Cyklo Duchonka - 30.máj 2008

Cyklo Duchonka - 30.máj 2008, pi.

Úsek 1, Alekšince - Malé Zálužie (ObÚ)
čas v cieli úseku - 8:55 hod.; dĺžka úseku - 16,81 km; čistý čas jazdy - 0:42:24 hod.
Maturity mám teda za sebou. Oslavovať veľmi neplánujem, hoci som ich zvládol výborne. Po dva a pol mesačnej pauze vynútenej prípravou na „skúšku dospelosti“, sa vraciam k cyklistike. Maturitný týždeň sa pre mňa skončil v stredu, keď podaktorí ešte iba začínali. Vo štvrtok som vybehol do mesta a na piatok plánujem výjazd. Ráno vstávam okolo pol siedmej, ale spánok som predsa trochu pretiahol. Po príprave vybavenia vyrážam smerom na Zbehy, zatiaľ ešte nie celkom rozhodnutý o cieli dnešnej cyklistiky, o 7:56 hodín.
Počasie vyzerá nádejne, hoci mierne poťahuje vietor. Cyklistika však už v Zbehoch môže nabrať rýchly koniec po tom, čo som po drobnej nepozornosti nabehol do nenápadného, no o to hlbšieho výmoľa na okraji vozovky. Riadne to so mnou hodilo, no v jazde som pokračovať mohol. Najskôr som však myslel, že zadné koleso, ktoré utrpelo tvrdý náraz, bude ohnuté ako paragraf. Na malej čerpacej stanici v časti Mlyn zastavujem, dávam dole kapsy a kontrolujem rozsah škôd. Na zadnom mám viditeľnú osmičku, no nie kritickú a ani pri jazde ju takmer vôbec necítiť. Budem teda pokračovať.
Na pumpe nakupujem proviant, keďže doma sme nič nemali, posilňujem sa jednou marskou a premýšľam, kadiaľ sa vydať. Jednou možnosťou by bolo ísť smerom na Zlaté Moravce, odtiaľ do kopcov Tríbeča a vrátiť sa cez Topoľčany. Druhou zasa postup na sever, Duchonku a okolie, s návratom taktiež cez Topoľčany. Volím smer sever. Naposledy, pri návšteve Podhradia, sa mi tam veľmi páčilo. Zo Zbehov pokračujem na Čab a Nové Sady, úsek končím v Malom Záluží. Slnko pečie, potím sa teda dosť.

Úsek 2, Malé Zálužie - Veľké Dvorany (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 10:39 hod.; dĺžka úseku - 26,84 km; čistý čas jazdy - 1:12:24 hod.
Po krátkej pauze šľapem ďalej. Tento úsek veľmi neobľubujem, no musím ho absolvovať. Prechádzam Biskupovou, Malými a Veľkými Ripňanmi, pričom sa napájam na hlavnú cestu č.514 (Hlohovec – Topoľčany). Pôvodne som chcel pokračovať rovno po hlavnej na Topoľčany, no napokon sa ešte pred obcou Lužany stáčam viac na sever. Pri vodnej nádrži Krtovce sa nemôžem nezastaviť. Akurát prebieha kosenie trávnika na priehradnom múre, rybárov akosi niet. Za osadou Nový dvor postupujem tiahlym miernym stúpaním až do Nitrianskej Blatnice, kde sa pri miestnom monumentálnom kostole Povýšenia svätého Kríža skladám k pauze.
Z Blatnice už naberám smer východ, po hlavnej ceste č.499, ťahajúcej sa priamo popod vrch Marhát (748 m.n.m.), prechádzam menšími obcami Vozokany a Lipovník. Na moment ju však opúšťam, pričom zbieham miestnou komunikáciou do Blesoviec a susedných Veľkých Dvorán. Tu zapisujem údaje z cyklocomputera a chvíľu odpočívam. Horúčava ma zmáha.

