Zhodnotenie cyklistickej sezóny 2010


Cyklosezóna roku 2010 bola pre mňa v mnohých ohľadoch iná ako v minulých rokoch. Hneď na jej začiatku som si totiž od kúpil horský bicykel. Síce už ojazdený, ale špičkový model, celoodpružený, v dobrej výbave určený na jazdenie v kategórii XC/All Mountain.
Na svojom „starom“ krosovom bicykli som bol vonku snáď len dvakrát, z toho jedna bola dlhšia trasa v lete cez Šaľu a popri brehu Váhu (kde som vliezol do mláky a celý bicykel som zablatil, vrátane bŕzd). Drvivú väčšinu výjazdov v sezóne som absolvoval na horskom biku. Prvé jazdy na jar boli hlavne v širšom okolí, krížom-krážom po poľných cestách (Báb, Rumanová, Lehota, Pastuchov atď.). Tam som sa „zabiehal“ a testoval možnosti bicykla aj svoje. Postupne som si aj dopĺňal výbavu a výstroj. Spočiatku som mal obyčajné pedále, tie som však čoskoro nahradil SPD systémom, ako mám aj na krosovom bicykli. Na jeseň som však prešiel na platformové pedále s pinmi, v súvislosti s pohybom v ťažšom teréne.
Pri rozširovaní diapazónu som postupne začal vyrážať smerom na Zobor. Tam sa mi veľmi zapáčilo na Zoborských lúkach a trasu Dražovce (kostolík) – Meškov vrch – Tri duby pod Zoborom som absolvoval mnohokrát. Časť trasy som vyšlapal, časť vytlačil. A takto to potom bolo aj v iných lokalitách. Od Troch dubov som následne volil viacero variantov postupu a zjazdu: buď rovnakou cestou dole do Dražoviec, alebo cez les a lúky do Podhorian (najčastejšie), alebo tiež ďalej na vrchol Zobora a na Pyramídu s následným zjazdom po tej istej trase. Špeciálne spomeniem zjazd od Troch dubov dole k liečebni na Zobore cez les po zjazdovej trati, kde som absolvoval svoj prvý vážnejší pád a tiež ten zatiaľ posledný. Spočiatku som vyrážal na bicykli už z domu, ale neskôr som sa autom odviezol bližšie k terénu, aby som šetril sily.
Veľmi rád som tiež zabehol na motokrosovú dráhu pri Lukáčovciach, kde som si vždy výborne zajazdil na časti okruhu a tak trošku aj trénoval jazdu a zjazd v ťažšom teréne. Vrátane jedného nepríjemného pádu, kedy som si okrem odretého kolena a nohy udrel aj rameno a palec na ruke (ten palec ma bolí ešte aj teraz v januári). Celkove teda tri pády za sezónu. Po druhom páde som si konečne kúpil chrániče na kolená.
Veľmi si cením svoje výjazdy na hrad Gýmeš (dvakrát, raz od Remitáže a raz od Kostolian pod Tribečom) s perfektným zjazdom z hradu na Remitáž (cez Studený vrch). Takisto si cením výstup/výšľap na Žibricu z Podhorian strmou cestou s opatrným zjazdom po tej istej trase (vlastne kvôli hľadaniu chráničov stratených pri výstupe). Pekný bol aj výlet na Veľkú skalu nad Oponicami od liečebného ústavu Lefantovce. Veľmi rád som sa pohyboval po lesných aj turistických cestách, nerobilo mi problém aj vytlačiť bicykel, aj v naozaj ťažkom teréne.
Bola to teda cyklisticky veľmi aktívna sezóna, skoro každý víkend som jazdil. Od marca až do novembra. Aj v extrémnych letných horúčavách (nad 30°C), aj v chladných jarných a jesenných dňoch, prakticky za každého počasia. Niekoľkokrát som sa vrátil celý od blata. Negatívom boli pomerne časté defekty (agátové tŕne), ale to k tomu v našich podmienkach neoddeliteľne patrí.

Róbert Nádaskay, 7.január 2011