Cyklo Bratislava - 2.september 2006

Cyklo Bratislava - 2.september 2006, so.

Úsek 1, Alekšince - Hlohovec (nám.)
čas v cieli úseku - 8:34 hod.; dĺžka úseku - 15,73 km; čistý čas jazdy - 0:36:56 hod.
Vo vzduchu už je cítiť príchod jesene, prázdniny sú beznádejne na svojom konci. Zatiaľ ešte máme pekné počasie, no to sa už onedlho môže zmeniť na jesenný nečas, sychravo, dážď.
Na cestu sa vydávame o 7:50 hodín, ešte pociťujeme ranný chlad. Bol som trochu znepokojený z oblačnosti roztiahnutej po oblohe, no boli sme na jej okraji a postupne sa presunula na Topoľčany. Do Hlohovca sme prišli po hlavnej na námestie, ktoré práve začínalo ožívať.

Úsek 2, Hlohovec - Trnava (Nám.sv.Mikuláša)
čas v cieli úseku - 9:40 hod.; dĺžka úseku - 19,53 km; čistý čas jazdy - 0:45:00 hod.
Prechádzame na druhú stranu rieky Váh, míňame Šulekovo aj Leopoldov a v hustej premávke sa dostávame k diaľničnému exitu Hlohovec a následne do Trakovíc. Akurát tam prebiehala svätá omša. Nad dedinou, na križovatke s považskou hlavnou cestou č.61, sme sa zastavili a za pomoci mapy vytyčovali ďalšiu trasu.
Cieľom bola Bratislava. Pokračujeme po zmienenej hlavnej okolo Bučian, následne dlhým úsekom bez sídel (okrem Oravného) až po Trnavu, do ktorej sa dostávame skrze sídlisko Vodáreň. Tak ako pred nedávnom ja (cyklo Senec) sme prechodom v hradbách prešli do centra, na Námestie sv.Mikuláša. Aj tu bolo rušno, v blízkom chráme sa konala svadba.

Úsek 3, Trnava - Budmerice (ČS Avanti)
čas v cieli úseku - 10:44 hod.; dĺžka úseku - 16,51 km; čistý čas jazdy - 0:44:18 hod.
V „slovenskom Ríme“ sme sa zdržali len chvíľu. Rodičia sem mali naplánovaný výlet s babkou a dedom, no nestretli sme sa s nimi – postupujeme rýchlejšie.
Z mesta sme sa vymotali okolo bývalého cukrovaru a nasadili smer Modra. Prechádzame ponad riečku Parná, prvou dedinou na trase je Biely Kostol, kde hneď pri ceste za rámusu stavebných mechanizmov vyrastá nejaká vilová štvrť. Ďalej prechádzame cez Ružindol, kopec strieda kopec, z diaľky už vidíme pálffyovský hrad Červený Kameň a vchádzame do Budmeríc. V rámci okolia Trnavy je to jedno z väčších sídel, preteká tade riečka Gidra. Na čerpacej stanici Avanti si dávame pauzu na občerstvenie. Je totiž čas desiaty.

Úsek 4, Budmerice - Pezinská Baba
čas v cieli úseku - 13:13 hod.; dĺžka úseku - 26,61 km; čistý čas jazdy - 1:21:15 hod.
Za Budmericami je to dlhý úsek pahorkatou krajinou, vyznačujúci sa bojom s vetrom, pričom už z diaľky vidíme štruktúry mesta Modra. V mestskej časti Kráľová sa napájame na cestu č.502, hlavnú cestu, ktorá vedie popod celé Malé Karpaty až po Vrbové. Do centra „Štúrovho mesta“ vedie dlhé klesanie a končí až na námestí. Bol by hriech sa tu nezastaviť; centrum je po oboch stranách potiahnuté množstvom meštianskych domov a Štúrov mramorový pamätník na pozadí čistej modrej oblohy vyzerá majestátnejšie, než v skutočnosti je.
Medzi Modrou a okresným mestom Pezinok, do ktorého však nezachádzame, je len obec Vinosady. Názov je podľa mňa priliehavý, pretože takmer celé južné úpätie Malých Karpát je posiate vinicami, vinohradmi a vínnymi pivnicami. Pezinok sme teda obehli po obchvate a dali sa po ceste na Malacky, na ktorú je vjazd nákladným vozidlám zakázaný.
Vstúpili sme do Hrubej doliny – spočiatku je to veľmi mierne stúpanie týmto údolím, na ktorého konci začína naozajstný stupák. Okrem toho je tam aj štart tzv.pretekov do vrchu športových automobilov. Samotné šľapanie nebolo nepríjemné, ale tá premávka a naviac parta rakúskych motorkárov, ktorí sa preháňali po kopci hore-dole.
Slnko pieklo jak čert. Rudolf za mnou dosť zaostával, musel som ho priebežne čakať. Po mnohých zákrutách v listnatom lese, miestami prerušenom slabými výhľadmi, konečne prechádzam popod transparent, cieľ – vrchol horského prechodu Pezinská Baba.

