Cez víkend bude naším územím prechádzať tlaková výš, počasie sa teda mierne zlepší. Nejakú väčšiu akciu však nechystáme, večer je futbal. Plánom je navštíviť vlakom Humenné a dva neďaleké hrady – Brekov a Jasenov. Z Košíc vyrážame rýchlikom R 225 Šírava o 8:15 hodín. Všetky kupé sú narvané, cestujúcim z Košíc sa teda ujde miesto viac-menej iba na chodbe. Stojíme po Trebišov, kde sa súprava čiastočne vyprázdňuje, ďalšia početná skupina vystupuje v Michalovciach. Po Strážske, kde vystupujeme o 9:48 hodín, sme si teda aj posedeli.
Prestup netrvá dlho, desať minút po odchode „pražáka“ do konečnej v Humennom sa dostavil osobný vlak č.9107 z Prešova. Motorák opúšťame už na nasledujúcej zastávke, Brekove, o 10:08 hodín. Od trate sa presúvame k hlavnej ceste a po žltej značke, ktorú však na úvod nevieme nájsť, pokračujeme na hrad. Podľa mapy je to hore 45 minút, no v reále to ide akosi prekvapivo rýchlo. Za štvrťhodinku sme na Brekovskom hrade. Nie sme tu jediní, pekné počasie vytiahlo na čerstvý vzduch viacero návštevníkov. Navyše zakrátko prichádzajú aj pastieri so stádom oviec. Po rýchlej obhliadke ruín a polozrúcaných múrov sa skladáme na hlavnom nádvorí, vyberáme občerstvenie a desiatujeme.
Pôdorys malého strážneho hradu je oválno-elipsovitý. Vystavaný bol na prelome 13. a 14.storočia na pôvodnom slovanskom hradisku rodinou Kaplon. Účelom výstavby hradu bola predovšetkým snaha ochrániť úžinu Laborca, tvoriacu prirodzené „dvere“ do oblasti Horného Zemplína – Brekovskú bránu. Neskorším majiteľom hradu bol na začiatku 14.storočia miestny šľachtic Péter Petény, ktorý sa zúčastnil na vzbure proti kráľovi Karolovi Róbertovi. Po porážke sprisahania kráľ skonfiškoval niekoľko menších hradov v okolí a daroval ich svojim prívržencom Drugetovcom. Ich rodovým sídlom bolo neďaleké Humenné. S výnimkou rokov 1486-88, kedy patril rodine Szapolyai (Zápoľský), ostal v ich držbe až do zániku roku 1684. Dôležitú úlohu zohral najmä pri obrane severnej hranice Uhorska proti vpádom Poliakov (1471-72 a 1490-92). Roku 1473 tu po bojoch s poľským kráľom Kazimírom prezimoval uhorský panovník Matej Korvín. Počas stavovských povstaní v 17.storočí sa hrad dostal do rúk Gabriela Betlena, neskôr Juraja I. Rákociho a napokon aj Imricha Thökölyho, ktorý ho v poslednej fáze „svojho“ povstania dal zbúrať.
Výhľad je odtiaľ znamenitý, okrem neďalekých miest Humenné a Strážske vidno časť Východoslovenskej roviny, Laboreckej vrchoviny a samozrejme obec Brekov v podhradí. Po nahliadnutí do cesťáku zisťujem, že najbližší vlakový spoj do Humenného ide až o vyše dve hodiny, s autobusmi to nie je o nič lepšie. Chvíľu uvažujem o ceste stopom, od mesta sme neďaleko a áut chodí po ceste požehnane... nakoniec ale od zachádzky do Humenného upúšťame. Aj kvôli tomu futbalu. Schádzame do Brekova a v krčme popíjame kofolu (či skôr Topvar kofu). Na železničnej zastávke, hlásnici obsadenej personálom, konkrétne jedným postarším železničiarom, kupujeme lístky do Košíc cez Prešov, vlak (Os 9108) nám prichádza o 11:44 hodín. Jazdu do Prešova si krátime čítaním novín. V metropole Šariša má vlak konečnú o 13:14 hodín.
Veľa času v Prešove netrávime. Zhoršilo sa počasie, prší. Nie je dosť času na návštevu centra mesta, avšak ani rýchlym prestupom so šprintom na nadväzný vlak by som to nenazval. Akurát to vystačilo na obed v staničnej reštaurácii (sú dve, mám na mysli tú na poschodí). Trocha zaváňa históriou, no najesť sa tam dá za rozumnú cenu. Pár minút ešte trávime na peróne, keďže osobák z Plavča (Os 8715), s pravidelným odchodom o 14:05 hodín, má meškanie asi 10 minút. Počas cesty do Košíc sa vyčasilo, neskôr aj vykuklo slnko. Doma sme pár minút pred treťou, od stanice na Železníky ideme peši.
Počasie - Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
