dostáva zjazd. Najskôr cez les, od Rákoša potom otvoreným terénom. Práve pri tejto dedine sa mi podaril husársky kúsok – premávka nebola práve riedka, no rozhodol som sa predbehnúť spomalený nákladiak cez dvojitú plnú čiaru, pričom maximálnu povolenú rýchlosť 40 km/h prekračujem bezmála o 20 km/h. Keby to videli poliši, oskalpovali by ma zaživa. Šťastne som však došiel do Bohdanoviec, prvej dediny na západnej strane pohoria, kde končím tento úsek.

Úsek 7, Bohdanovce - Košice (sídl.Terasa)
čas v cieli úseku - 16:28 hod.; dĺžka úseku - 27,33 km; čistý čas jazdy - 1:10:13 hod.
Aby toho nebolo dosť, cestu si ešte predlžujem. Opäť som prešiel ponad železnicu, zbehol do Nižnej Myšle a pokračoval cez Ždaňu a rieku Hornád do asi šesťtisícovej obce Čaňa. Už som mlel z posledného, zastal som a dal si čokotyčinku. Čaňa je prepojená s menšími dedinami – Gečou a Valalikami, ktoré končia pri vale širokorozchodnej trate z Ukrajiny. Zároveň sa tam nachádza aj zastávka na trati do Hidasnémeti.
Zakrátko som už v Košiciach, konkrétne v Barci. Znova sa zamotávam na tých prejazdoch a namiesto na Železníky smerujem po chodníku pozdĺž štvorprúdovky na Myslavu. Podarilo sa mi vybehnúť okolo „blšáku“ na Alejovú ulicu, odkiaľ to mám domov na skok. Na Bernolákovu som došiel o 16:28 hodín, pričom som takmer dal 160 kilometrov. Akurát na poslednú túru najväčšia vzdialenosť počas môjho pobytu v Košiciach.

Nasledujúci deň sa len motáme po Starom Meste Košíc, fotíme rôzne pamiatky a kupujeme miestenky na ďalší deň.
Večer balíme – svoje veci som strčil do cyklotašiek a ruksaku spolu s časťou Rudlofovych, ktorý mal navyše ešte veľkú tašku. Ostatné (väčšinou nepodstatné) veci nám vzali do Alekšiniec rodičia, keď sa vracali z pohrebu.
Ráno, dňa 12.augusta, vstávame skoro a ešte za šera sa presúvame na bicykloch k železničnej stanici. Babka s dedom nás boli odprevadiť, pričom električkou vzali Rudolfov vak.
S rýchlikom Sitno už istú skúsenosť máme (viď Lenártovce – Ózd); bicykle sme za asistencie vlakvedúcej naložili do batožinového oddielu a usadili sa v kupé. Miestenky sme mali v tom istom vozni ako biky (že to bol oddiel pre matky s deťmi, je vedľajšie). Tesne pred našim odchodom prichádza zmeškaný rýchlik Cracovia do Budapešti, zložený z vozňov rozmanitých žel.spoločností.
Ešte posledná rozlúčka so starými rodičmi a napokon o 6:05 hodín opúšťame naše rodné mesto. Smer Šurany.

Počasie - polooblačno, prevažne slnečno, mierny protivietor, nad KE ráno hmla, poobede od KE pribúdajúca oblačnosť
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
158,63 km	9:25 hod.	6:57:26 hod.	23,1 km/h	61,1 km/h	Zemplínska Teplica

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006