Na základe rozhodnutia prijatého predchádzajúci deň v krčme Pod agáčom v Zbehoch, vyrážame ráno, či už skôr doobeda, na vlakový výlet do Bratislavy. Na osobný vlak č.5104 nastupuje už vo východzej stanici Dušan, v Zbehoch sa pridáva Jano a s mojim nástupom o 9:37 hodín v Alekšinciach sa „káder“ kompletizuje. Do uzlovej stanice Leopoldov prichádzame po krátkej jazde cez Rišňovce, Kľačany a Hlohovec o 10:06 hodín.
Nasleduje pár minút vyčkávania v čakárni i na peróne druhého nástupištia, kým o 10:27 hodín do stanice vbieha vlak Os 3012 od Nového Mesta nad Váhom. Do pantografovej jednotky, vylepšenej novým korporátnym náterom ŽSSK, nasadá pomerne veľký počet cestujúcich. V jazde pokračujeme traťou č.120 (Bratislava – Žilina) cez Brestovany do Trnavy, ďalej absolvujeme stanice Cífer, Báhoň a Šenkvice. Všade sa na obnove koridoru usilovne pracuje, detaily sa dolaďujú aj v Pezinku, Pezinku zastávke a Svätom Jure, kde definitívne existujú už iba dve koľaje, stanica je prestavaná na zastávku. Dušan sa snaží fotiť všetky lokomotívy, ktoré po ceste stretávame, či už od Železničnej spoločnosti alebo iných súkromných prepravcov (napr.OKD alebo EŽ Kysak).
Na nepoznanie oproti stavu spred dvoch rokov, kedy som tadeto prechádzal prvý raz, je aj stanica Bratislava-Rača. Rýchliková zastávka Vinohrady však ostala prestavbou trate nedotknutá. Nasleduje hlavná stanica, kam prichádzame okolo 12:45 hodín. Dušan ešte pobehal peróny v snahe urobiť nejaké fotky, ja sa s Janom presúvam na Predstaničné námestie, kde potom po menšom nákupe občerstvenia v bufáči čakáme na Dušanovho kolegu zo serveru lanovky.sk. Medzitým sa ešte pritrafili akýsi cudzinci hľadajúci centrum mesta a keďže Jano podcenil svoje znalosti angličtiny, vysvetľovanie ostalo zase na mňa.
Zakrátko prichádza kolega Andrej, kupujeme lístky na MHD a cez budovu železničnej stanice sa presúvame na konečnú električiek. Náš bratislavský „sprievodca“ hovoril, že môžeme ísť hociktorým spojom, aj tak to bolo len cez dve-tri zastávky, vystupujeme pri Úrade vlády SR. Nejakú chvíľku sa motáme pred budovou tejto ušľachtilej inštitúcie, nato nasadáme na trolejbus smer Kramáre a Koliba. Hanba mi, prvý raz som sa viezol trolejbusom, a to som prežil desať rokov a niekoľko prázdnin v Košiciach. Pravda, tam nejazdili na trasách, ktoré by pre mňa predstavovali životnú nevyhnutnosť.
Na zastávke Koliba, konečnej tejto linky trolejbusov, vystupujeme a začíname peší postup úpätím Malých Karpát na vrch Kamzík. Po omrknutí letnej bobovej dráhy a lyžiarskeho svahu vchádzame popod vežu do lesa a chvíľu trávime v priereze porastom pod stožiarmi lanovej dráhy, veľmi podobnej tej zoborskej. Pokým Dušan fotograficky dokumentuje prevádzku lanovky, kolega Andrej ho sprevádza podrobným výkladom. Všetci sa potom vraciame hore, odpája sa od nás Andrej a my traja ešte pred nástupom na lanovku stíhame po jednej rýchlej kofole v miestnom bufete (akurát že za tú cenu ju mohli čapovať do sklenených pohárov).