Úsek 3, Veľké Dvorany - Závada (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 12:07 hod.; dĺžka úseku - 19,71 km; čistý čas jazdy - 1:03:17 hod.
V neďalekej Bojnej sa znova dostávam na hlavnú a po krátkom stúpaní zbieham do údolia Zľavského potoka. Zachádzam do osady Vítkovce, na prvý pohľad spustnutej, avšak na malom priestore sa tu nachádza viacero zaujímavostí – ranogotický kostolík sv.Štefana (národná kultúrna pamiatka), fungujúca koniareň, kaštieľ a liehovar. V súčasnosti patria k obci Kuzmice, odkiaľ postupujem popri potoku poľnou cestou. Cesty sú v okolí Topoľčian vedené miestami dosť nelogicky, jazda kopcovitým terénom dá zabrať, takže táto skratka mi prišla vhod. Na opačnej strane repkového poľa vbieham do Tesárov. Na hlavnom „námestí“ pár minút pauzujem, dopĺňam energiu a nahliadam do mapy.
Priamo za dedinou leží rovnomenná vodná nádrž, o niečo väčšia od Krtoviec. Po jej brehoch posedáva zopár rybárov. Údolie Zľavského potoka zo severu ohraničuje vrch Úhrady (685 m.n.m.), ktorého masív sa stáča do tvaru písmena U. Od hrádze vodnej nádrže ďalej postupujem neoficiálnou asfaltkou, pričom míňam zo dve automobily. Napriek odľahlosti týchto miest je tu pomerne rušno – obďaleč sa totiž nachádza osada Nové mlyny a v nej akýsi tábor. Tu asfaltka, respektíve spevnená cesta končí, pokračuje prašná. Po určitom úseku nasleduje ďalšie ľudské sídlo, Záhrada. Cesta od posledných domov osady pokračuje stále viac v ústrety horám, do Zliav, no ja sa už stáčam smerom k môjmu cieľu – Duchonke. Zo Záhrady stúpam nad údolie Zľavského potoka a prudkým zjazdom okolo kameňolomu sa dostávam do Závady. Na autobusovej zastávke pri materskej škôlke sa zastavujem a oddychujem.

Úsek 4, Závada - Prašice
čas v cieli úseku - 14:35 hod.; dĺžka úseku - 22,32 km; čistý čas jazdy - 1:14:05 hod.
Tekutiny sa mi míňajú, do príručnej fľašky prelievam isofruit z plechovky, ale inač nemám už nič. Budem musieť niekde ďalej prikúpiť. V Závade som ešte vybehol sfotiť kostol, stojaci na najvyššom bode v obci, trocha sa zamotal v uličkách a napokon vyústil na hlavnú cestu. Za Závadou mierne stúpam a následne sa dostávam na rázcestie – jedna cesta smer Podhradie, druhá Duchonka. Aj na Topoľčiansky hrad by som rád vybehol, ale časovo ani kondične mi to dnes nevychádza. Navyše minulý rok som tam bol.
Miesto toho absolvujem dosť prudký stupák, za ktorým sa dostávam do exponovaného terénu s výhľadom na široké okolie – juh Tríbeč, sever Považský Inovec. Na Duchonke zbieham k priehradnému múru a kotvy spúšťam v bufete – reštaurácii Hrádza. Ľudí je tu vcelku dosť, a to ešte nezačala letná sezóna. Pri popíjaní pollitríka kofoly čumím do mapy a súčasne spomínam na moju poslednú návštevu tohto miesta – v januári počas dozvukov. Posedenie je tu príjemné, no musím pokračovať.
Popri brehu jazera prechádzam do niekdajšieho (neviem, či funguje aj dnes) ATC a napokon sa napájam na asfaltku. Táto sa ťahá až za samotnú osadu Duchonka, ba podstatne ďalej – takmer celým údolím Železnice (potok, nie dopravná cesta). Hľadám modrú turistickú trasu vedúcu na Kulháň, no zisťujem, že bicyklom priechodná nie je. Vraciam sa na rázcestie so žltou s úmyslom pokračovať rovno na Nemečky, avšak práve tam sa nachádza vyústenie spevnenej lesnej cesty – vedúcej k osade Kulháň. Nedá sa povedať, že by sa ťahala po rovinke, no prevýšenia sú mizivé. V lese je dosť dusno. Aspoň slnko na mňa priamo nepáli. Na moment prechádzam rúbaniskom, kde „narážam“ na starobylý kamenný kríž s nápismi latinskými. Na Kulháni vôbec nie je mŕtvo – nachádza sa tu akási chovná stanica rýb a zopár lesníckych objektov. Opodiaľ sa vetvia tri asfaltové cesty – jedna na Nemečky, ďalšia hore údolím Chotiny a posledná na Trenčín.
Čaká ma spiatočná cesta, smer juh, Topoľčany. Po chvíli zjazdu ma asfaltka privádza k vodnej nádrži Nemečky, ktorá je plošne 2-krát taká ako Duchonka, no bez turistickej infraštruktúry. Rybári si však prídu na svoje. Na druhej strane kopca za Nemečkami zbieham do Prašíc, ktoré sú najväčšou obcou na severe okresu Topoľčany.

