Olympijské hry budeme bojkotovať!
Všetkým spoluobčanom,
8.augusta slávnostným otváracím ceremoniálom na Pekingskom národnom štadióne začnú hry 29.letnej olympiády. Jedným z hlavných princípov olympijského hnutia je apolitickosť, ktorá už viackrát v minulosti bola hrubo narušená. V roku 1936 Medzinárodný olympijsky výbor povolil usporiadať zimné (Garmisch-Partenkirchen) i letné (Berlín) hry Nemecku – nacistickému Nemecku, ktoré už v tom čase porušovalo ľudské práva a netajilo sa snahou rozširovať „lebensraum“ svojho národa na úkor susedných krajín. „Tretej ríši“ možnosť organizovať takúto masovú akciu dodala obrovské sebavedomie. Niektoré menšie krajiny vtedy na protest hry bojkotovali, veľmoc s vedúcim slovom – USA, sa aj napriek kritickým hlasom rozhodla svojich športovcov vyslať. Argumentom bolo, že porážka nacistov na poli športovom by znamenala viac než demonštratívna neúčasť.
Roku 1980 sa však Spojené štáty na protest proti Sovietskemu vpádu do Afganistanu rozhodli bojkotovať letné olympijské hry v Moskve. Do bojkotu sa zapojilo 62 krajín vrátane Číny, Kanady, NSR, Nórska a Turecka. Výsledkom bolo zinscenované komunistické divadielko namiesto skutočnej olympiády. Štyri roky nato sa Sovietsky zväz a 13 jeho spojencov zapojilo do bojkotu OH v Los Angeles. Neúčasť z politických dôvodov proklamovali aj Irán a Líbya, teda krajiny, ktoré mali s USA v tej dobe mimoriadne vyostrené vzťahy, neboli však súčasťou bojkotu vedeného ZSSR.
Azda najčernejšou škvrnou v 112-ročnej histórii novodobých olympiád sú udalosti z 20.oylmpiády v západonemeckom Mníchove roku 1972. Skupina ôsmich palestínskych teroristov z organizácie „Čierny september“ vnikla do olympijskej dediny a zajala 11 izraelských športovcov, ktorých neskôr popravili. Olympijské hry napriek tomuto nešťastiu pokračovali ďalej.
Ani toto všetko nestačilo, aby sme sa z histórie poučili. Medzinárodný olympijsky výbor, podľa niektorých médií jedna z najskorumpovanejších organizácii súčasnosti, prisúdil organizovanie tohtoročných hier čínskemu Pekingu. Ako vieme, Čína je krajinou, ktorej vládne tvrdou rukou totalitný režim Komunistickej strany, porušujúci základné práva svojich občanov (sloboda prejavu, zhromažďovania...), režim obávaný pre represie voči svojim kritikom a disidentom, režim už viac ako 50 rokov popierajúci právo Tibeťanov na slobodu náboženstva a vlastnú nezávislosť. Čínskym komunistom nepôjde o zorganizovanie „najveľkolepejších olympijských hier“ v zmysle pozitívnej propagácie olympijského hnutia a jeho myšlienok. Pôjde im jedine o zinscenovanie najpompéznejšej a najozrutnejšej potemkinovej dediny majúcej ohúriť a oblbnúť upadajúci západný svet. Na tom peniazmi šetriť nebudú.
Nedajte na politikov, ktorí sľubovali bojkot, a predsa neodolali pokušeniu zúčastniť sa na otváracom ceremoniáli. Neverte tomu, že porážka Číny a jej podobných krajín na štadiónoch a športoviskách bude niečo znamenať. Športovci a zväzy, ktorí museli pre účasť na olympiáde tvrdo pracovať, si iste nezaslúžia ostať sedieť doma. Treba však pochopiť, že ich účasť by bola iba vodou na mlyn márnotratnosti určitých ľudí.
Tatranský himalájsky klub ako celok a jeho členovia ako súkromné osoby, s plným vedomím a svedomím, vyhlasujú bojkot OH 2008 v Pekingu, čo v praxi znamená predovšetkým nesledovanie televíznych prenosov, a súčasne vyzýva všetkých občanov SR, ktorí si vážia demokraciu, slobodu a fair-play, aby povedali NIE olympijským hrám v Pekingu.
Podpísaní:
Róbert Nádaskay, predseda
Roland Nádaskay, podpredseda
Rudolf Nádaskay
Viliam Nádaskay