Úsek 5, Pezinská Baba - Zohor
čas v cieli úseku - 14:57 hod.; dĺžka úseku - 21,83 km; čistý čas jazdy - 0:44:26 hod.
Sedlo Baba má výšku 527 m.n.m., nachádza sa na hlavnom hrebeni Malých Karpát, ktoré sú najzápadnejším pohorím Karpatského oblúka. Vedie ním Štefánikova magistrála (hrebeňovka tohto pohoria), záverečná etapa dlhej Cesty hrdinov SNP z Dukly na Devín.
Hneď pri ceste bol motorest, kde sme si dali kofolu. Necítil som sa tam však príjemne – nápoj bol len fľaškový a priveľmi studený na to, že (jediné) kamenné lavičky boli zastrčené v tieni, bola tam kopa ľudí, cestári dávali dole povrch vozovky a autá čakajúce na semaforoch zbytočne zasmraďovali celé okolie. Bol som rád, keď sme odtiaľ vypadli.
Zjazd nebol nič moc, veľa zákrut, na vrchu navyše spomínaná oprava vozovky. Na druhej strane hôr schádzame Podbanskou dolinou do záhorskej obce Pernek. Hradská vedie mierne vlnitou krajinou, okolo Lozorna po rovine. Začínajú sa objavovať aj nejakí cyklisti.
Prichádzame k hlavnej ceste od Stupavy na Malacky. Už dlhší čas ma niečo škrabalo na chrbte a musel som sa s tým vysporiadať; dal som dole dres a čo som nezistil – jeho zadná časť bola potiahnutá vrstvou soli z potu. Nič príjemné, ale domov to musím nejako vydržať.
Už je jasné, že nestihneme Nitran, ktorý by nás zviezol takmer priamo domov, no z tempa nezľavujeme, musíme dôjsť v nejakom prijateľnom čase. Míňame exit diaľnice D2 a prechádzame trať č.112 (Zohor – Plavecký Mikuláš), krátkou rovinkou prichádzame po Zohor. Po trati prebieha osobák vedený rakaňou ČD, rampy sa zdvíhajú a sme v dedine.

Úsek 6, Zohor - Devín
čas v cieli úseku - 16:06 hod.; dĺžka úseku - 16,87 km; čistý čas jazdy - 0:47:12 hod.
Stojíme na križovatke miestnych ciest za dedinou, pričom vôkol nás je len šírošíra Borská nížina.
Začínajú útočiť komáre. Uvažujeme, čo ďalej a nakoniec sa vydávame na juh, po spevnenej ceste na Devín. Spomínaná cesta sa tiahne popri trati č.110 (Kúty – Bratislava) a len neďaleko od rieky Morava, ktorá je súčasne štátnou hranicou s Rakúskom. Stará asfaltka plná výmoľov sa mení na panelovú a potom už iba spevnenú cestu pomedzi krovinaté porasty a močariská. Sem-tam sa mihne nejaký človiečik so psom alebo rekreačný bežec, čo nasvedčuje blízkosti chatovej (záhradkárskej) osady Devínske Jazero. Kedysi tu možno aj nejaké jazero bolo (najskôr v podobe mŕtveho ramena rieky), ale ostala už len tá kolónia a železničná stanica, do roku 2004 ešte aktívny železničný uzol. Vtedy prebehlo zrušenie aj nákladnej dopravy na odbočke do Stupavy.
Tichými monumentmi tragického osudu československej krajiny roku 1938 sa stali ľahké betónové tvrdze (opevnenia), majúce chrániť našu západnú hranicu, na ktorú dodnes hľadia. Podobné zvyšky tohto obranného systému ostali aj na juhu Slovenska a na Morave. Pri jednom opevnenom postavení sme sa zastavili.
Na ďalšom úseku, do Devínskej Novej Vsi, prvej mestskej časti Bratislavy, sa po našej ceste hrnuli celé zástupy výletníkov. Zo zaujímavostí, ktoré po trase ešte stretávame, možno spomenúť vŕšok Sandberg (283 m.n.m.), tvorený pieskovcovými sedimentmi a samozrejme monumentálny hrad Devín. Nachádza sa na sútoku Moravy s najväčšou riekou Slovenska, Dunajom, v rovnomennej obci, kde si ale dávame len krátku pauzu na regeneráciu síl.