Úsek 5, Prašice - Solčany
čas v cieli úseku - 15:43 hod.; dĺžka úseku - 17,15 km; čistý čas jazdy - 0:47:58 hod.
V Prašiciach pri potravinách odpočívam. Rozhodol som sa cestu si už zbytočne nepredlžovať, preto odtiaľ postupujem priamo na Topoľčany. Miestna komunikácia ma za Prašicami privádza na križovatku štyroch ciest pri majeri Mreža, kde sa zlievajú dva väčšie vodné toky tejto oblasti – potoky Chotina a Železnica. Prechádzam aj Jacovcami a Tovarníkmi, niekdajšími súčasťami okresného mesta, následne sa už dostávam do Topoľčian. Hlavná cesta č.499 vedie od tovarníckeho kaštieľa Komenského ulicou. Centrum mesta je plné ľudí, nezdržiavam sa tu dlho. Aj premávka na cestách je na nevydržanie. Začína pofukovať vietor. Sily mi ubúdajú, vyčerpanie sa pretavuje do prvej krízy. Potrebujem pauzu, preto sa zastavujem na kofolu v pohostinstve U Fischera v Solčanoch.

Úsek 6, Solčany - Koniarovce
čas v cieli úseku - 17:31 hod.; dĺžka úseku - 18,39 km; čistý čas jazdy - 0:56:35 hod.
Po posedení v krčme som sa trocha vzchopil. S miernym protivetrom postupujem podhorskou cestou č.593 (Nitra – Partizánske) cez Nitriansku Stredu, Čeľadince, Kovarce a napokon Oponice. Aj tu som si doprial krátku pauzu a po druhej kríze sa viac-menej dal dokopy. Za dedinou sa chvíľu kochám pohľadom na zrúcaniny Oponického hradu, nato schádzam z hlavnej na neoficiálnu asfaltku vedúcu až k rieke Nitre. Popri hrádzi pokračujem až k preselianskej hydrocentrále a odtiaľ do samotnej dediny, kde sa napájam na hlavnú cestu č.64. Ňou postupujem ďalej na juh, no v Koniarovciach neplánovane zastavujem na tretiu kofolu, tentoraz iba malú. Táto zastávka mi rýchlo ubehla, slovo o cyklistike a futbale som hodil s miestnym štamgastom.

Úsek 7, Koniarovce - Alekšince
čas v cieli úseku - 18:57 hod.; dĺžka úseku - 16,88 km; čistý čas jazdy - 0:48:19 hod.
Čas pokročil, no ja mám pred sebou už len záverečný úsek. Chválabohu. Predsa len po dlhšom čase toho bolo naraz dosť. Po Výčapoch-Opatovciach, Jelšovciach a Čakajovciach nasledujú Zbehy, andačské kopce (tie zdolávam pomerne svižne) a napokon som doma. Síce po príchode ledva stojím na nohách, i keď zas až toľko kilákov som dnes nedal, ale mám radosť, že už konečne sa mi podarilo vymotať.

Počasie - jasno, slnečno, miestami veterno, tep.asi 28-30°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
139,1 km	11:01 hod.	6:45:36 hod.	20,98 km/h	57,6 km/h	Prašice

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008