Lanovú dráhu prevádzkuje mestská časť Nové Mesto, za jednosmerný lístok sme platili 80 korún. Jazda v približne 20-metrovej výške nad zemou je dosť nezvyk, predsa len lanovkou som nešiel (ak nerátam tú na Skalnaté pleso minulý týždeň, no tá je kabínková) už veľmi dlhú dobu. Dole sme za pár minút, údolná stanica sa nachádza povyše Železnej studienky. V betónovej budove stanice sa v minulosti okrem strojovne lanovky nachádzala aj reštaurácia Snežienka, jej priestory sú dnes ale v dezolátnom stave, čakajú na rekonštrukciu a opätovné sprevádzkovanie.
V okolí je pomerne rušno, pekné počasie vytiahlo na prechádzku množstvo ľudí z mesta. Autobus nečakáme, púšťame sa dole Hornou Mlynskou dolinou, údolím potoka Vydrica, no k Červenému mostu na Železnej studienke, kde leží na trati č.110 z Kútov železničná zastávka, prichádzame neskoro. Len tesne nám ušiel vlak Os 2019 s pravidelným odchodom o 14:58 hodín, jeden z mála tu zastavujúcich. Ešte sme ho aj videli, no ani behom by sme ho nestihli. Po krátkom fotení prechádzajúcich vlakov sa zo zastávky vydávame peši ulicami periférie hlavného mesta ku križovatke na Patrónke.
Nasleduje občerstvenie z vlastných zásob, pomerne rozsiahla diskusia o ďalšom postupe a napokon rozlúčka. Kolegovia totiž idú navštíviť Dana Zajka (ešte špekulovali, že pozrieť tunel Sitina peši!?), kde moja účasť je viac-menej zbytočná. Okrem toho som už z toho motania sa dosť uťahaný a chcel by som sa vrátiť domov čo najbližším vlakom. Pokračujem teda hore na Kramáre, okolo Fakultnej nemocnice, DFNsP a Ministerstva zdravotníctva, ďalej míňam aj budovu Ministerstva školstva a stáčam sa na Jaskový rad. Odtiaľ mám výhľad na celé koľajisko hlavnej stanice, kam prichádzam zboku cez Žabotovu ulicu mierne v predstihu. Kupujem lístok a po nákupe zásob jedla a pitia v bufete sa odoberám na perón, kde ešte hodnú chvíľu posedávam, sledujúc rôzne prichádzajúce i odchádzajúce osobné vlaky a rýchliky.
Keď konečne pristavili súpravu môjho vlaku, rýchlika R 703 Turiec s odchodom o 17:30 hodín, ako prvý som naskočil do vozňa a mohol si na rozdiel od zvyšnej masy cestujúcich miesto vyberať. Nanešťastie v kupé v strede vozňa, do ktorého som sa usadil, som si dlho neposedel – tak minútku-dve, potom sa dovalila asi päťčlenná skupina, že majú miestenky. Rýchle teda padám, aby som na tie ksichty nemusel pozerať. Zvyšok cesty už potom hádam len spím, na čerstvý vzduch vyliezam konečne okolo 18:30 hodín v Leopoldove a zaprisahávam sa, že Turcom už s výnimkou absolútnej nevyhnutnosti nepôjdem.
Chytro prestupujem na pristavený osobný vlak č.5117, ktorý vyráža takmer okamžite z leopoldovskej stanice oblúkom okolo mesta a väznice, ponad Váh do Hlohovca a ďalej už cez dediny. Do domovskej stanice prichádzam niečo pred siedmou, cestou po Kostolnej ešte dojedám zvyšky bagety.
Zajtra nám začína posledný týždeň školského roka 2006/07, koniec tretieho ročníka, takpovediac posledného bezstarostného. Ten ďalší už bude o inom ako srande.
Výlet hodnotím pozitívne, vyšlo nám počasie, po rokoch som sa zviezol lanovkou a vôbec prvýkrát trolejbusom, ibaže návštevy múzea dopravy v dvore hlavnej stanice som sa už nezúčastnil – to absolvovali kolegovia až po mojom odchode.
Počasie - Účastníci - Dušan Varga, Ján Harbuľák, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