Úsek 7, Devín - Bratislava (hlavná stanica)
čas v cieli úseku - 17:17 hod.; dĺžka úseku - 14,84 km; čistý čas jazdy - 0:45:52 hod.
Z tejto obce, v súčasnosti mestskej časti nášho hlavného mesta, ležiacej priamo pod vrchom Devínska Kobyla (514 m.n.m.), oddelenom od zvyšnej časti Malých Karpát mohutným panelákovým sídliskom Dúbravka, sa vydávame popri Dunaji smerom na samotnú Bratislavu.
Cesta je vsadená do úzkeho priestoru medzi rieku a kopce, navyše z oboch strán porastená lesom, pôsobí temne. Premávka nie ja až taká veľká, ako by sa dalo čakať. Zdala sa mi však byť nekonečná. Napokon vchádzame do Karlovej Vsi – totálny chaos, kopa áut, štvorprúdové cesty, „milión“ smerov.
Šťastne sme sa však dostali do cieľa, teda na dunajské nábrežie Bratislavy, priamo pod budovou parlamentu. Chvíľu sme tam pobudli, no cesta sa zatiaľ nekončí. Prechádzame na pešiu zónu, okolo Dómu sv.Martina, ďalej spleťou úzkych uličiek (cesty z „mačacích hláv“ neposkytujú cyklistovi práve najväčší komfort) a ministerstvom spravodlivosti. Tak trochu som stratil orientáciu. Ďalšie poučenie – nepýtať sa ľudí tmavšej pleti na cestu, nemusia to byť naši Cigáni, ale arabskí turisti.
Šli sme teda stále rovno a dostali sa ku Grassalkovichovmu palácu, terajšiemu nablýskanému sídlu prezidenta. Odtiaľ už viem, ako postupovať. K hlavnej železničnej stanici je to kúsok, prichádzame tam o 17:17 hodín, čo je čas ukončenia tejto záverečnej prázdninovej cyklotúry.
Dorazili sme akurát, aby sme kúpili lístky a olovrant v bufáči, aj keď náš vlak – rýchlik R 703 Turiec do Martina, s pravidelným odchodom o 17:34 hodín, drobný moment meškal. Bicykle sme hodili do posledných dverí súpravy, tak ako kážu predpisy, no s tým mali evidentné problémy ľudia vystupujúci v Trnave. Vybuchovali mi nervy, preto som na papuľovanie „starších dám“ odpovedal zvýšením hlasu. Všeobecnú nervozitu (u mňa však len dôsledok tej z Alekšiniec prenesenej telefónom) vyvolala otázka, čo ďalej v Leopoldove, kde nemáme prípoj. Riešením bolo dať si svetlá a po príchode rýchlika do tejto uzlovej stanice okolo 18:45 hodín, vyraziť na cesty. Doma sme asi o hodinku nato, akurát sa griluje na verande, takže o večeru máme postarané.
Nasledujúci deň babka a dedo doobedu odchádzajú do Košíc a my sa snažíme dôstojne ukončiť posledný deň letných prázdnin 2006, teda aj celé prázdniny. 4.septembra, deň D, po dvoch mesiacoch sa znova poberáme do školy na ďalší rok. Spomienky ostávajú v živej pamäti a aj preto sa človeku vracia do starých koľají tak ťažko.

Počasie - ráno mierne zamračené, vyjasnenie, slnečno, jasno, bezveterno, tep.asi 25°C, k večeru ochladenie
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
131,92 km	9:27 hod.	5:44:59 hod.	23,47 km/h	54 km/h	Pernek

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006